1. Sucho a horúco. Jedným slovom leto.
Je to taká až detinská znalosť, že v lete je teplo a sucho, resp. zrážky bývajú nárazové vo forme búrok. Je tomu prispôsobená aj príroda alebo napríklad priemysel a služby, nehovoriac o poľnohospodárstve. Väčšina plodín zreje od začiatku leta a naše najpotrebnejšie plodiny, obilniny, majú žatvy dakedy začiatkom júla, nedlho po astronomickom začiatku leta.
Počasie je charakteristické jednou stabilnou vlastnosťou, a to, že je nestabilné. Ak máte jedno leto 35°C mesiac v kuse, neznačí to, že jeseň bude horúca, studená alebo že ďalšie leto bude takisto mimoriadne horúce. Možno za dlhý čas, dekády, zistíme, že sa dnes píše nejaký trend, ale nemám pocit ako dobre sčítaný laik, že je badateľný už dnes.
Rekordy v počasí môžu byť hocijaké. Najviditeľnejšie a mediálne najpredávanejšie sú najvyššie alebo najnižšie teploty na nejakom území. Je to jednoduché. Ak ste doteraz niekde namerali maximálne 35°C, napríklad v roku 1950, a odvtedy ste toto numero prekročené nemali až do včera, kedy bolo 35,2°C, tak je to jasný rekord a vidí to aj žiačik. To isté platí pre denný úhrn zrážok alebo rekordný mráz. Horšie je to s dlhšie trvajúcimi rekordmi. Kto z nás vie, aký je doterajší rekord v suchu, alebo obraznejšie povedané, ako dlho boli ne-zrážky? Predpokladám, že neviete. Ja si pomôžem AI, ktorá mi síce hneď vyhodila hovadinu, ale viem si ju odfiltrovať. Najdlhšie obdobie na Slovensku úplne bez zrážok, resp. s nemerateľnými zrážkami, bolo v roku 1947, tesne po druhej svetovej vojne. Boli to takmer tri mesiace, presnejšie 83 dní, od konca júla do polovice októbra. Odvtedy je takmer presne 80 rokov.
Nevýhodou týchto údajov je to, že v hlbšej histórii, napríklad pred rokom 1900 a už dupľom v stredoveku, merania neboli žiadne alebo nepresné. Kto nám garantuje, že nejaký na kolene ušúľaný teplomer za Márie Terézie mal presnosť na desatinu stupňa? Alebo že niekto presne nameral zrážky na milimeter a napríklad vďaka lenivosti niekde niečo nepridal alebo neubral? Ak máte digitálne senzory, ľudský faktor a jeho slabiny odpadávajú.
Späť k dnešnému suchu a teplu. Údajne padlo niekoľko rekordov v teplote a ja ich ani náhodou nebudem rozporovať. Beriem ich ako reálne rekordy.
Zaujíma nás tento typ rekordu inak ako zo zvedavosti? Mňa by zaujímalo, keby nejaký výkyv počasia, pomenujme si to ako extrém, mal na nás praktický dopad. Nie to, že vonku je horúco a ja sa potím ako sviňa v open space, alebo že mám v aute saunu. Dopad by na mňa malo to, že máme napríklad značný výpadok v úrode. Alebo prepad v produkcii elektrickej energie na niekoľko týždňov. Pretože počasie zo svojej podstaty nám naše plány narúša (skúste si objednať dovolenku v Tatrách mesiac vopred, alebo lyžovačku, alebo choďte na hríby v šľapkách a šortkách, keď vám môže dôjsť náhla búrka). Ak by som bol vonku a pršalo by mesiac v kuse, bol by som nasratý. Ak by som šiel na lyžovačku a bolo by plus desať, asi by som sa nechválil. Ak idem na turistiku a zmoknem, je to proste nemilá udalosť ale nie tragédia. Treba teda rozlišovať, či niekde znížili produkciu elektrickej energie (ako Maďarsko, Rumunsko alebo Francúzsko) pre sucho, no či to má dlhodobý dopad.
Ak by sme každý rok či väčšinu rokov po sebe vypínali jadrové elektrárne pre nedostatok vody v riekach, bral by som to ako zlé znamenie (z ktorého by sa ale dalo pomerne jednoducho vyjsť, a to inštaláciou väčšej kapacity obnoviteľných zdrojov). Toto ale nepozorujeme. Dokonca ani úroda na Slovensku neklesá, napriek poklesu výmery poľnohospodárskej plochy najmä na južnom Slovensku.
Sedliackym rozumom z toho vychádza to, že nejaký tragický trend rozhodne nebadáme. Ak by sme badali, videli by sme to po návšteve sekcie potravín niekde v Jednote.
A ak potrebujeme dôkaz, počkajme si na výsledky žatiev. Mali by byť skoro, možno už v septembri, keď sa ustália reporty jednotlivých producentov. Ak sa stala katastrofa podľa predikcií alarmistov, budeme svedkami mínus desiatok percent pšenice a podobne. Ak ale alarmisti preháňali a reálne sa nestalo nič nad rámec historickej skúsenosti, budeme mať žatvy na úrovni 90 – 95% a viac, čo je optický rozdiel niekde okolo priemeru.
Takže sucho a teplo k letu patrí – a príroda je v istej miere na ne prichystaná.
Je ale aktuálny výkyv prirodzený pre minulosť? Alebo sme našou činnosťou zničili akúsi bezpečnú hranicu a máme sa chystať na oveľa väčšie dopady na ľudstvo? Hm...
2. Stredovek skončil. Stredovek netrvá.
Polovica 14. storočia bola zvláštna. Európa sa ochladila a ľudstvo tých čias ešte nevedelo, že vstupuje do obdobia populačného kolapsu, aký kontinent nezažil od pádu Rímskej ríše takmer tisíc rokov predtým. Neúroda, hladomor, vojny s nimi spojené, to všetko sa stalo bežnou súčasťou nasledujúcich storočí. Tieto udalosti ale mali ešte niekoľko bočných efektov, ktoré sa prejavili alebo pozitívne (vzdelanie, fosílne palivá, vedecká revolúcia a expanzia Európanov za oceán) ale aj negatívne (a to čierna smrť krátko po udalostiach, o ktorých budem písať v ďalších riadkoch). Ale bola tu jedna jasne viditeľná udalosť, ktorá sa zaznamenala do historických zdrojov a je badateľná dodnes. Povodeň sv. Márie Magdalény.
Neskorá jar a začiatok leta roku Pána 1342 boli suché. Podotýkam: ľudia neprodukovali prakticky žiaden CO2 z fosílnych palív a svetová populácia mala čosi cez 440.000.000 duší, čo bolo o trochu menej ako v dnešných Spojených štátoch spolu s Mexikom. Nikto nevedel, že o generáciu neskôr to bude o sto miliónov menej a takto to zostane celé storočia.
Takže fosíl nefosíl, spaľováky nespaľováky, prišlo sucho a horúce leto. Záznamy z teplomerov nemám, lebo žiadne teplomery neboli, a tak môžeme len špekulovať, či boli alebo neboli teploty nad 40°C ako toto leto. No ale sucho bolo také, že zem popukala a stratila schopnosť absorbovať dažďovú vodu. Keď nemáte zrážky na prelome jari a leta je horšie ako teraz, na prelome júla a augusta, resp. koncom augusta. Bolo to o to horšie, že agrotechnika bola v tom čase citeľne horšia a primitívnejšia, takže hoci na poli v tom čase pracovalo mnohonásobne viac ľudí ako dnes, výsledok bol citeľne tragickejší oproti dnešku.
No a potom, po mesiacoch bez normálnych zrážok, prišiel konečne dážď.
A ľuďom sa neuľavilo. Práve naopak. Bolo to ešte horšie.
3. Keď dážď zmyl všetky hriechy... aj hriešnikov.
Deň svätej Márie Magdalény pripadá podľa kalendára na 22. júla. Pre mnohých farmárov – teda 95% populácie – už bolo asi na obstojnú úrodu neskoro. Napriek tomu pred týmto dňom sa ešte nejednalo o katastrofu. Tá prišla práve na sviatok.
Neviem, či existuje terminus technicus Janovská níž na Slovensku (v angličtine je to genoa low, v mojej obľúbenej poľštine Niž genueňski). Jedná sa o cyklón, ktorý vzniká na juh od Álp a z Mediteránu nesie na sever ohromné množstvo zrážok.
Práve tento fenomén sa zjavil na sever od Álp koncom júla. Logicky začalo najprv padať v hornatých oblastiach Rakúska a južného Nemecka. V horách sú korytá riek prudké a hlboké práve kvôli nárazovým a rýchlym zrážkam – a vedú vodu náhle nadol, do údolí. Tam sa jedna riava stretáva s druhou. Výsledkom sú časté záplavy v týchto oblastiach.
Lenže oproti normálnym časom, leta Páne 1342 bola zem vyprahnutá a neabsorbovala to, čo by inokedy bola schopná bez problémov. Ešte horšie bolo to, že dažde – nie normálny dážď, ale prívalový ako v Armageddone – trvali celé dni. Podľa odhadov do tejto Sahary spadlo toľko zrážok, koľko by za normálneho roku spadlo za pol roka! Bolo jasné, že krajina to nezvládne. A ani nezvládla. Nastalo peklo, akurát s opačným znamienkom.
Ako som písal vyššie, je ťažké na základe análov dostať sa po presné hodnoty. Máme len proxy dáta typu: „Ľudia sa mohli člnkovať ponad mestské hradby Kolína nad Rýnom.“ Tie sa od čias Rímskej ríše týčili niekoľko metrov nad okolitú krajinu, ktorá zasa stála niekoľko metrov nad samotným Rýnom. Rozdiel medzi bežnou hladinou rieky a vrcholom cimburia na mestských hradbách teda hravo mohol presahovať desať metrov.
Dopad na nemecké zeme ako aj na Rakúsko a Uhorsko boli drastické. Podľa zdrojov je normálna miera erózie v povodí za celý doterajší letopočet 13 miliárd ton zeminy.
V tom čase sa to dosiahlo za jeden týždeň! V Porýní je efekt vymletia brehov badateľný ešte sedemsto rokov po tejto udalosti. Len v oblasti Dunaja v Dolnom Rakúsku a priľahlých častiach Uhorska vrátane okolia Bratislavy boli hlásené straty v rozsahu tisícok ľudí, pravdepodobne ešte vyššie. Celé dediny sa vyľudnili v miere, ktorú Európa nezažila od vpádu Tatárov sto rokov predtým (a o pár rokov sa situácia, ale mnohonásobne horšie, zopakovala).
Krajiny prišli o množstvo mostov, vtedy veľmi nákladných stavieb. Obchod viazol. Ale ani to nebolo to najhoršie. Kontinent sa dostal do špirály.
Strata gigantických množstiev ornice viedla k prepadu úrody aj v ďalších rokoch. Menej úrody značilo viac hladu a násilia. V roku 1348 oslabená populácia utrpela ďalšiu ranu, tentokrát vo forme Čiernej smrti, bubonického moru. Vyššie desiatky miliónov ľudí padlo za obeť nemoci v chladnejších a vlhkých letách, ktoré nasledovali po Svätej Magdaléne. Podľa niektorých odhadov sa jednalo až o tretinu populácie Európy.
Ak by sme si to dalo do dnešných čísiel, tak z dnešných cca 700M obyvateľov by sme stratili viac duší ako majú Nemecko, Francúzsko a Británia dokopy.
4. Je to teda dnes katastrofa alebo nie?
Nuž, podľa mňa nie je. Ako každá krízová udalosť – a nespochybňujem, že to takýmto niečom dnes predsa len je – priťahuje aj dnešné leto rôznych aktivistov. Poľnohospodári budú chcieť dotácie na závlahy, betonári prachy na hrádze, obce príspevky na zavlažovanie trávnikov a priemysel daňové úľavy na čokoľvek, trebárs na klímu.
Európa hlási nárast úmrtí od horúčav. Neviem, keď si zoberiem letné mesiace a priemernú úmrtnosť na kontinente za bežný mesiac, vychádzajú mi kozmetické odchýlky. Je fajn uviesť informáciu, že umrelo o 80.000 Európanov viac ako bežne. Ak ale nedodám info, že rozdelené na tri mesiace je to ekvivalent štyroch pohrebov mesačne na 5.000-ovej Brezovej viac, tak je to hrozivé číslo – lenže bez významu. Nehovoriac o tom, že ak vám počas letných tridsiatok exne 80-ročný dedko, pretože je vážne chorý a denne spapá kýbel tabletiek, tak sa to nedá považovať ako nejaké nadúmrtie alebo katastrofa. Dedko by to asi zalomil o pár mesiacov skôr a takto sa aspoň menej trápil. A to ani nehovorím, že nebodaj by v starobinci mali nainštalovanú klímu, ktorá by zrazila teplotu budovy o pár stupňov... Ale to snáď od štátu nemôžeme očakávať, také 21. storočie... Lepšie je to zvaliť na počasie, nie?
V každom prípade bude vtipné sledovať najbližšie mesiace, čo mesiace, týždne, ako sa všetci prognostici a kuvici katastrof vyparia. Je to ako vianočný kaktus, ktorý kvitne na prelome rokov a nikdy inokedy. Klimaalarmisti proste dostanú svoju šancu na konci júna – a musia ju využiť, kým sa vonku nezjavia jesenné pľušte. A to nebude dlho trvať. Našťastie.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Heslo: Chujovinky. Zbierka na drobnosti okolo 60. a 30. Brigády ako aj dovozu pre nich.
