1. Niečo o zbrojnom priemysle a potrebne konkurencie
Každá väčšia vojna histórie priniesla ako bočný efekt technologický pokrok. Výsledkom bolo, že hrozba z roku X zrazu v roku Y nebola taká ťažká. Predstavte si Bič boží, Attilu, a jeho Hunov vyhladzujúcich celú strednú a západnú Európu na sklonku staroveku, prípadne jeho alter ego Džingischána o sedemsto rokov neskôr. Ich kombinácia rýchlych presunov na drobných koníkoch a zdrvujúcej a mimoriadne presnej paľby lukmi a šípmi priamo zo sedla, viedla k tomu, že európske armády – či už Rimania alebo Vizigóti, alebo neskôr kyjevské kniežatá alebo poľské, nemecké a uhorské vojská – sa istú dobu nedokázali prispôsobiť. Jazda tohto ázijského typu bola hrozným strašiakom. Predstavte si hypotetickú sci-fi situáciu, že medzi uhorské vojská pri Mohi v polovici 13. storočia zamiešate kavalériu ako od generála Custera, teda niekoľko stoviek kavaleristov s opakovačkami. Mongoli by skončili rozsekaní ako Andrej Danko po hokeji a výkvet Subotajovej jazdy by si ani nevrzol.
Uhorsko, Poľsko a Litva sa s Tatármi naučila bojovať, ale trvalo stovky rokov, kým tento typ vojska prestal mať zmysel. Prelomom boli palné zbrane. Výcvik dobrého „aziatického“ jazda, so skvelým ovládaním luku z chrbta manévrujúceho koníka, trvalo roky, možno dekádu. Naučiť mladého chlapca strieľať z muškety zabralo mesiace. Vklad bol asymetrický.
Podobný vývoj sa udial aj pri pikanieroch. Švajčiarski roľníci, ktorých nepriaznivá situácia na ich pôde v Malej dobe ľadovej prinútila nechávať sa najímať ako žoldnierov, vyvinuli niečo na štýl macedónskej falangy. Jednalo sa o desiatky alebo stovky vojakov v zbroji nesúcich dlhé piky alebo halapartne. Na sklonku stredoveku sa bojovalo ťažkou, neobratnou jazdou, kedy rytier v superdrahom brnení, prakticky vždy bohatý šľachtic, si zaobstaral rovnako v kove zakutého, špeciálne šľachteného Percherona a mečom alebo kopijou sa snažil zrážať pechotu. Zovretá skupina naježených pík či halapartní ich hlavnú výhodu vymazala a švajčiarski sedliaci vybavený zbrojou v hodnote zlomku zbroje nepriateľského rytiera, dominovali bojiskám.
Ale potom prišli ľahké a jednoduché kanóny s dostatočne vysokou kadenciou. Švajčiari zo dňa na deň dostali utrum a sekané olovo a klince z kanónov ich falangy rozsekali na sračky pár salvami. Zmenila sa situácia a pomerne jednoduché riešenie – tucet kanónov s kusmi kovu a kamenia, ktoré nepotrebovali bohvieakú presnosť, eliminovali strašiaka v podobe ježka.
Prvá svetová vojna zaviedla okrem iného tanky ako reakciu na zákopy s tisíckami vojakov s jednoduchými puškami a guľometmi. A lietadlá, ktoré tieto zákopy nadleteli. Keď si odmyslíme biedne počiatky letectva alebo náčrty Leonarda da Vinciho, tak tieto zbrane boli inovatívne a ich potomkovia dominujú bojisku dodnes. Pritom pred sto rokmi sa im dalo brániť len ťažko, pretože neexistovala regulérna PVO alebo protitankové delostrelectvo.
To isté bolo cez druhú svetovú vojnu a jej ťažké tanky (Spojenci aj Nemci nasadili Bazooky alebo Panzerfausty), PL rakety proti novým typom lietadiel a navyše prúdové stroje. No a na sklonku vojny V1 a hlavne V2 preprogramovali spôsob útočenia v tyle nepriateľa. Aj na to sa našiel recept a PVO dnes podľa typu dokáže zostreľovať aj nadzvukové strely. Každá akcia vyvolala horúčkovitú reakciu, kde množstvo inžinierov alebo priamo na bojisku vojakov zareagovalo na hrozbu, ktorá sa následne znížila. Konkurencia nápadov bola prioritou.
No a presne o tomto bude dnešný blog. O nedostatku konkurencie vo vojne.
Ale ešte predsa len malé intro do americkej zbrojnej histórie.
2. Americký zbrojný priemysel – historické okienko
Pre mňa je zaujímavou kapitolou americké letectvo WWII. Po Veľkej hospodárskej kríze bola americká ekonomika aj zbrojný priemysel v troskách. Nebolo to výnimkou, no ešte na prelome dekád US Air Force bojovali na dvojplošníkoch (iste, ZSSR mali tiež svoje Polykarpovy alebo aj predtým ČSR mala Avie o dvoch krídlach. Jednalo sa ale o menšie trhy a menšie ekonomiky). USA doslova čakali do Pearl Harboru nato, aby spustili prekotný vývoj a výrobu – o päť rokov neskôr už mali hromadne nasadené prúdové lietadlá. Zaujímavým efektom bol nárast výrobcov a aj samotných výrobných hál po celých Štátoch. Fanúšik letectva tohto obdobia si akiste spomenie na Northrop, Grumman, Lockheed, North American, Douglas, Republic, Boeing. McDonell a ďalšie. Tanky a lode sa takisto vyrábali kde-kade po zariadeniach, ktoré dnes ani neexistujú a často sa postavili aj zrušili za pár mesiacov. Bola svetová vojna a trh reagoval na dopyt tým, že staval, vyvíjal a chrlil hotové produkty, často inovované za pár týždňov alebo mesiacov. Vojna skončila a tlak na produkčné kapacity prepadol – navyše nie každá spoločnosť zvládla prechod na prúdový pohon.
Trh s lietadlami sa preriedil. Firmy sa zlučovali, aby prežili presun z desaťtisícok lietadiel ročne na tisícky. McDonell sa spojil s Douglasom a spolu chrlili legendy ako F-4 Phantom alebo F-15 Eagle. Na konci tisícročia ho prevzal rival Boeing. Grumman, špičkový výrobca palubných stíhačiek Hellcat, ktoré zostrelili v Pacifiku 75% japonských lietadiel, prešiel pod Northrop. North American, ktorých Mustang sprevádzal spojenecké bombardéry nad Európou, sa zlúčil s Rockwellom, aby takisto skončil ako súčasť Boeingu. Republic bol skanibalizovaný Fairchildom a ten sa neskôr dostal do rúk M7 Aerospace. Najväčší producent vrtuľníkov Sikorsky, mimochodom dielo ruského emigranta poľského pôvodu, skončil pod patronátom Lockheed Martin, sám o sebe konglomerát viacerých bývalých spoločností.
Dnes najväčšiemu trhu aj najväčšiemu a najinovatívnejšiemu producentovi zbraní, USA, dominujú niekoľko multimiliardových gigantov. Niektoré majú korene vo alebo pred druhou svetovou vojnou, napríklad Boeing, Lockheed Martin, Northrop, iné až po nej (General Dynamics, RTX/Raytheon – ten síce existoval pred WWII, ale produkoval civilné zariadenia a nie zbrane). L3Harris vznikol doslova prednedávnom.
A práve v tejto koncentrácii amerického priemyslu je jadro problémov na Ukrajine.
3. Patrioty? Nemáme a nebudeme mať!
Donald Trump sľúbil Volodymyrovi Zelenskému novú šaržu rakiet do systému Patriot. Toto nie je moja téma, takže nemám šajnu, ktorá verzia to je a je to jedno.
Následne ako vždy Trump TACO. Nemáme, nedáme. Tragickou odpoveďou bolo toto isté aj zo strany výrobcov týchto zbraní. Celé USA sú schopné ROČNE vyrobiť toľko rakiet, koľko ich US Army vystrieľala v Iráne za deň alebo Ukrajina za mesiac. Patriot nie je len tak nejaká zbraň. Patriot je topka v PVO na celej planéte, a tak Ukrajina, USA ako aj americkí spojenci v Zámorí toto musia znášať ťažko. Aj by Ukrajine pomohli, ale nemôže trebárs Nemecko ostať s NULA raketami do systémov. Toto by nebol problém, ostatne, cez WWII týmto USA prešli.
Lenže problémom je neochota. Ukrajina sa ponúkla, že si rakety bude produkovať sama. Jedna raketa inak zaberie dva roky výroby, čo je mimochodom zhruba toľko, koľko času zaberie kompletizácia celého Boeingu 747. Iste, rakety sa chrlia po stovkách rovnakých kusov, takže spustenie výroby značí, že o dva roky prídu na svetlo sveta celé batérie kusov. Ale aj tak. Nemôže byť celý západný svet závislý na produkcii stoviek PVO rakiet ROČNE. Druhá svetová vojna sa nevyhrala stovkami Mustangov alebo Spitfireov. Ich počty presahovali 5 cifier. Tankov sa vyrábali takisto desaťtisíce jedného modeli. Lode Liberty a Victory sa chrlili v tuctoch lodeníc po tisíckach. Nešetrilo sa na počtoch...
No a RTX/Raytheon povedal, že nebudú púšťať produkciu a výrobné plány na Ukrajinu. Pretože to je vraj výrobné tajomstvo a Ukrajina by to pustila Číne.
Debilnejšia výhovorka neexistuje a nemôže existovať. Čína nie je ukrajinským spojencom, ba povedal by som, že je skôr tichým nepriateľom. Dodanie Patriotu Pekingu by mohlo značiť, že o rok má Moskva PVO o triedu lepšie a ukrajinské plánované balistiky budú zrazu dysfunkčné. Toto je tupá výhovorka. Ešte horšie je to výrobné tajomstvo. Patriot je systém z roku 1981 – presne tak starý ako ja, a akurát bol upgradeovaný. Žiadna novinka. Žiaden horúci recept. Proste zbraň, ktorá bude mať čoskoro polstoročnicu.
A teraz trochu hanby. Raytheon NEDOKÁŽE produkovať dostatok striel, ktorých produkcia sa spustila pred polstoročím. Chápete to? To, že Apple nevie pokryť dopyt po najnovšom iPhone je normálne, pretože sa výroba zavádza. Ale že nemáte zvládnuté procesy na niečo staršie ako Škoda Forman, to je tragédia. Mimochodom, je to jedna z top spoločností čo sa týka štátnych zákaziek v zbrojení. Ak najväčšia a najsilnejšia krajina sveta pchá tak gigantické prachy, že by pokryli výdavky na obranu všetkých krajín sveta okrem troch, do firmy, ktorá nevie vyrobiť základný produkt na obranu USA, tak byť Trumpom, dám od nej ruky preč. Naveky. Nech si akcionári so CEO vybavia účty sami.
A toto je ten problém. Raytheon má akcionárov a predstavenstvo. Pôvodný zámer – teda produkcia zbraní na obranu – išla do úzadia. Teraz je prioritou produkcia dividend pre akcionárov. Akurát akcionár si zjavne neuvedomuje, že je mu naprd vlastniť akcie za milióny USD, pokiaľ USA zažijú druhý Pearl Harbor. Raytheon a jeho konkurenti na americkom trhu sa musia zobudiť a uvedomiť si, čo je ich kľúčovou úlohou. Nie je to zarábať na dôchodky investorov. Je to to, vďaka čomu ten investor sa dôchodku vôbec dožije. Obrana.
4. Ako z toho von?
USA pod aj minulými, no najmä pod týmto prezidentom stráca výslnie. Európa sa rozbehne za klesajúcej závislosti na US Army, Čína prebrala trhy v rozvojových zemiach. No Trump to zaklincoval svojou debilitou a neschopnosťou vidieť ďalej ako po ďalšiu tlačovku.
Ukrajina – rovnako ako USA a GB po začiatku druhej vojny – MUSÍ inovovať. To, čo sa produkovalo po desiatich rokoch papierovania a schvaľovania v počtoch desiatok kusov, teraz sa musí zvládnuť do pol roka – a chrliť stovky tisíc kusov. Raytheon a jeho partneri za Atlantikom nepochopili situáciu. Alebo prehodíme výhybku, zlacníme a zmasujeme výrobu (ako je sloveso od slova masa???) alebo do dvoch rokov sa zmotorolizujeme (© Ján Valchár). Nikto dne nechce tlačítkové telefóny. Nikto o dva roky nebude chcieť systémy PVO, kde sa bude čakať dekády na strely v cene 5x väčšej, ako ukrajinské rakety, a asi aj s nižšou spoľahlivosťou. „Nedáme vám naše patenty.“ Super, čoskoro nebudete musieť.
Predstavte si, že by na začiatku WWII známa letecká spoločnosť XYZ povedala, že vie vyrobiť 100 stíhačiek v cene 100%. Novopečená konkurencia ich je schopná ročne dať 3000 v cene 60%. Kto by dostal zákazku? Kto by vyhral vojnu? Kto by porazil Hirohita a Hitlera?
Toto je presne príklad ukrajinských (dnes) no-name firiem. O desať rokov budú ich tržby siahať k miliardám USD, rovnako ako Raytheon alebo Boeing (zbraňová divízia). Akurát trh s PVO systémami asi nie je chleba alebo trenky – dopyt je v istých limitoch. Ak virtuálna firma Slavyansk Defence odpredá Poľsku desať kompletov a 1000 rakiet s istou cenou a istými kvalitami, tak Raytheon tam už svoje komplety, drahšie a zastaranejšie, nepredá.
Byť na mieste akcionára týchto US firiem, bil by som na poplach. CEO by asi letel oknom. V každom prípade si Raytheon chráni štruktúru výnosov. Má na to právo. Akurát každý z konkurentov má právo reagovať svojim spôsobom.
O to viac, ak pracuje pod dennodenným bombardovaním.
V júli zahynulo viac ako 600 ukrajinských civilistov na následky ostreľovania.
Celkom zlá vizitka pre Raytheon, nemyslíte?
Zbierka na Ryžého a jeho plast na 3D tlačiarne na Charkovský front sa zavŕšila, zhodou okolností počas písania týchto riadkov prišli posledné prostriedky, teda 200 Eur.
A ešte jedna prosba: do konca mesiaca potrebujeme kúpiť ešte tri EcoFlowy. Jeden pôjde pre Serhija Smetankina, umelca, druhý pre nám známeho Razvala na Záporižský front a ešte jeden pre Serhija Halahana takisto na Záporižie, ale inú brigádu.
Celková suma by sa mala zmestiť do 1500 Eur a zháňam tie peniaze dosť súrne. Kyrylo a tretí Serhij (prečo sa každý Ukrajinec musí volať rovnako???) vám nazberali bedničky od munície, podpísali a dopíšu menovité venovanie s pozdravom. máme ich niekoľko desiatok kusov, prevoz bude zabezpečený v prvej polovici septembra.
Preto výzva na vás: kto chce originálny darček, teda kovovú bedňu ako na obrázku, ktorá prešla frontom okolo Charkova a Lymanu, aj s venovaním konkrétnej osobe, cena je 40 káv na buymeacoffee, teda 200 Eur (teda necelá polovica EcoFlowu). Podmienky sú dve, a to dať do správy heslo EcoFlow, plus druhá podmienka, a tou je samozrejme kontakt na seba, resp. to, čo chcete napísať na bedničku (teda venovanie od Kyryla a spol.).
Po návrate z Ukrajiny to doručíme poštou alebo osobne, podľa miesta odbytu.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Heslo: EcoFlow (plus nezabudnite kontakt a nápis).
Ďakujeme!!!
