Po pár dňoch je všetko ako predtým. Usmievame sa na seba v zrkadle, moja kefka sa delí s tvojou o pohárik. Mám rada tieto dni. Keď ležíme len tak, opieram sa o teba, pomaly zaspávam a tebe ani nevadí, že ti slintám na tvoje obľúbené tričko. Nemusíme sa hrať na dokonalých, pretože ja viem, že nedáš poklop na záchode dolu. A ja že som hrozne tvrdohlavá. Pamätáš na to, keď som mala horúčky a blúznila som? Vravel si, že to bude fajn, že si so mnou...a bol si. A preto si želám, aby si taký ostal.... Jediné, čo ma trápi je, že som ťa ešte nenašla, ale ja verím, že si niekde tam. Možno úplne na opačnom konci sveta, no stretneme sa. Je mi za tebou smutno, pretože nemôžem uveriť tomu ako môžem bez teba žiť. Ale keď sa stretneme, určite ti to poviem. Poviem ti moje tajomstvá, aj to, ako si mal vyzerať. Už ale presne viem, že vyzeráš presne tak, ako som ťa videla včera. Áno, včera sme sa zas stretli. Nepamätáš? Tam pri fontáne. Smiali sme sa na plné hrdlá a slnko nám pálilo do očí.Sakra. Prečo plačem? Iba sen ...
28. máj 2007 o 19:48
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 116x
O sebe, o tebe, o nikom ...
Mám rada tieto naše rozhovory. Naložíme si pravdu, klamstvo, no po chvíli už s tebou nemôžem byť v miestnosti. Musím pustiť ventil. Rozmýšľam ako si myslel hento-tamto a vlastne prečo si mi to povedal. Mám sa zmeniť alebo si chcel byť len nevtieravo úprimný?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)