reklama

Metodologické okienko: Metodologické nedostatky diplomových prác I. časť

Výskumná otázka, hypotézy, zvolené koncepty, zdroje a spôsoby zberu dát, metódy ich analýzy a interpretácia – to je kostra, ale aj achillova päta diplomových prác. ÚVP radí, ako sa s nimi vysporiadať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tím ÚVP (Katarína Staroňová, Monika Michalcová)

So začiatkom nového akademického roka 2021/2022 súvisí mnoho otázok a výziev: vyučovanie prezenčne verzus online, cestovanie za univerzitami, bývanie na internátoch, atď. S istotou však možno povedať, že na univerzity a aj ku nám, na Ústav verejnej politiky, nastúpi mnoho nových a aj ostrieľaných vysokoškolákov a vysokoškoláčok s úmyslom (aspoň dúfame) doštudovať magisterský stupeň štúdia. Práve diplomová práca je symbolom ukončenia vysokej školy, no ide viac než o symbol. Diplomová práca poskytuje priestor, kde si študenti a študentky otestujú svoje nadobudnuté zručnosti a popasujú sa s miniverziou vedeckej práce: od spracovania existujúceho poznania na zvolenú tému, po nastavenie empirického výskumu (dizajn), až po jeho vykonanie v „teréne“. Ide teda o súbor zručností syntézy, analýzy, práce s textom, dátami či ľuďmi, vizualizáciou, štrukturovaním, písaním a v neposladnom rade i časovým manažmenom. A tak diplomová práca sa stáva pre mnohých skutočnou výzvou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V nasledujúcom „metodologickom okienku“ sa povenujeme najčastejším nedostatkom diplomových prác ako sme ich u nás na ÚVP pozorovali v ostatných rokoch a spôsobom ako im predchádzať. Často ide o banálne avšak neustále sa opakujúce chyby, ktoré nielen bránia v dosahovaní reálneho vedeckého poznania, ale môžu ohroziť úspešné ukončenie štúdia. V prvej časti blogu o chybách v diplomovkách sa budeme venovať problematike výskumných otázok, formulácii hypotéz a kompozícii metodologickej kapitoly. Druhá časť, ktorá vyjde na blogu ÚVP už čoskoro, podrobnejšie diskutuje konkrétnejšie o empirickej časti - metódam zberu a zdrojov dát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teoretické východiská a Výskumná otázka

Zdanlivo jednoduchá úloha – naformulovať otázku, na ktorú práca odpovedá – je v skutočnosti tá najťažšia (a to nielen pri diplomových prácach, ale aj v reálnom výskume). Pri zanedbaní dôkladného štúdia existujúceho poznania, je totiž nemožné očakávať, že budeme vedieť naformulovať výskumnú otázku. Preto treba čítať, čítať a čítať relevantnú vedeckú literatúru, t.j. publikované výskumné články v prestížnych časopisoch a neuspokojiť sa iba aplikovanými reportami či primárnou dokumentáciou a správami (inými slovami stratégie, dôvodové správy, reporty Svetovej banky či OECD je síce významná odborná literatúra ale nie vedecká! A je nepostačujúca). Syntéza čo momentálne veda vie o mojej téme sa objaví v teoretickej kapitole a cez ňu vieme poukázať na existujúce medzery v poznaní, resp. Chýbajúcu aplikáciu v určitom kontexte. A to je začiatok pri formulovaní výskumnej otázky. To čo teda očakávame, že diplomanti spracujú v teoretických východiskách je:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Informačná hodnota: schopnosť práce s akademickou literatúrou a identifikácia najnovších poznatkov (resp. Medzier) v problematike

  • Kritické myslenie: zhodnotenie a zaujatie postoja

Precízna formulácia výskumnej otázky, prípadne podotázok môžu mať aj dobrí študenti a študentky napokon veľký problém pri obhajovaní diplomoviek. Mnohokrát je výskumná otázka postavená priúzko, a je vhodná skôr pre seminárnu prácu alebo bakalársku prácu, alebo naopak je príliš ambiciózna a svoje ciele nemôže reálne vo finálnej verzii práce seriózne, kredibilne naplniť (resp. Jej to neumožňuje časový rámec, ktorý majú diplomanti k dispozícii). Je absolútne nereálne, aby diplomová práca vedela odpovedať na výskumnú otázku aká je kvalita pracovných miest v SR. Platí, že menej je niekedy viac. Ďalšou problematickou oblasťou je, že položené otázky na seba logicky nenadväzujú – to, čo práca nazýva podotázkami, sú v skutočnosti úplne nesúvisiace otázky s hlavnou otázkou resp. s teóriou či dokonca názvom diplomovej práce. Výsledkom je, že teoretická časť práce (kritický prehľad súčasného poznania) vôbec nesúvisí s empirickou časťou práce a je nemožné tieto dve časti spojiť v záverečnej diskusii o „pridanej hodnote“ práce z pohľadu teórií (poznania).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hypotézy

Podobne ako v prípade výskumných otázok aj pri hypotézach je nevyhnutné ich prepájať s teoretickou kapitolou a navzájom medzi sebou. Taktiež nie každý výskum, nie každá výskumná metóda vyžaduje hypotézy. Zatiaľ čo pri kvantitatívnych metódach merania sú vopred naformulované hypotézy nevyhnutné nakoľko ich pravdivosť (vzťahy medzi premennými) výskumom testujeme, pri využití kvalitatívnych metód často stačia formulované predpoklady, ba dokonca možno túto časť práce aj vynechať.  Stáva sa tiež, že formulované tézy, resp. hypotézy by si vyžadovali úplne inú metodiku. Napríklad odpovedať spoľahlivo na otázku, či prijaté Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja zodpovedajú potrebám občanov by si najprv vyžadovali metodiku na zistenie skutočných potrieb občanov, čo nie je možné na základe štyroch rozhovorov s mestskými úradníkmi. Hypotéza predpokladá určitý vzťah (na základe teórie), ktorý sa snaží výskum potvrdiť alebo vyvrátiť preto je dôležité v samotnej hypotéze jasne určiť jednotlivé skúmané premenné, príp. smer ich vzťahu ak skúmame kauzalitu.

Metodológia

Dve základné otázky, ktoré si každý diplomant musí položiť a kvalitne zodpovedať ako v práci i na obhajobách pred štátnicovou komisiou sú:

  • Aká je výskumná otázka a  jej prepojenie na existujúce poznanie (teoretickú kapitolu)?

  • Aké postupy sú zvolené na jej zodpovedanie?

Prvej otázke sme sa venovali vyššie. Druhá je predmetom metodologickej kapitoly každej diplomovej práce. Jej cieľom je spísanie podrobného „receptu“ na váš výskum. Základným pravidlom je zaručiť tzv. replikovateľnosť výskumu, tj. aby ho ktokoľvek mohol zopakovať a získať za podobných podmienok podobné výsledky.

Okrem samého popisu skúmanej problematiky a vybraných výskumných techník, príp. aj výsledkov výskumu je nevyhnutné si neustále klásť otázku „Prečo?“: Prečo práve táto výskumná otázka? Prečo takto formulované hypotézy? Prečo práve táto prípadová štúdia a výskumná metóda? Prečo tieto dáta? Prečo pozorujem tieto výsledky? Metodologická kapitola teda nielen detailne opisuje prípravu, priebeh výskumu a spôsoby spracovávania dát, ale aj vysvetľuje konkrétne metodologické voľby.

Konceptualizácia a operacionalizácia

V tejto časti práce hľadajú oponenti prác a členovia štátnicovej komisie aj tzv. konceptualizáciu a operacionalizáciu. Prvý krok je definovanie konceptov s ktorými pracujeme, na čo nadväzuje popis ich merania, napr. rozloženie na jednotlivé merateľné dimenzie a/alebo indikátory. Ide teda o koncepty (pojmy), ktoré chceme skúmať a objavujú sa vo výskumnej otázke či hypotézach. Ak skúmame „politizáciu“, čo presne pod ňou rozumieme my a hlavne ako ju budeme merať? Pri konceptualizácii sa môžeme oprieť o existujúce definície či klasifikácie z teoretickej literatúry, avšak v metodologickej časti očakávame, že nám diplomanti vysvetlia AKO PRESNE budú vedieť či ide/nejde o politizáciu, ide o zmeny na pozíciach? O odvolávanie politických nominantov? Štátnych úradníkov? Percepcie expertov?.  Operacionalizácia nám potom pomôže určiť kde nájdeme dáta na zodpovedanie výskumnej otázky. Ak pod politizáciou rozumieme zmeny na postoch, potom si pozrieme obsadenosť pozícií a robím kvantitatívny výskum, ak však pod ňou rozumieme uplatnenie politických namiesto meritokratických kritérií vo výberovom procese na štátneho zamestnanca, tak zdrojom dát budú členovia výberových komisií a tie získam cez rozhovory. Podobne, „voličské správanie“ sa dá chápať mnohými spôsobmi od skúmania aktivít voličov na sociálnych sieťach počas kampaní, až po vypracovávanie exit-pollov v deň volieb. Tieto odlišné chápania voličského správania vyžadujú iné spôsoby merania.  Je dôležité si dopredu stanoviť teoretický/ analytický rámec, ktorý bližšie konkretizuje skúmané koncepty, stanoviť si jednotky analýzy a určiť premenné, ktoré budem merať.

Kriticky treba zhodnotiť aj svoje možnosti pri výbere výskumných metód. Pri kvalitatívnom výskume je metodologicky neobhájiteľné, ak sa autor(ka) opiera len o jeden zdroj dát a úplne tak odignoroval(a) trianguláciu dát, t.j. viaceré zdroje dát (dokumenty, ľudia, inštitúcie), viaceré metódy zberu dát (rozhovory, dotazníky, pozorovanie), spôsoby analýzy . Napríklad, ak sledujem administratívne zaťaženie podnikateľov a práca sa opiera len o 1–2 rozhovory s úradníkmi bez vkladu samotných podnikateľov nielenže to skresľuje výsledky, ale spochybňuje validitu celého empirického výskumu. O to viac ak iné zdroje dát úplne absentujú. Podobne, ak predmetom môjho záujmu je kreatívna samospráva, ale pritom s predstaviteľmi samosprávy nevykonám rozhovor, znižuje to validitu celého výskumu, i keď vyžívam iné zdroje dát, ktoré samosprávy vyprodukovali, napr. primárne dokumenty v podobe rozhodnutí, povolení, podnetov, atď.

Naopak, ak ide o kvantitatívny výskum, môžem mať jeden zdroj dát, ale musí ísť o dostatočne veľkú vzorku, aby bolo možné urobiť štatistické zovšeobecnenie. Hlavným problémom kvantitatívnych výskumov diplomových prác je veľmi obmedzený rozsah skúmanej vzorky (či už časovo alebo priestorovo). Z hľadiska štatistickej relevancie potom nie sú výsledky práce dostatočne robustné. Každý výskum musí predstaviť čo je zdrojom dát, pričom zdroje dát (dokument, vzorka respondentov, stretnutie, existujúce štatistiky či analýzy) a spôsob zberu dát (vzorkovanie, polo-štrukturovaný rozhovor, pozorovanie,) sú dve rozličné veci. Veľmi často si ich diplomanti mýlia, resp. Vedia ako chcú dáta zbierať („vykonám rozhovory, rozpošlem dotazníky), ale vôbec netušia aké dáta vlastne potrebujú.

Dichotómii zberu a zdrojov dát a častým chybám v ich využívaní a opisovaní v diplomovej práci sa budeme venovať v ďalšej časti „metodologického okienka“ na blogu ÚVP.

Obrázok blogu

Viac sa môžete dočítať aj v publikácii Staroňová, K. (2011). Vedecké písanie. Martin: Osveta.

Ústav verejnej politiky FSEV  UK

Ústav verejnej politiky FSEV UK

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Ústav verejnej politiky FSEV UK - tím ľudí, ktorý sa snaží skúmať vecí verejné na Slovensku a učiť o nich ostatných (aj seba). Zoznam autorových rubrík:  Verejne o politike 2020Verejne o politike 2021Verejne o politike 2022Verejne o politike 2023

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu