Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.

Každé jubileum treba správne osláviť a hlavne jubilantovi zaželať „aspoň raz toľko.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (56)

1.           60.000. Takže ešte aspoň raz toľko prajeme!

Podľa aktuálnych štatistík ukrajinskej strany padlo na Ukrajine už 60.000 denacifikátorov. Nie je to veľa, keďže Rusko by si zaslúžilo minimálne desaťnásobok, ale poteší každý skutočne denacifikovaný človek na Ukrajine (rozumej: zachvatčik). Inak je to už citeľne vyššie číslo, ako umrelo Američanom za celú vietnamskú vojnu (tam to bolo niečo nad 50.000 vojenských strát) – lenže tá vojna trvala 20 rokov, nie trištvrte jediného. Samozrejme, tieto čísla sú len približné a ako som už uvádzal už niekoľkokrát, pravdepodobne hlboko podcenené. Jeden z dôvodov je ten, že nie každý mŕtvy uzrie svetlo sveta, takže utopení pri rozstrieľaní pontónového mosta na Severnom Donci asi kŕmia rybičky v Čiernom mori, no nie ukrajinské excelovské tabuľky. To isté platí pre tých, ktorých niekde v zákope zasypalo pri explózii rakety a štatistiku rozšíri, keď ho o sto rokov nájdu detektoristi. Ak sa v jednom tanku skrývalo kvôli zime viac ľudí ako je oficiálne posádka tanku (viď najbližší blog tento týždeň), rovnako z neho nezostalo toľko, aby bol jeho náklad označovaný ako GRUZ 200 (zinková rakva plus telo vážia dvesto kilo), ale len GRUZ 2 (urna s popolom, ak ste predtým ukradli zlaté zuby). A keďže sa do ruských strát nerátajú Wagnerovci a nasilu mobilizovaní tatkovia z Doneckej a Luhanskej republiky, tak pokojne môžeme Rusom pripíjať niekde na plus mínus 90.000, ak nie viac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo je zaujímavé, že Rusi stále veria číslam, že ich chcíplo len 5.970 (údaj z už rozbehnutej charkovskej ofenzívy) a nie je im trápne, že len jediný cintorín pri ktorejsi vojenskej základni obsahuje stovky nových hrobov miestnych vojakov.

Tak či onak, po toľko omieľanej mobilizácii straty Rusov prudko narastú, keďže profesionálne armáda mala aspoň akú-takú šancu prežiť, kým zle vyzbrojení, demoralizovaní a nevycvičení amatéri budú v najbližšom mesiaci štatistiku utešene zvyšovať.

 

2.           Takže Lyman padol. Kto by to bol čakal...

Lyman podľa očakávania padol, hoci aj ja, nekonečný optimista a človek, ktorý si o schopnostiach ruskej armády myslí len to najobscénnejšie, som tipoval kolaps skôr o týždeň ako takto skoro. Hoci sa podľa zdrojov ešte stále bojuje, sú to skôr vyčisťovacie operácie ako reálna bitka a podľa niektorých neoverených zdrojov Zmrdi evakuovali už aj Kreminnu (rozumej: ušli ako zajace aj odtiaľ). Analytici predpovedali lavínu a zjavne sa to deje, takže pádom Lymanu nenastala nejaká pomalá stabilizácia ale rovnako ako v prípade Kupjansku a Izjumu sa jedná o tsunami, ktoré ešte nejakú dobu potrvá. A to ma teší.

SkryťVypnúť reklamu

Čoho sa desím budú tie masové hroby s povraždenými civilistami, ktoré sa tam stopercentne nájdu. Na druhej strane tipujem, že Ukrajinci nájdu desiatky kusov tak úzkoprofilovej techniky a tony munície. Keďže Ukrajina má v ústave príkaz, že od fašistických krajín nemôžu jej vojaci prijímať podporu, určite každý granát a patrón urýchlene vrátia Rusom aj s vypísaným reklamačným listom.

Aktuálne už padol aj Torsk a Zarične, dve mestečká na východ od Lymanu a miesta, kadiaľ Rusi v zmätku ustupovali. Tento vektor vedie na východ na Kreminnu, o ktorej som písal minule. Kreminna je dôležitým železničným koridorom na juh na súmestie Lysyčansk/Severodoneck, pričom ak by ZSU prebili Kreminnu až na druhý breh Severného Donca, za chrbát ruských pyrhických oporných bodov v Severodonecku to už je len pád kilometrov (prakticky len mestečko Rubižne a riečka Borova). Potom nasleduje samotný Severodoneck, husto obkolesený lesmi a močiarmi. Keďže tipujem, že po dobytí súmestia Rusi presúvali techniku aj všetku energiu na opevnenie na západ, teda smer Lysyčansk – Siversk, opevnenia z obdobia pred pádom miest sú asi opustené, zdevastované a nepoužiteľné. Ak Ukrajincom bude hrať do karát počasie, trúfam si povedať, že všetky následné útoky Ukrajiny budú jednoduchšie a jednoduchšie. Len pre informáciu, od samotného Severodonecku je pôvodná hranica spred februára len nejakých tridsať kilometrov, čo je citeľne menej, ako Ukrajinci boli schopní dobyť za posledný mesiac. Ak by toto tempo hypoteticky zotrvalo, tak ZSA by vstúpila na pôdu predtým okupovanej časti Luhanskej oblasti (teda hranicu z roku 2014) – ťažký úder Putinovej snahe vyreferendovať si nejakú anexiu ešte ďalších a ďalších ukrajinských území. A ešte jedno info: veľmi orientačne je vzdialenosť ukrajinsko-ruský front pred Charkovskou ofenzívou versus dnešný front zhodný ako dnešný front a pôvodná originálna ruská hranica spred roku 2014.

SkryťVypnúť reklamu

Stačil jediný mesiac...

 

3.           Ukrajinci získavajú aj na západe.

Falošná Chersonská ofenzíva podľa dezolátov a proruských médií zastavila  a Rusi uštedrili Ukrajincom ťažké straty. Iba žeby nie, iba žeby to nebol hlavný smer útoku, čo sa ukázalo týždeň po začiatku západnej ofenzívy. Ukrajinci naozaj prebili západ na pár miestach, ale postup bol skôr kozmetický, hoci podstatne väčší ako ruské kilometer-za-týždeň zisky okolo Donecku. Tri vektory v Chersonskej oblasti si za cca päť týždňov pripísali záber cca desať kilometrov... až doteraz. Práve cez víkend ZSU prebilo ruskú obranu pozdĺž Novokachovskej nádrže a za pár hodín previedli postup približne pätnásť kilometrov  na juh. Dobyli niekoľko dedín vrátane osady Dudčany, čo mi vychádza na zhruba pätinu cesty od severného frontu až do Chersonu. Ak sa toto podarilo Ukrajincom za jediný víkend, tak to značí totálny kolaps severného zoskupenia ruských vojsk v regióne.

SkryťVypnúť reklamu

Komentátori na internete vravia, že pre rusov sa situácia stáva čoraz neznesiteľnejšia, pretože už len dodávky elementárnych zásob sú nesmierne komplikované, čo značí, že od augusta, kedy Kyjev označil plánovanú „ofenzívu,“  rozhodne nemali ako z Ruska miestnym jednotkám (pôvodne 35.000 mužov) doviezť zimnú výbavu. Niekto vraví, že Rusov nemožno premôcť v zime, lebo na sneh a mráz sú zvyknutí – lenže to platilo v druhej svetovej vojne, kedy im zimnú výstroj na boj proti Nemcom dodávali Spojenci. Ako pri každom sektore armády, aj teraz sa karta obrátila a Spojenci dodávajú všetko proti  Rusom. Ukrajina bude mať skutočnú zimnú výbavu, Rusi nie.

A jeden z dôvodov je zvláštna fyzika v ruských skladoch.

 

4.           Nové skupenstvo hmoty

Jeden a pol milióna vojenských kompletov sa vyparilo z ruských skladov. Sublimovali. Toto číslo zverejnil jeden z ruských generálov. Čo to značí okrem toho, že Rus priznal, že sa udiali typicky ruské veci? Značí to, že mohylizácia padla, pretože nielenže zbrane, muníciu a lekárničky Moskva nemá, oni zistili, že sa nemajú do čoho obliekať. Čo určite uznáte, že pred príchodom zimy je značný prúser. Teplota v oblasti Donecku bude padať uprostred zimy niekam pod 20°C, čo musí mať devastačné následky pre päťdesiatročného človeka oblečeného v šušťákoch alebo letnej uniforme, ktorý býva na fronte niekde v rozstrieľanej pivnici alebo stane. Čo spraví takýto človek okrem toho, že sa bude nadájať niekde pri piecke vodkou (čo zníži jeho bojaschopnosť a zvýši náchylnosť, že ožratý niekde na potrebe spadne do snehu a zamrzne? Piecky niekde v rozbombardovaných uliciach budú veľmi dobre viditeľné dronmi s IR senzormi, rovnako ako v marci niekde nad Kyjevom rozbíjali Ukrajinci skrehnuté ruské posádky v tankoch dronmi a delostrelectvom, pretože si pod tankami rozkladali drobné ohníčky (a tie potom žiarili na senzoroch). Posádky často ani netušili, že jediným polienkom si zabezpečili zničenie celej čaty tankov.

No, teším sa na repete v Donecku. Najprv mrzneš a potom ťa Ukrajinci opečú.

 

5.           Ešte postreh k rozkrádaniu ruskej armády

Občas sledujem skvelého Martina Rotu, českého youtubera, ktorý svojským, ale polopatistickým spôsobom vysvetľuje politické udalosti a prednostne aktuálnu vojnu. V novom diely svojho podcastu mal výborné postrehy k hrozbe ruskými nukleárnymi zbraňami. V podstate opakoval to, čo ja tvrdím dlhodobo, a to, že Rusi ukázali zdevastovaný stav akejkoľvek zložky svojho vojska, mimo iné aj tak vychvaľovaných síl ako PL obrany. Podľa neho (a mňa) bude s takmer stopercentnou istotou situácia pri jadrových silách ešte horšia ako pri konvenčných silách. Ak máte každý rok manévre so vševojskovými formáciami, sú tieto sily na očiach verejnosti, generality a samotného Putina. Máte možnosť niečo rozkradnúť, no je to len obmedzené množstvo, pretože desať neexistujúcich stíhačiek z dvadsiatich na cvičení bude asi veľmi podozrivých. Ak naženiete desaťtisíc vojakov a namiesto nových kanád im dáte desaťročné, zasa si to nikto asi nevšimne. Môžete vykázať spotrebu 100.000 litrov, hoci sa spotrebovalo len 90.000 a zvyšok rozpredať stavebným firmám za polovicu trhovej ceny, rovnako ako urobiť v sklade inventúru a do papierov zapísať 1.000 náhradných dielov na nákladné autá, hoci tam je len 300 (zvyšok dostal bratranec, čo má kamiónovú dopravu). Rozhodne nepôjde Putin ani Šojgu s notesom v ruke kontrolovať každý armádny sklad v Mordore.

Ale nukleárne sily? Nikto, opakujem NIKTO NIKDY nekontroloval stav jadrových hlavíc, nosičov alebo dokonca síl. Veľmi prísne utajené sily, kde má prístup dokonca aj generál len po zvláštnom povolení, rozhodne budú ešte podstatne benevolentnejšie. Nukleárne sily slúžia na odstrašenie, ne každodenné používanie, takže aj generalita priamo z tejto zložky armády s určitosťou nebude kontrolovať každú skrutku, keď tie isté skrutky nekontrolovali v konvenčných, denne používaných silách. Rusko za časy prezidentovania liliPutina vykonalo množstvo štartov jadrových nosičov (samozrejme bez hlavice), pokiaľ si pamätám, veľmi často to bolo z ponorky v Barentsovom mori do polygónu niekde na Kamčatke. Vždy úspešne...lenže vždy to bolo vopred ohlásené, vždy to bol ostro sledovaný odpal a vždy mala generalita (zodpovední) čas pripraviť úspešný odpal s presne určeným nosičom. Bulava a Sarmat boli skôr výstavné sily, nie reálne sily, rovnako ako tanky jazdiace na deviateho mája po Červenom námestí. Náhodný výber jedného z tisícok nosičov niekde v sile na Sibíri by podľa mňa viedol k totálnemu fiasku (zhruba takto to bolo u nás na gymnáziu na matematike. Raz sme tam mali kontrolóra z ministerstva a keďže sme z 80% boli z matiky dutí ako voliči Mazureka z rodného jazyka, profesorka vyvolávala len tých 20%, ktorí vedeli aspoň názov učiva z predchádzajúceho polroka. Potom kontrolór vyvolal mňa z integrálov a našťastie o desať minút zvonilo, pretože profesorka to mala krok do krematória*).

Čiže nie, ruské jadrové sily rozhodne nebudú v bojaschopnom stave. Ako som písal posledný týždeň, neustále papagájovanie Putina a Medvedeva, že jadrové zbrane použijú, značí, že ich rozhodne použiť nechcú. Vyrojenie trollov upozorňujúcich nato, že je len jedna šanca to zistiť, a to reálny jadrový útok, beriem ako ďalší dôkaz toho, že Rusko sa jadru vyhýba ako čert krížu. US predstavitelia upozorňujú, že nevidia žiadnu aktivitu v ruských jadrových vojskách, ktorá by svedčila o príprave na útok.

Martin Rota trefne tvrdí to, čo dopodrobna neovládam, ale veľmi jednoducho to poviem laickým spôsobom: nukleárna hlavica má nejaké množstvo materiálu, ktorý spôsobuje samotný výbuch. Na rozdiel od TNT či iných podobných chemikálií v čase nemáte stabilný stav, pretože štiepny materiál časom „klesá“ resp. „vyhasína.“ Polčas rozpadu podľa niektorých zdrojov je cca 11 rokov, takže po tomto čase máte vlastne polovicu štiepneho materiálu a polovicu olova alebo niečoho sterilného, ak to môžem povedať takto. O 11 rokov už len polovicu z polovice a podobne. Povedzme že po sto rokoch zostane z toho nebezpečného materiálu taký zlomok, že sa ním nemusíme vôbec zaoberať.

Lenže v nukleárnych hlaviciach je celkovo relatívne malé množstvo štiepneho materiálu od výroby a teda po trebárs 11 rokoch od výroby je ho podkritické množstvo, čiže bomba ako taká by už nevybuchla. Preto hlavica musí byť raz za čas rozobraná a materiál musí byť nanovo prepracovaný. Od rozpadu ZSSR je 32 rokov, čiže z pôvodného množstva by zostala len osmina. Skutočne toto nie je moja téma, ale predpokladám, že takáto hlavica by bola nefunkčná – inými slovami by nebuchla a na New York by padla len hruda olova.

Ešte k tomu Martinovi Rotovi: postrehol, že napríklad tank má medzi kolesami a samotnými pásmi vrstvu gumy, teda akúsi „pneumatiku“, aby kov sa netrel o kov. Guma má veľmi veľkú flexibilitu, ale má nevýhodu, že ak sa nepoužíva, jej schopnosti postupne klesajú. Dobre to vidieť na podrážkach topánok, ktoré sa (údajne) najviac rozpadajú na jar, teda po pol roku ničnerobenia. Rota hovoril, že pri ruskom útoku na Ukrajinu veľká časť tankov zostala stáť nie preto, pretože sa „niečo“ pokazilo, ale preto, pretože tá „pneumatika“ bola po rokoch skladovania tak stuhnutá, že sa proste po pár kilometroch rozpadla. Ruské nákladné automobily mali podobný problém, pretože velenie nakúpilo najlacnejšie čínske pneumatiky a autá, ktoré stoja dlho na jednom mieste, v jednej polohe kolesa, potom často dostávajú defekt (a nemusí sa jednať o klinec na ceste, stačí bežný výmoľ). Takže ruské tanky sa niekde na Sibíri naložili na vlaky, pričom fyzicky pracovali doslova len minúty; po doručení niekam do Bieloruska sa vyložili von, znova len minúty práce, po útoku na Ukrajinu sa dlhodobo, možno desiatky rokov nezaťažované kolesá, preťažili a guma z nich začala lietať ako črepy. Tým pádom ruské sily prišli hneď prvé dni o desiatky vozidiel bez jediného výstrelu.

A to celkom korešponduje s tým, čo mi hovoril kamarát, študent z Ukrajiny v Bratislave. Jeho rodná obec je východne od mesta Sumy, zhruba desať km od ruských hraníc. 24. februára sa jeho rodičia zobudili, že cez ich malú dedinku prechádzajú doslova stovky tankov a bojových vozidiel – lenže večer bolo v priekopách vedľa cesty odtlačených desať až dvanásť tankov, ktoré sa pokazili! Predstavte si tú tragédiu, že vás hodia do tanku, aby ste zaútočili na Ukrajinu, prejdete po ukrajinské hranice 15 kilometrov (dvadsať minút jazdy) a potom vám váš tank zlyhá, pretože mu odletí kus gumy v hodnote dvadsať dolárov... A potom ďalší, ďalší a ďalší tank – a vy neveríte vlastným očiam, pretože máte 9 rokov staré konzervy na tri dni, nemáte moderné mapy, moderné vysielačky, žiadne GPS a jediné, na čo sa spoliehate, sú vaše tanky, ktoré dostávajú defekty!

US Army na svojich gigantických skladoch majú špeciálne cvičenia, ktoré pozostávajú z prostého preparkovávania starej techniky sem a tam. Slúži to práve nato, že keď dôjde na lámanie chleba, tak autá sú použiteľné a gumy im neprasknú na prvom výmole. Presne toto sa stalo v Rusku a tým sa stalo prvou krajinou, kde praskne guma aj tanku.

Dostanú pri štarte defekt aj ruské rakety?

 

6.           Ruskí diskutujúci začínajú pritvrdzovať

O plačúcich propagandistoch som písal práve v poslednom blogu, ale v Mordore to začína byť pravidlom. Zjavne Rusi pochopili, že už je koniec a len majú na výber, či ten koniec bude znamenať 60.000 mŕtvych a zdevastovaná životná úroveň alebo 200.000 mŕtvych a zdevastovaná životná úroveň. Solovjov bol prvý z tých prvosledových hoviadok, ktorý to pochopil, napriek tomu, že jeho majetok bol naviazaný na Putina a jeho propagandu.

Tentokrát to boli dvaja pre mňa neznámi moderátori, ktorí sa pýtali profesionálnych dôstojníkov, prečo Rusko nepostupuje a naopak ustupuje. Prvý z dôstojníkov bol v štúdiu a bez okolkov, chlapsky zosekal nejakého diskutujúceho, že kto mu zakázal hovoriť o katastrofe pri Lymane. Vyzýva ho, aby sa bavil pred kamerami tak ako v zákulisí v maskérni, načo sa moderátor trošičku zháčil. Očividným faktom je, že aj moderátor mal dvadsať minút predtým defétistické reči, ale pred kamerou musel zachovať tvár lojalistu a hardlinera. Dôstojník to zabil, asi bude v najbližších dňoch reinštalovať Windows.

Druhý dôstojník bol na Skype vyzvaný, aby sa vyjadril k nejakej téme, a on sa pustil do ruského režimu ako v tretej cenovej skupine. Ako to už v Rusku býva, chlapíkovi vypadlo spojenie prááááve v tej chvíli, keď sa vyjadril nevyberane na stranu velenia Federácie. Taká náhoda ako otvorené okná v nemocniciach a namazané kľučky. Moderátor akože prekvapene skonštatoval, že vypadlo spojenie, no čo už, keď nemáte optiku v štúdiu...

Neviem, čo všetko chcel daný geroj povedať, no tipnem si, že priestor v médiách už nedostane a niekedy v tomto čase už mu doma zvonia chlapíci v čiernych oblekoch.

 

7.           Ukrajina dostáva nové zbrane. A russkij mir sa rúca.

Stručne: Ukrajina dostáva nové samohybné delá, húfnice, muníciu a dokonca aj lode. Po Británii daruje Ukrajine korvety aj Turecko, ktoré ale musí danú loď ešte dozbrojiť, čo bude údajne trvať ešte aspoň rok či dva. Francúzsko sa dohodlo s Dánskom, že jej húfnice (?) posunie Ukrajine, čo je od jedného aj druhého skvelé gesto. Nórsko, Dánsko a ešte ktosi sa poskladali a zadali výrobu húfnic Zuzana našim zbrojovkám, aby sme urýchlene dodali Kyjevu päsť na Orkov – skvelá správa pre náš priemysel a aby som bol úprimný, strašne rád by som teraz čítal vyjadrenia dezolé-scény o tom, ako naše zákazky budú predlžovať vojnu a ako za komunistov bolo dobre, pretože sme vyvážali zbrane, ktoré niekde predlžovali vojnu. Podľa magazínu pre neurológov a psychiatrov je najlepším liekom na schizofréniu dezolátov a voličov ľavice dvojcólová fošňa, liečbu treba opakovať aspoň desať dní, u voličov ĽSNS a Republiky celoročne a dávkovanie zvýšiť na šesťkrát denne.

Po správe, že Bayraktary sa budú vyrábať na Ukrajine (kde na to už ani netreba reklamu) je toto ďalším fľusnutím medzi oči tupelám, ktoré tvrdili, že Erdogan je na Putinovej strane. Ďalším krokom už bude len dodávka bieloruských tankov Kyjevu, ale nepredbiehajme. Ešte edit: turecká loď sa bude volať „Hajtman Ivan Mazepa.“

 

8.           Ešte raz o Hejslovákoch

Slovenského vlastenca spoznáš tak, že na tričku nenosí našitú slovenskú vlajku, nechodí na matičiarske dni  a pri hymne nestojí ako sviečka. Z mojej skúsenosti to je prakticky naopak, čím realistickejším vlastencom niekto okolo mňa bol, tým viac sa takýmto divadielkam vyhýbal a tým menej príslušnosť k slovenskému národu dával najavo.

Po mojich dlhoročných skúsenostiach je vlastenec ten, kto má erekciu pri pohľade na Putinovu plešinu, onanuje nad mŕtvymi v Buči a na otázku koľko je hodín odpovie Šoroš alebo Židia, podľa aktuálnej hladinky Okeny v žile. Vlastenectvo začína a konči na (americkom) Facebooku a čokoľvek, čo onomu vlastencovi uberie z jeho (beztak tragického) komfortu, v ňom budí kombináciu sebaľútosti a agresie. Takisto podľa Okeny v krvi. „Je mi jedno, že niekde povraždia tisíc detí, ale Corgoň kvôli Zelenskému zdražel už o dvanásť centov? Kto to má piť?“ je životným kompasom podobných poloopíc a rozpor medzi tvrdením včera a dnes, čo je často stopercentný rozpor, im nevadí, pretože pamäťové schopnosti týchto tupiel sú nižšie ako pri drôtiku z nitinolu.

Tentokrát sa mi páčili nové hlášky do mojej zbierky: „Nech tá vojna konečne skončí, lebo kto bude platiť ten plyn?“ (povedala ženská z dediny, v ktorej plyn nemajú zavedený) a ešte lepšie: „Keď vykrútia tomu Zelenskému krkom, všetko zlacnie (takisto ženská, táto zasa chodí kupovať výlučne do Jednoty, ktorej predsedom predstavenstva asi Zelenskij bude). Po hláške „Čapoval som na slovnaftke. Ja toho Zelenského zabijem!“ je toto ďalšie dno v inteligenčných slovenských hlbokomorských priekopách.

Naopak, Slováci majú pre mňa nepochopiteľný dešpekt k Poliakom, inak krajine, ktorá dokázala z podstatne hlbšej chudoby v 1989 vzrásť do štádia citeľne vpred pred nami, vrátane fungujúcej armády, diaľničnej siete, ktorú my nebudeme mať ani v čase súdneho dňa a dokonca sa zbavili ľavice ako takej, čo u nás a Čechov je virtuálna realita na LSD. Dokonca aj železničná stanica v blbých provinčných Katoviciach preští tú bratislavskú o tri storočia, čo je medzi rečou obdobie, kedy ešte železnica ani neexistovala.

No a tí zlí somrácki Poliaci majú v dnešnej situácii jasný postoj: je nám jedno, že budeme platiť za energie o trochu viac, hlavne že najnenávidenejší národ Európy dostane na frak. A hádajte, kto po dvoch stovkách rokov okupácie, Varšave 1919, Brestlitovskej dohode, Katynskom masakre, Varšave 1944, 40 rokoch pseudo-okupácie a vydrancovaní kedysi bohatej zeme tak, že z nej ostala Botswana strednej Európy, bude týmto najnenávidenejším národom? Prezradím: Vatikán to nebude.

Takže Agnieszka oraz Jacek majú jasno, že keď nechcú zopakovať Katynku ani biedu druhej polovice 20. storočia, tak jedna zima s faktúrami za kúrenie vyššími o 40% im zato stoja. Ak nemajú prachy na prekúrený byt, musia si to poriešiť sami. Žiadna tragédia sa nekoná, pokiaľ sa ruský generál neprizerá nato, ako vojská SS vypaľujú v gotickom skvoste Poľska dom od domu a státisíce civilistov aj povstalcov končia zasypaní v pivniciach. Ak je pre teba lepšie nadávať na vysoké ceny energií a uprednostníš vojnu na našich hraniciach či dokonca u nás doma, spáchaj prosím samovraždu, tento svet v 21. storočí nie je pre teba.

A hľa: presne tí ľudia, ktorí najviac nadávajú na situáciu s cenami, sú najmenej ochotní zaaplikovať úsporné opatrenia. No nie sú naši superdezoláti rozkošní?

 

9.           Ruské hyeny už mašírujú do Ruska. Aké hrozné!

Ruská sviňa s nemeckým manželom, ktorá sa otvorene na sociálnych sieťach vysmievala ukrajinským vojnovým utečencom, dostala padáka-deportáka. Pred časom jej akýsi portál zrušil rezervačku na dovolenku, čo úbohá a ublížená ženština zobrala ako nezaslúžený útok na svoju osobu a obmedzovanie jej práv, no a keďže neprestala, Berlín to prestalo baviť a šup ju nazad do Mordoru. Nemyslím si, že jej nemecký priateľ chce narukovať na Donbas, takže tipujem, že Jurgen ostal doma single a Nataša bude odkázaná na život bez chladničky niekde v Novosibirsku. Dobre, veď karma je zdarma. Hrozné!

Inak tento istý osud dostihol aj pár propagandistov v Estónsku. Žiješ v Estónsku, máš výhod ich systému, do Ruska ťa ani nenapadne páchnuť, takže čo robíš? Kydáš na Estónsko a propaguješ russkij mir. Dosvidánja. Ak máš správny vek, čoskoro budeš na Ukrajine, takže streamuj svoje videá aj naďalej, Váňa.

Som zvedavý, kedy sa celá Európa zbadá a podobných výpovedí bude na svete niekoľko stoviek tisíc. Nemyslím si, že v dnešnom svete googlu a Facebooku bude problém prescrollovať nejakej tajnej službe históriu výrokov toho ktorého imigranta. A potom šup do tvojho ruského raja, len pred odchodom ešte skontrolujeme, či zostal hajzlík na mieste. A byt a pracovnú pozíciu ponúknuť disidentovi alebo Ukrajincovi.

 

10.       Ruské autodafé na Červenom námestí

Vladimír Putin hneď po pripojení oblastí, ktoré ani nekontroluje, k Rusku, urobil veľkolepú šarádu na Červenom námestí. Poznáte to, také tie akcie a´la Smer-SD, kde sa babkám rozdajú karafiáty za 1.000 Eur a oznámi sa im, že dostanú k dôchodku 7 Eur aj štyridsať centov, a to hneď pol roka potom, ako každý z ich vnukov bude Robkom ošklbaný o desiatky Eur mesačne a Robko si kúpi vo Vinosadoch zámoček. Ruské vlajky, nepríčetný škrekot a burcujúce nevkusné pesničky musia byť a takéto hovadiny lákajú tupú svoloč ako zhnité mäso mäsiarky. Aj teraz bola Krasnaja Plóščaď plná na prasknutie, až to vyzeralo, že aj múry Kremľa sa pod náporom vlastencov prehnú. Niekto by mohol povedať, že Rusi sú s aktuálnou situáciou paušálne nadšení... lenže nie sú.

Zábery z výškovej budovy neďaleko odtiaľ ukazovali stovky autobusov, ktoré nadšený, spontánny dav zvážali z rôznych kútov Ruska, čo značí, že desaťtisíce štátnych zamestnancov dostali na stôl podmienečnú výpoveď, ak nepôjdu v rámci osobného voľna skandovať na Ploščadku. Ďalšie zábery spomedzi davu ukázali na smrť znudených či dokonca znechutených obyvateľov diskutujúcich, postávajúcich len tak alebo chatujúcich na telefónoch, na rev dementného herca a speváka na pódiu absolútne nereagujúcich. Ten tam vrešťal ako pavián, domáhal sa skandovania nejakého starého slova, ktoré práve dnes má obrodenie...lenže nikto nereagoval. Sám Vovka Putinovie odrátaval trikrát hurá...ale ozvena mu priniesla niečo, čo aj v kultúrnom dome v Priepasnom znie stokrát nadšenejšie a davovejšie. Putin musel mať stisnutú riťku, pretože nasilu nahnaný dav nereagoval. Dav bol proti nemu očividne naladený negatívne. A znova mi to pripomenulo osudné okamihy Nicolaea Ceausescua, ktorý čakal radostný pokrik, ale jediné dve veci, ktorých sa dočkal, bol podráždený piskot a potom len zvuk dávky z Pistol Mitralierâ.

Viac mi to prišlo ako autodafé Putinovho režimu, než ako bujará oslava (ne)anexie nových území.

 

11.       Ešte na zasmiatie: trochu histórie z Berlína

Kritik Putina priniesol správu, že náš agent KGB po návrate do Petrohradu potreboval ukázať, že tam slúžil. Takže ako dôkaz úspešnej kariéry priniesol domov...dvadsaťročnú práčku. Rusku na srdce, toto tvrdenie nemôžme dokázať ani vyvrátiť, ale v rámci „úspechov“ tejto armády je posadnutosť pračkami normálnym prekliatím (smajlík).

  • Stále neviem, čo to tie integrály sú.

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  83
  •  | 
  • Páči sa:  7 311x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

735 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu