Spoiler: niečo sa deje s netom, takže NIE SÚ všetky obrázky a videá nahrané a to sa trápim dneska celý boží deň. Keby ste ma videli šedivého, tak to pre toto. Zajtra doplním zvyšok, dnes už by som zošalel.
Ďakujem za pochopenie, nahral som tak 20%.
1. Bombardovanie Slavjanska na obrázkoch
O bombardovaní Slavjanska KABmi a Šáhodmi som písal neraz. Prvý KAB som zažil, a to doslova na vlastnej koži, v januári, kedy nám jeden dopadol vedľa humcentra a zrovnal so zemou jeden dom a poškodil desiatky bytov a zhruba tucet domov.
Odvtedy som zažil dosť situácií, kde som bol svedkom ich účinku.
Najhoršie obdobie nastalo okolo Veľkej noci. O úderoch ZZmrdov na Dom Smirnova, technické lýceum a školu v mojom susedstve som písal blogy ešte na jar. Potom ako keby uťalo. Prestávka sa zhodovala so zavedením ukrajinskej rušičky Lima, ktorá mala pomerne obstojne odkláňať KABy mimo miesto ich plánovaného dopadu.
Zhruba v tom čase sa znížil aj počet úderov Šáhidmi. Takisto to korešpondovalo s pretlačením antidronov – perechvatčikov Pisun a podobne do ZSU.
Až som sa začal báť, že tu bude zvyšok môjho turnusu nuda. Irony off.
Zhruba na začiatku júna to tu začalo ísť do tuhého. Buď sa Rusákom podarilo Limu obísť alebo proste neviem. No a v poslednej dobe niekoľko udalostí.
Včera podvečer som si zdriemol. Zrazu bum, presne ten výbuch, o ktorom si každý obyvateľ Slavjanska povie, že to bolo na mesto ale nie na túto ulicu. Rýchlo som vstal a utekal k oknu.
Bum! vlasy sa mi v tlakovej vlne rozviali ako pri féne. Nepríjemný pocit, no človek si zvykne.
Paradoxne, nikde nebolo vidieť žiaden dym ani hríb. O ulicu ďalej máme obchod. Keď som bol už hore, vybehol som tam, kukajúc, či niekde niečo neuvidím. Nič.
O desať minút som bol doma. Naši susedia, štvorica vojakov zodpovedajúca za ochranu ženistov proti dronom, sa sťažovala, že im zaľahlo v ušiach ale nevedia, čo a kam dopadlo.
Potom volám domácej kvôli nájmu. A zrazu to prišlo.
Priamo z okna vidím kúdol čierneho dymu. Až som sa chcel kuknúť, či nie som v Tuapse.
Vybehol som na ulicu. Neďaleko autobusovej stanice niečo horelo, ale tak desne, že som si vážne myslel, že horí nejaká rafinéria alebo čo. Foto a video v prílohe.
Horelo to vari hodinu. Dosť apokalyptický výjav, a to si skutočne neviem predstaviť rafinériu.
Dnes ráno som na bazáre zistil, že tie údery bez hríbov súviseli. Proste priletelo niečo, predpokladám, že nejaký väčší dron alebo KAB, a až o povedzme štvrť hodinu sa niečo seriózne vznietilo. Výsledkom sú štyria mŕtvi, ale neviem, čo to bol za objekt.
Týždeň naspäť sme mali asi najhorší. Bombardovanie cez deň, bombardovanie večer, bombardovanie v noci aj nadránom. Šáhidy, Lancety, Zaly, všetko. No a samozrejme KABy.
Kĺzavé bomby v záverečnom štádiu príletu vyvolávajú taký svištiaci zvuk, na ktorý vám po podobnom zážitku mozog automaticky reaguje. Takisto som bol v posteli a písal som blog, keď zrazu svišťanie vzduchu a BUM! tie dve sekundy pred výbuchom už je človek nabudený a zaplavený adrenalínom. Neviem ako u ostatných, ale u mňa to je extrémne rýchla reakcia.
Rusáci zasiahli nejaký dom neďaleko námestia, a to dokonca dvakrát. Vybehol som von (mal som mať aj tak cestu tým smerom) a zbadal som klasický hríb. Kým som ale prišiel na miesto, dym sa rozptýlil a v zástavbe rodinných domov som už miesto nenašiel. Takže bez fotky.
Ale dám náhradnú fotku z nasledujúceho príletu.
Ale o to hustejšie to bolo pred dvomi týždňami. Narátal som vari 25 KABov za pár hodín. Väčšinou dopadajú v trojiciach. Bum bum bum. vtedy viete, že to sú dvestopäťdesiatky KABy.
Ráno som šiel na kafé. Kúsok od baráku sa nám krížia dva bulváry, také na Slavjansk pekné miesto s veľa zelene medzi škaredými chruščovovkami. Priečna ulica vedie na východ – čiže smerom k frontu. Zrazu šleha jak prasa. Fasády chruščovoviek stisli zvuk do uličky a mne do ucha. Čierny oblak dymu a hluché jedno ucho. Na káve sa pýtam, či počuli, ale kaviareň je práve otočená od miesta dopadu do rušnej ulice, takže nepočuli nič.
Ale v obchodíku, kam chodím na vodu, sa pýtam Nataše. „Bulo čuty?“
Nataša zagúľa očami. „Blyať, zhodilo mi chleba zo steny.“
Mimochodom, je to obchod, ktorý bol poškodený po dopade na Dom Smirnova aj po údere na našu školu. Proste otrasy vytrhali z plafónu sadrokartón a zo stien police.
Predvčerom prišla na Slavjansk najväčšia prietrž mračien, akú som tu zažil. Čakal som návštevu – o nej ešte bude reč ďalej – a zhodou okolností prišla presne v najväčšom lejaku spolu s vojakmi. Bol som Serhija vyzdvihnúť doslova pred barákom – a zmokli sme na kožu.
Nataša v obchode má stále poškodenú strechu, takže ona riešila búrku tým, že presúvala lavóre a kýble po celom obchode a snažila sa stlmiť škody.
Búrka mala aspoň jeden pozitívny efekt. Plánujem robiť ilustráciu pravekého jazera a chcel som do neho hodiť scénu, kde na brehu jazera sú v blate viditeľné čeriny. Presne také isté čeriny sa vyskytli v centre mesta, kam splavilo všetok bordel a azbest. Tak mám predlohu.
Update: včera večer niečo priletelo vedľa starého humcentra. Kráter, poškodené ploty a zhodená elektrika. Plynári museli fixovať potrubie.
2. Predávanie pomoci
Tu viac budú hovoriť obrázky a videá ako text. Odovzdali sme konečne peniaze na evakuátor pre ranených vojakov, ale pozor, nie na Viktora, ale ešte z posledného Donia.
Auto išlo nášmu známemu, hlboko zbožnému vojakovi z brigády Azov menom Ruslan (nemýliť si s našim Ruslanom – uchyľantom z humcentra).
Vyzberanie dvetisíc Eur na jeho auto bolo martýriom. Dosť často sa podarí zozberať dvojka za povedzme štyri dni. Azovu sme vyzberali necelú dvojku za šesť týždňov a tristo Eur sme doplácali ešte z novej zbierky. Na druhej strane aj oni mali trouble s mašinou a asi im bude zberať ešte na opravu. Je to zákon schválnosti, buď kúpite lacné auto s rizikom, že sa vám čoskoro porúcha, alebo zainvestujete viac s rizikom, že dobré auto vám spáli dron.
Takže od Ruslana veľká vďaka takmer 5 mesiacov potom, čo som mu sľúbil dve tisícky „do dvoch týždňov a bez problémom, bratu.“ O kameň na srdci menej.
Pred týždňom sme odovzdali Vasjovi a Antonovi z 28. brigády dva väčšie EcoFlowy. Akiste si vybavujete rozpixelované video štyroch vojakov z dediny neďaleko Kramatorska, ktoré som zdieľal asi pred dvomi mesiacmi a kde chalani sa navážali do Fica. EcoFlowy aj generátory budú slúžiť na nabíjanie robotických systémov, ktorými napríklad zásobujú vojakov alebo naopak ranených bijcov sťahujú z frontu. EcoFlowy sme im doviezli zo zbierky Donio, generátory boli v tom čase vypredané, ale už ich máme na Slovensku naskladnené a odovzdané budú budúci týždeň v stredu. Ďalšia čiarka z krku...
No a chalani pred dvomi týždňami odovzdali humanitárku aj auto pre 60. brigádu. Bolo to veselé, pretože mali byť v meste najprv v sobotu a potom že v nedeľu doobeda. Lenže mesto Dnipro nie je malé a keď vám tam zrušia GPS, tak v tom labyrinte je to problém.
Ale Patrik s Petrom dorazili, vyložili veci, odovzdali kľúče od auta a pojéchali.
Pár fotiek z cesty aj z odovzdávania šesťdesiatej brigády.
Tolikovi Katolikovi sme kúpili balistické okuliare a už aj špeciálne sklíčka (predtým sme to omylom kúpili bez nich). Zdá sa mi, že videá som ešte nedával.
Kyrylo ďakuje za príspevok na brokovnicu. Video je asi mesiac staré.
Veľký denný nálet Šáhidmi sme zažili pred pár týždňami. Práve som vytriasal na bazár, keď letel roj cez centrum mesta. Hneď ráno sa ozvala guľometná paľba a ja som rýchlo filmoval. Bol to prvý letný deň, slnko pražilo a ja som rýchlo vytiahol telefón.
Šáhid bol tesne za bazárom zostrelený a jeho motor a trup v efektnej piruete padali na zem. Pokochajte sa videom, ktoré som v pražiacom slnku spravil.
Ak sa vám zdá, že som narýchlo zabudol otočiť kameru, tak máte recht.
Na bazáre sme sa so známymi zabavili. Urobil som pár fotiek a až potom som si všimol, že za mnou stojí tak odhadom desať vojakov a kosia sa na mne.
Kyrylo a Sejóža ďakujú donátom. Kyrylo mal pred týždňom päťdesiatku. Bol som pozvaný, ale keďže som dal našim chalanom auto, nemal som sa ako dostať do Izjumu.
Odovzdané termoprádlo šesťdesiatej brigáde. Nedostal som kompletný zoznam odovzdaných setov, ale aspoň pár chalanov sa nechalo dobrovoľne odfotiť.
Prišiel ma pozrieť Šolom. Priniesol mi nové artefakty, mimo iné krásne ruské vojenské nohavice (páči sa mi ruská vzorka na uniforme). Len pre info, majú tak raz toľko po obvode ako mám ja, takže s podvýživou v ruskej armáde to asi nie je také zlé.
Dostal som takisto ruskú Zalu. Resp. iba škrupinu, nie motor. Dúfam, že to prevezieme cez hranice. Len pre info, povolenia sme zatiaľ nedostali. Serie ma to.
3. Nazareth a Andrjucha
O Nazarethovi, vlastným menom Nazar, som informoval. Je to chlapík, s ktorým som sa zoznámil doslova náhodou dakedy vo februári alebo marci. Poznám aj jeho manželku, dcérku a svokru. Nazareth bojuje od 2022 a je pilotom dronov niekde okolo Lymanu a Jampilu.
Teraz som ho nejakú dobu nevidel. Až do minulého týždňa.
Hneď som vedel, že je zle. Resp: dobre. Nazar bol na začiatku mája na pozícii, keď im tam priletel KAB. Skončil kontúzionnyj, teda s ťažkým otrasom mozgu. Pár týždňov preležal v špitáli a mal šťastie, pretože susednú jednotku pobilo. Ešte aj teraz chodí na kapánie, teda na infúzie (poznám pár ľudí, čo to mali takto a je to na nich vidieť; nie je to fyzická rana, ale majú napríklad tiky alebo také akési zvláštne utrpenie v tvári, ako keď ste chorý alebo tak nejako. Museli by ste to vidieť). Nazarovi sme začali zberať na EcoFlow a chvalabohu sa počas jediného dňa na jeho jednotku vyzberalo (Ekofloška by mala prísť tento týždeň).
Nazareth poslal pár fotiek a nadával, že nemohol nájsť vo foťáku fotku/video priamo z frontu. Snáď sa s ním tento týždeň ešte stretnem a dodám niečo.
V každom prípade aspoň niečo pre vás, pozdrav a pár archívnych fotiek.
P.S. Všimnite si to video s jeho príhovorom. Je natočené v piatok na jednej uličke. V sobotu asi tridsať metrov napravo priletelo to neznáme teleso, ktoré nechalo kráter na horných fotografiách.
Dostali sme sponzoring, aký nás rozosmial. Čitateľ mojich blogov poslal 76 kusov špeciálnych a dosť drahých menštruačných nohavičiek. Niečo sa nám podarilo vydať hneď, ale časť nám ostala „na sklade,“ teda v mojej kuchyni. Potom prišiel náš starý známy Andrjucha a zobral si na starosť predanie zvyšku babám zo svojej brigády – a nevďačnú úlohu poďakovať.
Kasárenský humor: smiali sme sa, že ho s brokovnicou strelíme do gulí, nech to ďakovanie za menštruačné pomôcky má aj praktický rozmer (spoiler: nestrelili sme).
4. Dvaja oslávenci
Hneď druhý deň, čo som prišiel do Slavjanska, teda deň pred Štedrým dňom, prišiel za mnou náš Ruslan. Jeho kamarát dostal na poslednú chvíľu dovolenku a mohol ísť domov, no nemal auto na cestu do Krivého Rohu. Ruslan sa ma spýtal, či by som mu nedal kľúče. Bolo vidieť, že aj sám tomu neveril, že cudziemu človeku požičiam auto na cestu dlhú 400 km.
Som blázen, takže som Ruslanovmu kamošovi odkázal, že môže prísť.
Prišiel chlapec, ktorý by prakticky mohol byť mojim synom. Týpek s menom Ryžyj (hrdzavý) je chalan o poldruha hlavy nižší odo mňa, vážne chlapčiatko s detským, nevinným výrazom a vlasmi, ktoré mu priniesli prezývku. Je sirotou, otec aj mama mu pred časom umreli a vychovávala ho stará matka. Presne za ňou na Vianoce smeroval.
Bez okolkov som mu dal kľúče s tým, že pneumatiky sú zjazdené a nemá blázniť po ceste (bola námraza). Detinsky šťastne mi poďakoval a vyrazil na noc do Krivého Rohu za starou matkou, ktorú nevidel dakedy od leta alebo neskorej jari.
Po ceste drcol a urval spätné zrkadlo, ale jeho veľmi dobrý kamarát má autoservis, takže nielenže opravil za svoje košty zrkadlo, ale ešte čosi s pružením mašiny „Ty mne ľudsky, ja tebe ľudsky“). Po Novom roku sa vrátil, dal mi kľúče a ostali sme kamaráti.
Čoskoro bol prevelený z Kramatorska niekam na Charkov. Raz mi priniesol ševrón a nejaké artefakty, tuším maskovaciu sieť. Teraz som ho dlho nevidel.
Pred týždňom sa mi ozval z blindáže. Je v Charkovskej oblasti a odložil pre mňa ruský padák a nejaké mínometné granáty (samozrejme upravené pyrotechnikom).
Ryžyj je z 93. brigády z pluku Alcatraz (nosím ich ševrón). Keďže chalani sú doslova v zákope z prvej svetovej vojny, poprosil ma o podporu. Potrebujú EcoFlow, batériové úložisko. Hodnota tohto zariadenia je po zľave cca 550 Eur; predtým sme iným jednotkám kupovali už asi päť kusov cezo mňa a celkovo možno náš team doviezol desiatky štukov.
Ryžyj mal predvčerom 25 rokov (z čoho vyše štyri roky bojuje). Ak sa zozberajú prostriedky, budúci týždeň by svoj EcoFlow (plus sekery a čelovky) dostal.
Video so žiadosťou od neho a jeho jednotky tu. A foto, ako zaúča na drony nováčika.
Niekoľko artefaktov, ktoré nám nazberal a predá ich nášmu múzeu.
No a ešte jeden oslávenec je tu. Keď som maľoval obrazy, našiel som si prekvapivo dobre zásobovaný obchod s umeleckými potrebami priamo uprostred Slavjanska. Ksuša, majiteľka, mi dala číslo na umelca menom Serhij Smetankin, ktorého niekoľko obrazov v jej obchode tiež bolo na komisii. Dlho sa nám nedarilo stretnúť, ale nakoniec som ho našiel v zašitej, špinavej uličke plnej výtlkov a bordelu, v prekvapivo krásnej vile. Dokonalé maskovanie, keďže centrum mesta v prifrontovej zóne nie je práve miesto, kde chcete svietiť.
Serhij je v Ukrajine uznávaným umelcom. Je bývalý kolega Volodymyra Zelenského a osobne sa pozná s veľkým počtom ukrajinských VIP protagonistov.
Ihneď sme si potykali a hodili sme dobrú reč. Keď zistil, že moja mama zbiera porcelánové čajníky, tak okamžite jej zbalil zo tri kusy (bude mať o týždeň narodky), ktoré mal navyše. Je osobným kamarátom veliteľa 18. Slavjanskej brigády Národnej gardy Ukrajiny a ako človek, ktorý bol predtým celebrita a zámožný občan, bohato brigády podporuje.
Predtým sa jeho obrazy predávali za tisícky Eur, teraz samozrejme má obmedzené možnosti vystavovať a predávať ako súkromná osoba (nemôže vycestovať za hranice). Napriek tomu maľuje poctivo a za peniaze pre Gardistov dováža turnikety, lieky, generátory a spol.
Zároveň podniká v okolí Slavjanska s poľnohospodárskymi komoditami, prednostne slnečnicou. Na začiatku júna sme boli dohodnutí na káve, ale v noci mu Rusáci zbombardovali jeden zo skladov a Serjóža mal veľké škody. Potom sme sa stretli náhodou na ceste, ale až tento týždeň sme si dokázali dohodnúť rande. Prišiel presne minútu potom, čo Slavjansk zasiahla najväčšia prietrž mračien za posledné roky, takže ostávali za ním kaluže ako za doktorom Mráčkom. Vysvetlil mi miešanie niektorých farieb, ale ponáhľal preč.
Včera som bol u neho. Podaroval nášmu múzeu niekoľko artefaktov, napríklad ruský vojenský ruscak s prezývkou vojaka (pozevnoj) Führer (!), nejaké pomerne zriedkavé bedničky na muníciu a drobnosti. Čo ma potešilo, bol skamenelý kúsok pravekej araukárie, ktoré sa nachádzali v rezervácii na okraji Družkivky (bol som tam vlani kopať, ale nemohli sme sa zdržať a teraz sa tam nedostaneme). A pre jedného z vás namaľoval obraz s rodným mestom.
Pre Serhija potrebujeme kúpiť EcoFlow (vybavil som sponzora na generátor a turnikety).
Prišiel dokonca aj zástupca veliteľa osemnástky, Vasilij. Hodili sme reč, zasmiali sme sa a napriek tomu, že bol v službe, k bohraču (gulášu) si dal aj trochu slovenskej borovičky, čo som im doniesol. Tento týždeň a potom ten ďalší by mali dostať zásielky.
Niekoľko Serhijových diel, ktoré mal pripravené na expedície. Všimnite si, na čo ich maľuje. Pre neznalých, sú to rozobrané krabice na delostrelecké náboje.
5. Náhodné videá, fotky a udalosti
Po ceste na nové humcentrum. Inak je to najbombardovanejšia ulica Slavjansku, chúďatká sabáčky. Ale na druhej strane sa zasa ničoho neboja.
Na tejto ulici sa asi neoplatí mať plechový plot. Takto od šrapnelov dokatovaný plot som ešte v Slavjansku nevidel, a to som tu teda videl toho hodne.
Pred týždňom či dvomi tu stálo vojenské auto. Prílet.
O tri dni mám meniny. Nie som extra materiálne založený, no rozhodol som sa, že na toto si nejako peniaze naškriabem. Inak otázka do pléna: z čoho sú tie kalíšky?
(poznámka: dnes sme hovorili s chalanmi a rozhodli sme sa, že keď bude na Brezovej prezentácia, tak načneme vodku a každému, kto bude mať záujem, ulejeme).
Naproti klinike. Pred časom tam padali Šáhidy. Okná na tejto budove zjavne prežili, pobavili ma tie rastúce stromčeky. Aspoň moruše tam mohli rásť.
Tieto budovy som zverejňoval dakedy v zime. Teraz to je také trochu tajomnejšie.
Pred dvoma týždňami som išiel z nového humcentra a naskytol sa mi pohľad. Nie je to veľmi vidieť, ale vzadu vľavo je vidno tepelná elektráreň v Mikolajivke. Tá bola bombardovaná toľko krát, že je mi záhadou, ako dokáže ešte fungovať. Požiar je aj viac vpravo.
Ten istý pohľad presne o týždeň neskôr.
Prásk tri KABy neďaleko nás, údajne na akúsi školu alebo internát. A video z Telegramu.
6. Update nedeľa
Blog mal byť napísaný včera večer, ale trošku smoly a stresu ma preklopili dodnes (aspoň som sa akosi normálne vyspal, musím sa priznať. Oddialenie blogu asi tak malo byť.
Ráno prišiel Kyrylo a plánovali sme ešte nejaké nákupy (chalanom treba motorové píly na pozície, dva kusy. Vybavil som im na bazáre zľavu). Hodili sme naraz dve kávy. Kyrylo je zodpovedný za identifikovanie nezvestných vojakov a predávanie ich vecí rodinám, druhý spolubývajúci, Serhij, za mŕtvych. U Kyryla je to vari najnevďačnejšia úloha, pretože ak ste manželka a oznámia vám padnutie vášho muža na fronte, tak ste s tým takpovediac OK – proste sa stalo a je koniec. Pri bezvesti to je o neurčitosti. Kyrylovi teda volajú tí istí pozostalí niekoľkokrát denne a pýtajú sa, čo je nové a či vojaka nenašli.
Sedeli sme spolu dve hodiny a dnes mal trochu voľno. Volali mu len trikrát. Raz brat chlapíka, ktorému na blindáž priletel buď dron alebo KAB a Kyrylo nevie, či to prežil (bunker je rozsekaný na sračky, takže vieme, že neprežil, no ale telo vojaka nemajú, takže smola). Brat hovorí – na moje gusto bez emócie, takže asi je tiež v ZSU – že cíti, že brat padol. Pravidlá ale Kyrylovi hovoria, že je nezvestný, pokiaľ nie je telo. A telo nebude, pokiaľ vojna neskončí alebo pokiaľ ZSU Rusákov odtiaľ nevyženú, pretože je pod tromi metrami sutiny.
Následne mu volá mladá manželka (má ju uloženú v zozname a má tam teda profilovku, holka má odhadom do tridsať rokov a dve deti fotené pri nej pri vianočnom stromčeku majú škôlkarsky vek a tak cca 7 – 8 rokov). Kyrylo trochu zvädne. „Ako jej mám vysvetliť, že telo proste nemôžme ísť vyzdvihnúť, pretože je tam sto dronov na meter štvorcový?“
Diplomaticky jej vysvetľuje asi to, čo jej hovoril niekoľkokrát. Telo sa nedá vyzdvihnúť, pretože je to pod brutálnym náporom dronov a na našom, ukrajinskom drone, nie je ani po pár dňoch od zásahu dronom vidieť žiaden pohyb (čo je logické. Keď vás zasype v blindáži niekoľko ton sutiny v tridsiatich stupňoch, tak dnes je z vás paštéta).
Idem si zavolať a nechám ho plniť svoje povinnosti.
No a potom prišlo prekvapenie. Chalani z jeho brigády mi priniesli darček. Akurát trochu priveľký nato, aby sme ho smyčili ku mne na tretie poschodie.
Chalani mi zozberali na špeciálnom smetisku na oslobodenom území Charkovskej oblasti artefakty pre múzeum. Páni moji, rakety, raketnice (vie vlastne niekto z obrázku určiť, čo to je?) a niekoľko bedničiek fragmentov (český kováč chce spraviť z oskoľkov nôž pre Zelenského, tak som dostal za úlohu nazberať fragmenty).
Keďže na starom humcentre mi to nechceli uschovať, zaniesli sme rakety do susedného domu. Do toho, ak si pamätáte, čo nám tam v januári spadol KAB. Veci sme vyložili, zahádzali azbestovými platňami a strhnutými plechmi zo strechy a trošku zamaskovali natrhanou burinou. Ak sa to podarí, vo štvrtok nám to Viktor + Viktor vezú domov do Mukačeva.
Na fare som stretol maníka, Dimu. Poznám ho už necelé dva roky a sranda na ňom je to, že je to pastor s veľmi riedkymi vlasmi, ktoré si nechal narásť do dlhého vrkoča. Samozrejme, veľmi riedkeho, tak sa vždycky doberáme. Hodili sme spolu posledné spoločné foto – a išiel som na bazár a na nové humcentrum. No a tu bol kameň úrazu.
Z bazáru musím prejsť okolo odstaveného dopravného lietadla Jakovlev (miestni mu hovoria samoľotik). Pred bazárom na uličke vždy trhujú babičky a predávajú mlieko, čerešne, zeleninu, staré knihy, rôzny bordel, čo by sme my na Slovensku hodili do zberu železa a tak ďalej. Zrazu šupa. Strašná šupa. Presne tá explózia , ktorá vás nadvihne, pokiaľ sedíte na stoličke. Ľudia na ulici bežia do podchodov a pod strechy, ale babičky-trhovníčky nemôžu svoj jediný poklad, desať fliaš s domácim mliekom, nechať tak na pospas. Odovzdane sedia, bledučké, zhrbené ako kurence a prežehnávajú sa. Do pol minúty väčšine trhoviska zvonia telefóny. Blízki volajú babkám alebo manželkám, či sú OK; proste si porovnali, odkiaľ išiel zvuk a vypočítali si, že je to širšie centrum, teda okolie parku a Varšavy (miestna časť).
Explózie boli také silné a tak sa odrážajú od fasád, že neviem chytiť ani smer, odkiaľ to priletelo. Babička ide naproti mne, zuby zaťaté a prežehnáva sa ako vo filme. „Spasíbo, Bohorodica, spasíbo!“ Snažím sa nájsť, kde vidno dym, ale cez fasády nevidno.
Volá mi telefón. Spojár Tolik (nie Tolik-Katolik). „Si v poriadku? Priletelo niekde okolo vás.“ (Tolik býva vo štvrti nad mestom, čo je fajn, keď sa pozeráte na následky explózií, ale na hovno, pretože každý zryv vám terén prinesie práve do okien).
„Tak tak Tolik, vsjo dóbre,“ hovorím mu. „Kudy priletilo?“
„Neznáju,“ priznal sa mi. Tolik je spojár a niekedy pracuje na dvi sutky, teda na 48 hodín, čo značí, že je zahrabaný v bunkri pod jednou z budov a pracuje nonstop. Možno práve pracoval a bunker sa mu triasol po príletoch, už to zažil neraz, dokonca tesne vedľa.
Zrazu počujem svišťanie vzduchu. „Ou, Tolik, priljetáje.“
Jeb! Ešte väčšia šupa a sekundárne detonácie. To nebol KAB, to bola raketa s kazetovou muníciou, odhadom tak do pol kilometra za samoletíkom, ktorý zasa stojí na piedestáli sto metrov odo mňa. Zisťujem, že to je v našej štvrti, ale mimo moju ulicu.
Idem domov na trochu roztrasených nohách (už som to zažil ikskrát, ale povedzme si na rovinu, asi sa nato nedá úplne zvyknúť). Doma okná všetky, haleluja, môžem si spraviť kafé a ísť dopísať tento blog. No a potom som si na niečo spomenul.
Pamätáte si mladučkú vojačku Lízu, ktorá zabíja pomocou dronov Baba Jaga alebo Vampír (vždy si to mýlim) Rusákov? Prišla cca pred týždňom z pozície a mali sme sa dohodnúť, že sa dohodneme na stretnutí a interview. Tam mala poďakovať za peniaze, čo ste sa jej vyzberali na čujku. Lenže Líze prišla z Charkova mladšia sestra a tak som netlačil na pílu.
Tak som jej zavolal dnes, že či dáme „rande“ niekde na kafé, kde ju môžem vyspovedať a kde mi prepošle fotky a videá z pozícií. Hodím videocall...
Líza zodvihne a hneď viem, že niečo nie je v poriadku. „Johny, sorry ale dnes sa nestretávam. Prileteli nám do vedľajšieho baráku kazety, nemáme okná a sestru zobrali vojaci (AKA je v šoku/zbláznila sa). Sorry ale nedávam to.“ Líza v pyžame alebo v dačom takom, takže zisťujem, že sedeli doma alebo dospávali, keď som išiel z baráku a prehnalo sa to. vo vedľajšom baráku vraj môžu byť nezvestní a ju zobrali vojaci niekam na byt; tipujem, že proste k nim prišli kamaráti z jednotky, nalodili ich tak ako boli a zaviezli ich do bezpečia.
Je nedeľa a nemám s ňou teda dohodnutý termín, čo ma štve ale samozrejme to chápem. Našťastie je OK a spravil som aspoň utajené foto, printscreen obrazkovky. Nikomu to nič nepovie, len budete mať šajnu, že to je vážne mladučká baba od vedľa.
Nebudem tlačiť na píli a buď to interview vyjde alebo nie, čo už. Som tu posledných cca 5 dní. Našťastie teda fyzicky zranená nie je ani ona ani jej sestra.
No a len na pobavenie. Vyššie máte foto, kde Peter a Patrik pred dvoma týždňami priviezli humanitárku pre 60. brigádu a spol. Nešťastie nechodí po Slavjansku ale po horách. Vrátil sa z dosť stresujúcej cesty Kopanice – Dnipro – Slavjansk a späť, žena si od úľavy vydýchla, že sa vrátil v poriadku...a následne ho na Kopaniciach zrazila laň.
Peter sa vrátil z prifrontovej zóny v poriadku, aby mal teraz kvôli pobláznenej lani zlomené rebrá a kľúčnu kosť, takže ďalšia cesta na Donbas sa tak skoro nekoná.
Na koniec výzva. Zajtra večer robíme posledný odkup z Donio na všetky veci, ktoré musíme dokončiť do môjho odchodu. Takže ak vo štvrtok vyrazíme z Donbasu, tak chcem uzavrieť väčšinu vecí, ktoré máme ešte pred sebou. Viktorovi + Viktorovi sa auto kupuje trochu neskôr, asi až v polovici júla, plus spravíme zbierku na brokovnicu Andrjuchovi (v polovici júla ide na pozície na Časiv Jar a povedal, že bez pumpy už neurobí ani krok tým smerom).
Takže k veci: potrebujeme kvôli oným EcoFlowom spraviť ešte dozbieranie; plus bývalý spolubývajúci, zhodou okolností takisto Sergej, etnický Rus z Donecku ale bojujúci na ukrajinskej strane, potrebuje pre svojich dronerov na Pokrovsku náhradné diely do vtáčikov. Celková suma je po prepočte cca 200 pitomých Eur a budú vedieť zrepasovať niekoľko desiatok dronov, ktoré teraz stoja bez využitia v blindáži.
(Pre doplnenie, je to práve Sergej, inak doslova MacGyver, kto nám s kamarátom vyrábajú čujky. Máme sľúbenú jednu odložiť pre múzeum, ale s tým, že nebudeme ich chalanom brať počas vojny, proste nám potom jednu odložia).
Okrem toho potrebujeme Ryžému zakúpiť plastový „drôt“ na 3D tlačiareň, aby vedeli dotláčať krytky a vrtuľky na drony. Cena je malá, štyri špulky po cca 16 Eurách. Ak by niekto vedel prihodiť 4x16 Eur s heslom Ryžyj, boli by sme happy. Spolu s poslednými EcoFlowmi potrebujeme sakum pakum pozberať ešte okolo tisícky Eur, čo by malo stačiť.
Čítanosť mám niekde na úrovni 3 – 4000x na blog, takže ak by každý štvrtý preposlal korunku, zajtra by sme ten odkup mohli dokončiť. Budeme extrémne vďační.
Heslo: Ryžyj, Smetankin alebo MacGyver, aby som vedel, kam to zatriediť. Poznámka: budeme to prerozdeľovať podľa výšky príspevkov, pretože je zbytočné kupovať nad rámec plastu na 3D tlačiareň atď... Ešte raz ďakujeme.
Na palivo chalanom smerom sem. Ide napokon iba jedno auto, na druhé nevydali papiere.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Kokos, končím. Ak chceš niečo dokokotiť na kvadrát, nechaj to spraviť ITčkarom. Po pol dni roboty tu proste polovicu fotiek a videí nenahrám, sorry.
