reklama

Morálna dilema: Drogy, prostitúcia a surogačné materstvo. Zdaniť a legalizovať alebo zachovať status quo?

Nie každá morálna dilema je nevyriešiteľná. Ako by ste tieto dilemy vyriešili vy?

Morálna dilema: Drogy, prostitúcia a surogačné materstvo. Zdaniť a legalizovať alebo zachovať status quo?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Erika Bolfová

Legalizácia morálne problematických aktivít je neodlúčiteľnou súčasťou verejného diskurzu, avšak samotné zadefinovanie morálnych a nemorálnych aktivít spoločnosťou nie je úplne jasné. Pojem morálka by mal predstavovať súhrn obyčajov a aktivít určitej sociálnej skupiny, ktoré nevychádzajú z popudu vedomia človeka, ale sú výsledkom evolúcie a kultúrno-civilizačných zvykov (Klimeková, 1999, s. 59). Hodnotenie morálnosti nie je činnosťou pre jednoduché zodpovedanie, pretože morálne nastavenia hodnôt a etiky sa môžu diferencovať u jedincov v spoločnosti. Ako nemorálne aktivity väčšinou hodnotíme činnosti netypické pre tradičné zvyklosti, ktoré dokážu vyvolať nesúhlas, ba aj pobúrenie, či odsúdenie širšou spoločnosťou. Medzi nesúhlasné aktivity sa zaraďujú aj činnosti spojené s užívaním návykových a omamných látok, poskytovanie sexuálneho styku za finančnú alebo inú odmenu a surogačné materstvo. Postoj k týmto činnostiam sa nielen odlišuje z hľadiska typu spoločností, ale aj naprieč štátmi, keďže sa stretávame s rôznymi typmi politík. Mnohé štáty sa rozhodli tieto aktivity označiť ako nelegálne s tvrdšími alebo mäkšími trestami v prípade porušenia, existujú však aj štáty, ktoré sa rozhodli ísť cestou legalizácie rôznych morálne problematických aktivít. Legalizácia je jednoznačne správnym postupom, pretože umožňuje okrem vyššej miery regulácie aj získanie nových zdrojov príjmov pre štátny rozpočet, napríklad prostredníctvom zdanenia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Legalizácia umožňuje štátu kontrolu nad marihuanovým priemyslom z neregulovaných kriminálnych trhov. Podľa trestného zákona č. 300/2005 Z. z. užívanie marihuany v Slovenskej republike nie je trestné, avšak za trestnú činnosť sa považuje prechovávanie omamných látok, ich výroba a obchodovanie s ňou. Samotné tresty sa odvíjajú podľa prechovávaného množstva a iných okolností. Paradoxom je, že súčasná právna úprava týkajúca sa marihuany vôbec nespĺňa generálnu prevenciu pred užívaním, čo by malo byť cieľom zákona. Už v roku 2015, bolo v európskom prieskume zistené, že je zvýšený počet experimentovania s užívaním marihuany u mládeže v rozmedzí 15 až 34 rokov. Až 30 % mládeže užilo počas svojho života marihuanu, čo znamená, že pomaly každému tretiemu mladému človeku v Slovenskej republike hrozí trestné stíhanie kvôli tejto látke (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2017). Je všeobecne známe, že ľudia mnohokrát končia kvôli prechovávaniu tohto typu drogy vo väzení, pričom ich to negatívnym spôsobom ovplyvní na ďalšie roky, ak nie na celý život.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alkohol či tabak sú legálnymi návykovými látkami, pri ktorých o negatívnych účinkoch (nielen) na zdravotný stav užívateľa dlhodobo vieme. Najmä požitie alkoholu môže mať dopad na správanie jedinca a pri jeho nadmernom požití hrozí užívateľovi otrava spojená so zlyhaním orgánov. Nadmerná konzumácia alkoholu je v Slovenskej republike nielen legálna, ale aj spoločnosťou akceptovaná. Pri predávkovaní marihuanou hrozia užívateľovi len nežiadúce účinky v podobe výkyvov nálad, úzkosti, eufórie a prípadne panické ataky. V porovnaní s inými psychotropnými látkami pri užívaní marihuany neexistuje riziko fatálneho predávkovania. Naopak, extrakt z konope sa využíva aj na liečbu bolesti či spasticity pri rôznych vážnych ochoreniach, ako je Skleróza multiplex, Dravetov syntróm, pri anorexii u pacientov s HIV, liečbe obezity, závislosti a mnohých iných ochoreniach (Czigle & Tóth, 2015, s.23). Len nedávno otriasol slovenskými médiami prípad, v ktorom Slovák Jozef Šípoš pestoval marihuanu pre svojich rodičov, pretože z nej následne vyrábal liečivé masti. Z dôvodu jeho činu mu bol súdom uložený trest odňatia slobody v dĺžke dvadsiatich rokov. Okrem odsúdenia mu prepadol majetok a zvyšok jeho rodiny prišiel o bývanie (Zubková, 2022). V podobných prípadoch sa vynára otázka, do akej miery je morálne udeliť takýto prísny trest, ktorý niekedy nie je ukladaný ani pri vraždách či podvodoch. Vnímanie marihuany ako nebezpečnej, zakázanej drogy je nielen zastaralé, no priam absurdné, v porovnaní s ostatnými omamnými a návykovými látkami, ktoré sú legálne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby sme sa nesústredili len na zámer chrániť občanov pred prísnymi trestami, môžeme sa pozrieť na finančné benefity, ktoré legalizácia marihuany prináša. Vytvorenie stratégie, v rámci ktorej by štát presunul časť zisku od súkromníkov (ktorí kvôli súčasnej prohibícii čelia vysokým trestom) do štátnej kasy a zároveň priniesol transparentnosť do marihuanového priemyslu, by umožnilo zabezpečenie vyššej bezpečnosti užívateľov, zlepšenie v oblasti ochrany zdravia, no v prvom rade príjem do štátneho rozpočtu. Je potrebné si uvedomiť, že proces regulácie návykových a omamných látok je jednou z kľúčových úloh každého štátu, resp. základom drogovej politiky (Global Commission on Drug Policy, 2018). Podľa štúdie z roku 2020, ktorú uskutočnilo New Frontier Data v USA, by legalizácia a regulácia marihuanového priemyslu mohla viesť v USA k daňovým príjmom v hodnote 128,8 miliárd dolárov, a zároveň by to vytvorilo cca 1,6 miliónov pracovných miest pre občanov. Len v štáte Oregon užívatelia marihuany nakúpili za rok legálnu marihuanu v hodnote 89 miliónov dolárov, čo je dokonca 45 % nárast v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2019. Tieto čísla sú dôkazom, že práve vo fáze, keď boli výdavky rozpočtu verejnej správy vyššie vplyvom pandémie COVID-19, marihuanový priemysel zostal naďalej silný a môže byť výrazným prínosom pre verejné financie (Krane, 2020). Práve legalizácia marihuany môže mať výrazne pozitívny vplyv na štátny rozpočet prostredníctvom zvýšenia daňových príjmov štátu. Colorado, Oregon, California a Washington sú štáty v USA, ktoré ukladajú spotrebné dane na marihuanu určenú na rekreačné účely spoločne s typickými štátnymi daňami z obratu spoločností, licenčných poplatkov a miestnych daní. Výsledkom legalizácie je to, že realita predbehla ich očakávania. Iba výber dane z rekreačnej marihuany v štáte Washington priniesol zisk 70 miliónov dolárov v podobe daňových príjmov. Tento zisk bol len v prvom roku od legalizácie a predbehol očakávania príjmov až dvojnásobne. Samotný zisk marihuanového priemyslu sa rokmi stále zvyšuje a podobne pozitívne výsledky vidíme aj pri ostatných štátoch v USA (Dills, a kol., 2021, s. 10-11). Je na uváženie, či sa Slovenská republika bude aj naďalej uberať stereotypným spôsobom zmýšľania o morálnosti legalizácie marihuany, alebo legalizáciou a reguláciou tohto priemyslu zamedzí neadekvátne trestanie občanov za činy spojené s marihuanou a presunie zisk z neregulovaných kriminálnych trhov do štátnej kasy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhou morálne problematickou aktivitou v Slovenskej republike je poskytovanie sexuálneho styku za finančnú odmenu alebo iný typ odmeny (prostitúcia). Legalizácia prostitúcie by umožnila ochranu práv občanov vykonávajúcich prostitúciu, ako aj eliminovanie sexuálneho vykorisťovania. Prostitúcia v Slovenskej republike nie je ničím výnimočná, ani nová, pretože práve naša krajina je považovaná ako jedna z krajín pôvodu pre obchodovanie s ľuďmi, pričom najrizikovejšou skupinou pre obchodovanie je rómska komunita. Z legislatívneho hľadiska prostitúcia podlieha viacerým medzinárodným dohovorom a záväzkom, ktoré sú späté s Organizáciou Spojených národov a Európskou úniou. Kľúčovým problémom slovenskej legislatívy je opomínanie konsenzuálnej prostitúcie. Tento typ prostitúcie je založený na dobrovoľnej výmene služby a odmeny medzi poskytovateľom a zákazníkom (Valkovičová, 2017, s. 16).  Najproblematickejšou časťou dilemy súvisiacej s prostitúciou je pohľad širšej spoločnosti, pretože toto ľudovo povedané ,,najstaršie remeslo“, je považované ako nemorálne, nepatričné a odsúdeniahodné. Častokrát zabúdame na to, že aj keď je niečo označené ako nelegálne, neznamená to, že táto činnosť sa aj prestane vykonávať. Ak by sme sa zamysleli nad legalizáciou, ktorá umožňuje regulovať tento typ aktivít, môžeme nie len obmedziť porušovanie práv vo forme sexuálneho vykorisťovania, zdravotných komplikácií a násilia, ktoré sa mnohokrát vyskytuje v tomto poskytovaní služby, ale aj vytvoriť podmienky, aby občania, ktorí majú záujem sa živiť touto formou, mali vhodné pracovné zázemie a ich práva boli chránené. Konsenzuálne poskytovanie daných služieb je legalizované už vo viacerých štátoch Európskej únie, a zároveň je to ponímané ako legitímny zdroj príjmu občanov, ako aj štátu prostredníctvom daní. V tých štátoch je prostitúcia ponímaná ako ekonomická činnosť podliehajúca legislatíve a pracovnému právu. Na druhej strane, v Slovenskej republike nie je podľa zákona č. 455/1991 možné vytvoriť živnosť pre činnosť, ktorá nie je v súlade s dobrými mravmi (Valkovičová, 2017, s. 19). O dobrých mravoch je možné polemizovať viacerými spôsobmi, pretože to, čo sa ukazuje, že nie je dobrý mrav v Slovenskej republike, je naopak napr. v Nemecku úplne v poriadku. Nemecko ešte v roku 2002 vytvorilo Prostitučný zákon, ktorého najväčším pozitívom je zmena verejného diskurzu o prístupe k prostitúcií ako k pracovnej činnosti. Z nemorálnej činnosti sa prostitúcia zmenila na pracovnú činnosť a stala sa regulérnou prácou, ktorá podlieha zdaneniu rovnako, ako ostatné zamestnania. Benefitom legalizácie je zlepšenie právneho postavenia prostitútok a prostitútov, sociálnych podmienok a odstránenie trestného stíhania spojeného s touto činnosťou (Szabanová, 2014, s. 53). Vo forme zdaňovania sa kreatívne medze nekladú, čiže Slovenská republika by sa mohla taktiež naplno realizovať a zvýšiť príjmy z daní. Praktickým príkladom pre kreatívne zdaňovanie je už spomínané Nemecko, ktoré okrem jednoduchého výberu dane za sexuálny styk z verejných domov, saunových klubov a rôznych iných zariadení poskytujúcich sexuálny styk, zabezpečilo aj platenie daní z pouličného poskytovania služby. Vytvorili automatizovaný pouličný meter, v rámci ktorého občania vykonávajúci prostitúciu zaplatia nočný poplatok za obchod. Tieto automatizované pouličné metre boli predtým obyčajnými parkovacími automatmi a v priemere majú výnos v podobe 285 tisíc dolárov ročne (Berg, 2015). Inšpirovanie sa štátmi, kde je prostitúcia legalizovaná a regulovaná predstavuje pozitívny posun Slovenskej republiky v ochrane práv občanov so zreteľom na najrizikovejšie skupiny obyvateľstva, ale zároveň aj možnosť slobodne získavať legálne príjmy cez poskytovanie sexuálneho styku.

Treťou morálnou dilemou je surogačné materstvo, resp. náhradné materstvo. Ak Slovenská republika zmení legislatívnu úpravu náhradného materstva, dokáže obmedziť surogačný turizmus, a zároveň pomôcť párom, ktoré bojujú s neplodnosťou. Tento typ materstva je pomerne známy, avšak vyvoláva protichodné názory v spoločnosti. Na jednej strane máme sociálne skupiny, ktoré vítajú možnosť mať vlastné potomstvo, pokiaľ zlyhá umelé oplodnenie, a ženy, ktoré si chcú vynosením dieťaťa privyrobiť. Na druhej strane existujú sociálne skupiny považujúce túto činnosť za nemorálnu a porušujúcu ľudské práva. Proces surogačného materstva prebieha spôsobom, kedy vynosenie dieťaťa a pôrod podstupuje žena, ktorej cieľom je vzdanie sa dieťaťa a príslušných rodičovských práv na iné osoby, ktoré sú dohodnuté zmluvnou cestou. Samotné oplodnenie je vo väčšine prípadov vykonávané s použitím vajíčka ženy, ktorá sa bude o narodené dieťa starať, a iba výnimočne je využité vajíčko náhradnej matky (Konečná, 2018, s. 32).

Najväčšou kritikou a súčasne morálnou dilemou surogačného materstva je samotná zmluva, v rámci ktorej je telo matky predmetom občianskoprávneho kontraktu. Matka sa podpísaním kontraktu zároveň vzdáva svojich rodičovských práv. Spoločnosť Growing Generation, fungujúca v USA, ponúka takýmto matkám odmenu až do výšky cca 25 tisíc dolárov (Mihalík, 2015). Je prirodzené, že najmä mladé ženy, ktoré sa pre seba pokúšajú vybudovať lepšiu budúcnosť a nie sú dostatočne finančne zabezpečené, siahajú aj po takejto forme získania financií. Samozrejme, určite môžeme nájsť ženy, ktoré podstúpia surogačné materstvo aj bez nároku na finančnú odmenu, pretože samotné pravidlá tohto typu materstva sa líšia od daného štátu. Legalizácia a regulácia surogačného materstva sa vyskytuje napr. v štátoch ako sú Veľká Británia, niektoré štáty v USA, Izrael, Grécko, či Portugalsko (Konečná, 2018, s. 33).  Avšak, aj do tejto morálnej dilemy vstupuje viacero faktorov. Okrem toho, že sa náhradná matka rozhoduje pri podpísaní zmluvy slobodne, teda z vlastnej vôle, môžeme legalizáciou a reguláciou obmedziť surogačný turizmus. Podľa štatistík je na svete až jeden zo šiestich párov neplodný, čo je jedným z dôvodov, prečo sa čoraz vyšší počet párov rozhoduje pre vynosenie dieťaťa inou matkou. Problematikou je fakt, že stále veľké množstvo štátov surogačné materstvo zakazuje, a tak sú tieto páry nútené vycestovať do iného štátu či krajiny. Za posledné roky sa takýmto spôsobom vybudoval enormný cestovný ruch, ktorého základom je náhradné materstvo a stal sa z toho až priam multimiliardový priemysel (Yakuppur, 2022). Z toho vyplýva, že namiesto hľadania etického pochopenia, sa štát môže pozerať na surogačné materstvo z pohľadu biznisu, a vygenerovať tak pre seba prostredníctvom zdanenia zisk. Legalizácia je cestou k obmedzeniu surogačného turizmu a zároveň aj ochrane práv žien. Vzhľadom na to, že je náhradné materstvo v niektorých štátoch, vrátane Slovenska, zakázané, uskutočňujú sa tieto obchody nelegálnou cestou. Pri legalizácii je preto nevyhnutné myslieť najmä na ochranu práv žien.

Nie každá morálna dilema je nevyriešiteľná. Legalizácia marihuany, prostitúcie a surogačného materstva sú aktivity, ktoré prostredníctvom legislatívnej úpravy v prospech legalizácie a regulácie dokážu okrem zvýšenia daňových príjmov štátu vytvoriť podmienky pre kvalitnejší a progresívnejší život v Slovenskej republike. Odstránením prísnych trestov za prechovávanie, vyrábanie a obchodovanie s marihuanou dokáže štát presunúť zisk zo súkromných spoločností prostredníctvom viacerých typov daní. Marihuanový priemysel sa v štátoch, v ktorých je legalizovaný, preukázal ako stabilná opora ekonomiky, ktorá má zároveň dokázateľné pozitívne účinky pri liečbe niektorých ochorení. Na príklade Nemecka môžeme vidieť pozitívny prínos do štátneho rozpočtu prostredníctvom daní z prostitúcie, pretože legalizácia a regulácia prostitúcie umožňuje okrem získania financií pre štát aj vyššiu ochranu práv prostitútok a prostitútov pri vykonávaní činnosti. Transformácia zo zakázanej činnosti na pracovnú činnosť umožní ich ochranu pred sexuálnym vykorisťovaním a vytvorenie rovnakých pracovných podmienok, aké majú aj ostatní živnostníci. Poslednou problematickou aktivitou je surogačné materstvo, ktoré vyvoláva pohoršenie morálky v rôznych sociálnych skupinách. Práve prostredníctvom legalizácie môže štát umožniť párom nadobudnúť vytúžené dieťa a zabrániť, aby sa rozširoval cestovný ruch, z ktorého Slovenská republika nemá žiadny benefit. Legislatívna úprava všetkých troch aktivít je zaujímavý spôsob pre zabezpečenie potrieb občanov a získania príjmov pre verejné financie cez zdanenie.

Berg, O. (10. január 2015). THE WEEK . Dostupné na Internete: theweek.com: https://theweek.com/articles/482129/germanys-remarkable-prostitution-tax-meter

Czigle, D. P. S., & Tóth, M. J. (2015). Interakcie liečiv s marihuanou a hašišom.

Dills, A. K., Goffard, S., Miron, J., & Partin, E. (2021). The effect of state marijuana legalizations: 2021 update. Cato Institute, Policy Analysis, (908).

Global Comission on Drug Policy. (2018). Regulation The responsible Control of Drugs. Global Comission on Drug Policy. Dostupné na Internete: http://www.globalcommissionondrugs.org/reports/regulation-the-responsible-control-of-drugs

Klimeková, A. (1999). K niektorým filozofickým problémom etiky a morálky. Sociálni aspekty výchovy, 59-68.

Konečná, H. (2018). Náhradní mateřství v České republice: způsoby hledání náhradní matky. Journal of Medical Law and Bioethics, 32-42.

Mihalík, M. (15. jún 2015). Denník N. Dostupné na Internete: denníkn.sk: https://dennikn.sk/blog/141151/surogacne-materstvo-a-umele-oplodnenie-obchod-s-ludmi/

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. (16. október 2017). Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Dostupné na Internete: justice.gov.sk: https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/aktuality/?eid=2256

Szabanová, L. (2014). OBCHODOVANIE S ĽUĎMI ZA ÚČELOM SEXUÁLNEHO VYKORISŤOVANIA A PROSTITÚCIA V EURÓPE – ČAS NA ZMENU?. Magister Officiorum.

Valkovičová, V. (2017). Prostitúcia, governmentalita a techniky moci: konsenzuálne poskytovanie sexuálnych služieb na Slovensku. 7-30.

Yakuppur, S. (2022). THE EFFECTS OF LEGISLATION ON SURROGACY TOURISM. Istanbul: Özyeğin Üniversity.

Zubková, L. (9. január 2022). STARTITUP. Dostupné na Internete: startitup.sk: https://www.startitup.sk/za-2-gramy-marihuany-na-slovensku-mu-hrozi-5-rokov-vazenia-nasi-susedia-zatial-planuju-upustenie-od-drakonickych-trestov/

Ústav verejnej politiky FSEV  UK

Ústav verejnej politiky FSEV UK

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Ústav verejnej politiky FSEV UK - tím ľudí, ktorý sa snaží skúmať vecí verejné na Slovensku a učiť o nich ostatných (aj seba). Zoznam autorových rubrík:  Verejne o politike 2020Verejne o politike 2021Verejne o politike 2022Verejne o politike 2023

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu