1. Námietky vycucané z prsta (a AI)
Blog o dohode s MERCOSUR bol zamýšľaný ako neškodná úvaha o tom, že s ochranou poľnohospodárov sa to preháňa a že tento boj je kontraproduktívny pre všetkých okrem nich samotných. Ani náhodou som nespomenul, že máme agrosektor zrušiť alebo ho zredukovať na minimum, čo si niektorí menej kognitívne vyspelí čitatelia a tradiční provokatéri tak ale vysvetlili. Takže sa ešte raz kuknem na niekoľko mojich tvrdení a aj pár ne-tvrdení, ktoré sa mi tam ako pri slamenom panákovi snažili vyvrátiť. A takisto sa pokúsim vyvrátiť pár úplne zbytočných akože faktov, ktoré podala AI ale niekomu chýbalo chochmesu na overenie.
a) Zničenie agrosektoru. Ako som písal v blogu hneď, cieľom Európskej únie a nás by nemalo byť zničenie poľnohospodárstva ale nastavenie jeho efektivity. Ak má Francúzsko státisíce pestovateľov hrozna a výrobcov vína, ktorí aktuálne zažívajú zmenu trhu (spotreba vína v krajine stabilne klesá), tak neexistuje, aby som ich držal. Nech ich nie je trebárs 100.000 s priemernou výmerou vinohradov 2 hektáre (číslo som si vymyslel), ale nech ich je 80.000 s výmerou 10 hektárov alebo voľačo také. Tým pádom ušetrím peniaze (čiže nebudem dotovať niečo, čo nikto nechce) a zároveň vyčlením 20.000 ľudí do ziskového sektoru – a to mi zasa prinesie nové dane a odvody do rozpočtu. Easy. Nehľadajte v tom žiaden holocaust alebo škodoradosť.
b) Pokles produkcie. Európa je vývozcom PH produktov, ktoré sa tu dokážu vypestovať. Samozrejme, kafé alebo banány nemáme, ale to, čo pestujeme a chováme nám stačí zasýtiť ďaleko väčšiu populáciu akú máme (len Ukrajina je podľa odhadov schopná vyprodukovať toľko potravín, že by nimi zasýtila 600.000.000 ľudí, teda 15x viac). Ak teda máme systém nastavený na export niečoho za cenu dotácie, nevidím dôvod, prečo by po prepade produkcie mal nastať hladomor alebo drastické zdraženie „našich“ produktov. Neexistuje dôkaz toho, že by k tomu malo dôjsť, ale strašenie je paradoxne intenzívne (hrozba hladom je extrémne mobilizačnou silou, nie náhodou všetky diktátorské režimy majú v znakoch všelijaké kosáky a ich naratív sa dotýka chleba a pôdy). Trh je neúprosný – buď nám MERCOSUR privezie lacné a kvalitné potraviny, alebo zákazník uprednostní našu produkciu. Ak nám zlacnia potraviny za cenu toho, že zlomok percenta zamestnancov stratí prácu alebo zefektívni výrobu, tak nemám námietku. Go on!
c) Produkcia v MERCOSURe je nekvalitná a jedovatá. Argument hoden idiota. Každá potravina u nás prechádza nejakými vstupnými kontrolami. Tie majú za úlohu odfiltrovať import niečoho, čo tu nemá byť. Určite niekde v Afrike natierajú kolísky olovenými farbami ako u nás pred sto rokmi. Videli ste tie kolísky v predaji tu? Nie. A neuvidíte.
d) Ak teda MERCOSUR chce priviezť k nám svoju produkciu, dovezie tú, ktorá nie je ošetrovaná niečím, čo je u nás zakázané. A tu je len otázka, či to je zakázané preto, pretože je to zásadne škodlivé alebo zasa EÚ bola hyperaktívna a zakázala niečo, čo si konkurenčný producent vyloboval (viď kauzu GMO).
e) Strategická rezerva pre prípad Armageddonu. Nuž, áno, v prípade potreby treba mať strategické rezervy, viď príklad Kajetán Kičura. Ale na druhej strane, zatiaľ v modernej dobe nebol prípad, že by skolaboval svetový obchod úplne, dokonca ani len náznakom nie. Argument Rudla, že nehoda v Suezskom prieplave rozhodila svetový trh s čipmi (čo je samo o sebe klamstvo, obchod s čipmi rozhodil mimoriadne suchý rok na Tchajwane a pandémia Covidu, nie pár dní zapchatého prieplavu, ostatne, čipy sa nepredávajú na státisíce ton ako ropa, takže logistika by bola možno drahšia lietadlami, ale dokonale by výpadok lodnej dopravy pri čipoch vzládla). Skúsme si ale predstaviť, že v situácii, keď by došlo k plnohodnotnému MERSCOSURu a ZÁROVEŇ k zrušeniu dotácií európskym poľnohospodárom došlo A ZÁROVEŇ svetový obchod z nejakého dôvodu skolaboval. Čo by sa stalo potom s európskym trhom potravín? Spoiler: nič. Európa by produkovala plus mínus ten istý objem potravín ako doteraz, zároveň by bola rovnako závislá na dovoze iných potravín ako je teraz, no a zároveň je u nás zásoba potravín na možno rok dopredu. Problémom u nás by nebol MERCOSUR alebo zapchatý Suez (ako príklad) ale mimoriadne suchý alebo mimoriadne daždivý rok. A o tom reč nebola.
f) Slovensko sa zbavilo potravinárskeho priemyslu. Nuž, v tomto súhlasím naplno, ale to nebola téma môjho originálneho článku. Ak u nás dochováme sviňu v Agrovýkrme v Senici (krátkodobo som tam pracoval, takže z vlastnej skúsenosti), a následne ju vyvezieme do Maďarsko na porážku a spracovanie, a následne šunku dovezieme k nám, tak je to sračka na našej hlave a naša neschopnosť. Ale to s dotáciami poľnohospodárov nemá spoločné nič. Švajčiarsko (logicky) nie je a nebude sebestačné v PH sektore, ale stavilo na spracovanie dovozu a následný reexport podstatne vyššej pridanej hodnoty von. U nich to išlo bez plaču, u nás nie. Ale to nebola téma blogu.
g) Singapur ako príklad potravinovej sebestačnosti – keď AI vytlačí zdravý úsudok. Rudl mi napísal, že Singapur sa ženie za potravinovou sebestačnosťou, resp. citujem, „Argumentovať Singapurom je v kontexte vnútrozemského štátu scestné, navyše aj Singapur má stratégiu 30 by 30 na zvýšenie vlastnej produkcie, pretože pochopili riziko.“
Neviem, aký je v tomto kontexte rozdiel medzi vnútrozemským štátom a prímorským štátom, zmysel mi uniká. Ale poďme k singapurským 30 by 30, teda 30% potravín z domácej produkcie k roku 2030 (o štyri roky). Rozoberme si to.
A vlastne nemáme čo. Problémom generovania článkov a argumentov cez AI je to, že dotyčný síce dostane nejaké číslo, ale nemá najmenšiu šajnu ohľadom reality. Kontext mu uniká (to je príklad aj Bojničana). Tento singapurský plán nehovoril o 30% produkcii potravín pre tento fyzicky malinký ale šesťmiliónový štát. Už len elementárna logika hovorí, že krajina populačne väčšia ako Slovensko a na rozlohe o raz takej ako okres Myjava NEDÁ potravinovú sebestačnosť, aj keby mala akú černozem. 30 by 30 – stačilo si prečítať článok a nie len vygenerovať nadpis – mali plán dosiahnuť 30% zeleniny a 30% morských plodov do roku 2030, nie potraviny ako také. Je úplne vtipné, že niekto vie používať AI ale tak jednoduchú vec, že na sídlisku si nedopestuješ odhadom dva milióny ton ryže a milión ton obilia, čo by Singapur mal dopestovať, si nedomyslíš.
Takže 30 by 30 hovorí o tom, že Mesto levov a jeho šesť miliónová populácia by si mala byť schopná dopestovať odhadom 5 – 10% potravín ako celku.
No a aká je realita? Ako som za pár sekúnd zistil, tento plán nielenže bol posunutý na rok 2035 (Rudlovi to AI zatajila), ale ľahko dohľadateľné čísla hovoria o dokonalom opaku. Singapur od vymyslenia tohto plánu (2019) mesto prepadlo v produkcii potravín na polovicu. Nepoznám väčší fľus do ksichtu okrem vyhlásenia trojdňovej špeciálnej operácie a AI-blogerovým argumentom o smerovaní Singapuru k potravinovej sebestačnosti. Snáď len Kažimírov graf sa k tomuto blíži.
h) Stejk ako argument, že sa to nedá. Vo svojom blogu som dal argument, ktorého sa dezolé chytili ako topiaci slamky. „Ak sa zmení trh, napríklad sa zvýši spotreba stejkov, trh musí zareagovať a nedržať sa toho, čo sme robili doteraz.“ Áno, stejk, resp. stav kráv nenavýšite z roka na rok a to isté ani napríklad ovocie nie. Strom do produkčnej veľkosti rastie niekoľko rokov. Ale presne toto je ten argument, ktorý sa vytrhne z kontextu. Zmena trhu nie je z roka na rok zásadná, v potravinárstve rozhodne nie. Ja som zažil éru nárastu vegetariánstva aj vegánstva, Raw a bezmliečnu módu; kedysi sme chodili kupovať kiwi ako svätý grál, potom to vyšlo z módy, no nikdy sa to neudialo za jeden deň ako napríklad pri trhu s oblečením. Trh má nato reagovať na nejaký trend.
A ak bude trend zníženej spotreby bravčoviny a zvýšenej spotreby stejkov, tak trh rozhodne zareagovať dokáže. Ak bude motivovaný zareagovať.
i) Argument JRD ako vlastný gól. JRD a fabriky roku páne po 1948 nevznikali preto, pretože bolo veľa práce, ale naopak preto, pretože práca nebola. JRD o stovke dojičiek a rovnakom počte robotníkov nemal ekonomický zmysel. Po WWII proste práce nebol dostatok, no presne tým argumentovali komanči. Takže ako vyriešiť nedostatok práce v komunistickom režime? No predsa vytvorením gigantických celkov, kam sa naženú stovky alebo tisícky otrokov. Nízka mzda, nízka možnosť výberu. Ale stopercentná zamestnanosť sa krásne vynímala v štatistikách, ostatne Lukašenko sa ňou dodnes chváli.
Lenže mať prácu a mať zamestnanie je rozdielna vec. Aj dnes si môžeme v každej dedine vytvoriť JRD a nahnať tam všetkých nezamestnaných. Lenže výsledkom bude chlieb za 4 Eurá a niekoľko stoviek tisíc Slovákov s minimálnou mzdou.
Nie, JRD nevznikali preto, pretože bola práca, ale preto, pretože jej nebolo dosť. Veď kde tieto spolky vznikali, viac v mestách alebo viac v Prdeloviciach?
Rovnako to bolo ešte relatívne nedávno so sociálnymi podnikmi. Nažeňte do nich cigánov, nech aspoň niečo robia. Efektivita nulová – ale dialo sa to tam, kde nebolo práce, nie v Bratislave alebo Trnave. O tomto bolo JRD. Na Západe by rovnako veľkú farmu ťahalo 20 ľudí. U nás stovka alebo viac. Nenadarmo v 80. rokoch už aj komančom došlo, že to takto ďalej nejde a začali družstvá zlučovať a zavádzať pridruženú výrobu. Neviem, čo by nato povedala AI, ale asi preto, boli efektívne ;)
(Práve nám presne nad hlavami preletel Šáhid. Blbý pocit, taká klaustrofóbia).
j) „Bez banánov a morských rýb dokážeme žiť.“ Toto je presne ten typ argumentu, ktorý ma dvíha zo stoličky. Áno, dokonca aj bez počítačov alebo Internetu dokážeme žiť, ale napriek tomu ich používame a dosť často. Ak mi niekto pod diskusiou sme.sk napíše z tepla domova tento žvást, pravdepodobne s kafíčkom a s plnou chladničkou, poslal by som ho niekam do Mozambiku, aby takpovediac zmúdrel.
k) Na margo sebestačnosti. Môžem argumentovať potrebou sebestačnosti v hocičom. Potraviny, energie, PHM, lieky... Reálne značná časť európskych krajín je nesebestačná v otázke energií (mimochodom, najväčšia ekonomika, Nemecko, takisto). V rope a plyne nájdeme snáď len Nórsko a Albánsko. Nemecko, Holandsko, Belgicko, všetky škandinávske krajiny, Británia a alpské krajiny sú nesebestačné v produkcii potravín. A čo je pozoruhodné, nemajú problém. Ich ekonomika je totiž nastavená na iné obrátky a potraviny si v značnej miere dovezú. Dokonca ich ani nemajú (vo väčšine spomenutých prípadov) citeľne drahšie ako u nás. Proste sa spoliehajú na trh, kde niekto PH produkty alebo hotové potraviny vyrobí a oni si ich dovezú; medzitým samozrejme zarobia citeľne viac na niečom ako služby, automotive, IT alebo obchod. Čo by museli spraviť Nemci nato, aby boli sebestační? Vyrúbať všetky lesy a na polia a farmy nahnať niekoľko miliónov pracovných síl. Tie by chýbali inde, kde naopak dnes produkujú obrat. Výsledkom by boli predražené potraviny a zdevastované prostredie. Dáva niekomu v DE takýto zmysel? Sotva. Ich hospodárstvo z tohto vyrástlo už dávno.
l) Ešte k Švajčiarsku. Švajc má v podstate uzavretý trh pre potraviny, takže chráni svojich producentov. Bol som tam raz v mojom živote a pri pohľade na ich ceny sa mi točili panenky. Mimochodom, nie je to tým, že majú drahú pracovnú silu. Tú má aj Dánsko. Ale v Dánsku sme v obchode kupovali tovary cca za tie ceny čo u nás. Lenže tí majú trh otvorený pre celú Úniu, takže je tam tlak na konkurencieschopnosť.
2. Evolúcia trhu
Kedysi v PH sektore pracovalo 90% obyvateľstva. Potraviny boli extrémne drahé, tlstého človeka ste stretli maximálne niekde v kláštore. Vyhodiť starý chlieb nehrozilo. Neskôr sme sa dostali do štádia, že potravín bolo pomerne dosť (komunizmus), ale nevalnej kvality a spektra. Dnes máme kvalitu aj spektrum za dobrú cenu (za základné potraviny dávame oveľa menej ako naši rodičia a starí rodičia za komunistov). Mechanizácia, zvládnutá AI (zvládnutá, Rudl!) povedie k menšiemu pomeru zamestnanosti v agrosektore ako dnešných pár percent v rozvinutých krajinách. Treba sa s tým zmieriť. Ak máme mať lacné a spoľahlivé potraviny, treba tlačiť na efektivitu – a teda konkurenciu. Ak nebude odber, netreba tlačiť stovky miliónov do repky olejky na naftu. Nechajte polia zarásť, spravte z nich pastviny pre zver alebo čo ja viem čo, ale netlačte milióny namiesto do školstva alebo do obrany do niečoho zbytočného, niečoho, čo slúži len na pranie prachov pre určitú skupinu ľudí. Nie nadarmo si NAKA na Pôdohospodárskej platobnej agentúre podávala kľučky. Dotácie a preferovanie tohto sektora je na náklady nás všetkých. A na náklady našich peňaženiek v obchodoch. Preto má za mňa zmluva s MERCOSUROM plus.
A nezmení na tom ani pár of topic článkov z ChatGPT.
Júlia za doterajší výber so slzami v očiach ďakuje. Momentálne neevakuuje pre poruchu auta. Predpokladáme, že začne znova o týždeň. Za nebohého Slavika má prísť platba za posledné evakuácie, takže to spoločne nejako polepíme. Mala by dať aj ďakovné video.
Alebo mne môžete prispieť na dovozové kafé z krajín MERCOSURu.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
P.S. Práve tu zažívame celkom dobrý záhul, Šáhidy jeden za druhým. Rusi vytriezveli?
