Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí.

Tentokrát pochopíte, prečo Rusko prehráva vojnu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Dnes som čítal zaujímavú myšlienku. V starej Perzii existovala taká zvyklosť, že keď ste potrebovali prerokovať nejakú zložitú, rozporuplnú situáciu, tak ste ju so svojim diskutujúcim prerokovali najprv triezvi a potom znova pod vplyvom alkoholu. Ak vám prišla rozumná tak i tak, bolo zjavné, že situácia dáva zmysel.

Už chápete, prečo Rusko prehráva vojnu? :D

 

1.      Ruská mobilizácia, nikdy nekončiaca fraška

Vojaci čerstvo zaradení do výcviku v Ruskej federácii dostávajú staré ruské pušky Mosin-Nagant. Keby vám ten model nebol známy, vedzte, že s touto puškou sa začalo bojovať v roku 1891, teda dvadsať rokov pred vznikom prvej Československej republiky. Touto zbraňou typický ruský a sovietsky vojak bojoval v prvej aj druhej svetovej vojne, hoci v v tej druhej už veľká časť armády bola prezbrojovaná na samopaly typu Špagin, Sudajev a Simonov (niečo označované ako automatická puška a niečo ako samopal). Po vojne zaviedol vtedy mladý vojnový veterán Michail Kalašnikov svoj automat Kalašnikova, teda AK, ktorý sa odvtedy vyrábal v desiatkach verzií. Kalašnikov mal vo východnej Európe, teda u sovietskych otrokov, zvučné meno ako jednoduchá a odolná zbraň, čo bola ale typická prax u každého sovietskeho typu zbrane. Každý tank, každá stíhačka, každá ponožka zo Sovietskeho zväzu bola lepšou ako americký a britský náprotivok (pardon, ponožky Rusi nepoužívajú doteraz, beriem späť). Či už fenomenálna zbraň alebo len polotovar pre negramotných sibírskych brancov alebo afrických rebelov, Kalachy sa vyrobili v desiatkach miliónoch kusov a poctivo vraždia civilistov doteraz.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A teraz nazad konkrétne k ukrajinským civilným stratám: túto vojnu pravdepodobne nevyhrajú strelné zbrane v štýle Kalašnikova. Iste si veľkú časť obetí vojny pripísal na svoj vrub, ale rozhodujúcim hráčom rozhodne nebudú Kalašnikovy a podobné typy zbraní.

No ale o to menej automaty typu Špagina a Sudajeva.

A ešte menej pušky Mosin-Nagant, preboha. Nerozumiem, to už Rusko samo sebe po tankoch a zásobách rozkradlo aj Kalašnikovy? Majú branci do toho vôbec muníciu? Či nedajbože aj tú už prechľastali po rozpade ZSSR?

 

2.      India neberie dosť plynu a ropy.

Dezoláti slovenskej dezinfoscény sa chválili tým, že čo Rusov po spoľahlivej, solventnej, férovej Európskej únii, Rusko má predsa pred dverami odberateľov ďaleko lepších, ako napríklad Čína, ktorá o*ebe aj vlastnú mater, a India, ktorá...no, niečo zoberie a niečo aj zaplatí. Logika, ako keby som bol prostitútkou a toho solventného, sympatického, čistotného pána, ktorý za mnou chodil každý deň a platil cash pošlem preč a argumentujem, že predsa tí dvaja somráci vonku si tiež chcú vrznúť, keď majú prachy. Jednému dám raz za mesiac za normálnu sadzbu, druhému raz za týždeň, ale aj to mu musím dať lacnejšie, aby mu zostalo na čučo a borovičku. Potom plačem, že veď kozy mam dobré a prdelku tiež, len nedáva mi logiku, prečo zrazu zarobím len štvrtinu. Kde sa stala chyba, ha?

SkryťVypnúť reklamu

No a India po prudkom náraste odberu poľavila. Dezolátovi pojem „prudký nárast“ spôsobí trvalú erekciu a zvýšený účet vo výčape, ale my inteligentnejší sa najprv pozrieme nato, z akej hladiny ten rast vychádza. Stopercentné navýšenie výplaty je krásne, ale nie ak som popri materskej dokladal tovar v Lidli za 150 Eur mesačne. Pri plate 2000 Eur je však vcelku slušným prilepšením aj desaťpercentné navýšenie, nieto stopercentné.

No a India teda pred inváziou veľkým odberateľom ruských komodít nebola. Perzský záliv je cez kopeček, more nezamŕza a nie je náhodou, že najväčšia rafinéria na v Indii a zároveň na svete, Jamnagar, je v štáte Gudžarát, teda najbližšie k arabským dodávateľom v rámci celého Indického subkontinentu. Len pre info, Slovnaft pri dennej kapacite cca 110.000 barelov ropy je 22x menšia (dvadsaťdva!) ako Jamnagar.

SkryťVypnúť reklamu

Rusko zo zúfalosti ponúklo Indii veľké zľavy na vlastnú ropu. India ako rozvojová zem a tretí najväčší importér komodity po tejto ponuke skočila ako pes po údenom. Neskôr hladina importu stúpla na takmer milión barelov denne, čo už je slušná kapacita. Lenže chyba lávky – India síce mala zľavy na ruskú ropu, lenže Rusko (India, vďaka za upozornenie na chybu) na rozdiel od Iraku alebo Saudskej Arábie nesusedí (v zmysle námornej vzdialenosti, nie fyzicky) s Ruskom a hlavne ruskými prístavmi. Kým niekde z Ras Tanúra, Basry alebo trebárs z nových ropných polí na Madagaskare vie priplávať tanker do Jamnagaru za pár dní, Kozmino, kľúčový a najväčší ropný terminál Ruska na ďalekom východe, leží v blízkosti severokórejských hraníc, takže hoci India a Kozmino sú na jednom kontinente, je dostupnosť ruskej ropy pre Jamnagar horšia ako keby túto ropu viezli z Európy či Líbye.

SkryťVypnúť reklamu

A skutočne, po veľkom náraste na jar, po prvých sankciách, sa import brutálne prepadol a India zrazu nadšenie stlmila. Poprvé, ropa po ruských porážkach klesla, trh sa upokojil. Nejaká zľava zo 120 USD/bbl ropy je iná ako z 95 USD/bbl ropy. Cena námornej dopravy narástla a aj tá akcia na každý barel sa tým pádom trošku eliminuje. India v auguste dovoz z Kozmina prudko obmedzila a čuduj sa svete, ruské tržby z fosílnych palív v ten mesiac prudko poklesli a Rusko sa prepadlo do straty zhruba 6 miliárd USD.

Čo ale nie je koniec a verím, že pokles pôjde ďalej. Geniálny šachista ako vždy a všetko pokazil, hoci nabubrelé reči nám papagájovali opak.

A len taká domnienka na záver: (slušne povedané) dopérovanie Puťka Nárendrom Módím v Uzbekistane šlo tiež ruka v ruke s týmto trendom. Módí buď má inú prioritu ako zarobiť pár dolárov na ruskej rope, keď celý svet trpí (tým trpí aj jeho export) a  Puťkom Kazisvetom si vytrel svoju brahmanskú zadnicu. Alebo podobne ako za ropných kríz pred štyridsiatimi rokmi zasiahli USA a nejako pod rukou dohodli s Indiou investície výmenou zato, že Putinovu vojenskú mašinériu nebudú podporovať svojimi nádržami. Alebo možno Módí stavil na obe karty, Rusov bude držať v šachu tým, že ropu bude odoberať aj naďalej ale za ešte väčšie rabaty – to síce objem ruskej ropy nezníži, ale rapídne oseká moskovské tržby z fosílnych palív. Čo zasa hrá do karát nám a Ukrajine.

 

3.      V Česku sa ozývajú pudlíci. Aj s generálskymi hviezdičkami.

Zhruba koncom marci som písal dva blogy a tragédoch slovenskej politickej a mediálnej scény, kde som sa pobavil o skvostoch inteligencie ako trebárs Eduardovi Chmelárovi, Jozefovi Banášovi a mojom obľúbenom profesorovi Petrovi Staněkovi (reálne tam bolo viac tragikomédov ako len títo). Spoločná vlastnosť týchto etalónov vzdelanosti, kritického myslenia a hlavne pevných charakterov je to, že im v rámci ich predpovedí a proroctiev nikdy nič nevyšlo. Zoberte si akýkoľvek problém sveta (hlad v Afrike, plasty v mori, globálne otepľovanie, tečúca nádržka na vašej toalete, smrdiace podpazušie atď.), dosaďte si niekde do nekonečného filozofovania náhodným spôsobom USA, kapitalizmus, Západ, Biden, Bush, a ihneď vám vyjde desaťzväzkové dielo či dvojhodinové video na Youtube s univerzálnym riešením/vysvetlením daného problému.

A Ukrajina nepadla, a Rusko nevyhralo, a Západ ekonomicky neskrachoval, a Čína to tu neprevalcovala, a BRICS sa nevyznamenal, a dolár neprepadol, a rubeľ nie a nie byť zlatý dvojhlavý, takže Banáš zasa píše trápne knihy, Chmelár organizuje trápne pochody za mier práve v deň, kedy Rusko vyhlási mobilizáciu, a Staněk je zasa odkázaný na dedinské diskusie za pätnásť Eur, kam mu príde jeden senilný konšpiračný dedko o paličke a šesť rovnako rozsypaných babiek, ktoré si to pomýlili s predajom hrncov, ale po desiatich minútach odišli, lebo Stanék nedáva v rámci vstupného šnicle zadarmo. Proste všetci traja zhasli. A Rostas a Lukáš Perný tiež akosi zmizli zo svetla dezinfoscény.

A kde iní končia, my len začíname, dalo by sa povedať. Česká republika bola vždy pred nami, čo malo historické korene. Vzdelanejšia populácia kráľovstva českého a neskôr provincie Rakúska, oproti miestnym pastierom a honelníkom, iný typ komunizmu (pozrite na naše mestá s krásnou výstavbou post-48 a zachované české jadrá miest).

No a tuším sa začína latka lámať. Kým u nás dezinfolúza atrofovala do pár Youtube videí a pochodov za mobilizáciu mier, v Čechách sa vrece s prorokmi skazy a skorej ukrajinskej prehry roztrhlo tak prudko, že neviem, čí na Karlovej univerzite neklonovali Chmelárov legendárny šušeň (vďaka za fotografický dôkaz, Dano!) a nečakali s ich vypustením až do štádia, keď bude Putinovi najhoršie.

Václav Klaus je síce dlhodobým tragédom už asi dve dekády (hoci jeho klimaskeptické knihy som podporil a k tomuto typu názorov sa hlásim), ale vlastne čokoľvek iné, čo tento ex-prezident, ex-premiér a ex-inteligent povie, je na hranici Sputnik News. Teraz sa k tomu pridalo stvorenie nevídaných rozmerov, niečo ako plod lásky Dmitrija Peskova a Sergeja Lavrova, pokrstený BlaBlahovým statusom, ktorému na preskačku strihal pupočnú šnúru sám Vladimír Putin s Josephom Goebbelsom.

Reč je o Petrovi Drulákovi, človeku, o ktorom ste asi nepočuli a dobre ste spravili. Ja som ho do prednedávna takisto nepoznal a veľmi ma šokla jeho diskusia s Ivanom Miklošom a neskôr aj v ďalších programoch. Drulák, človek so šarmom školníka (čo samozrejme nespochybňuje jeho potenciálnu spôsobilosť) dokáže sprzniť akúkoľvek myšlienku, trebárs aj dobre mienenú, to takých absurdných hypotéz a vývodov, že sa človeku rozum zastavuje. Jeho liznutosť komunizmom je napriek porevolučnému štúdiu a jeho pôvodne stredovému zameraniu (aspoň podľa Wikipédie) nesporná a úplne si ho viem predstaviť ako toho riaditeľa školy, ktorého hral Dušek (sám o sebe v reálnom živote narušený dezolát) vo filme Pelíšky („Víš co Sašo, jdi do prdele!“). Akákoľvek vec, ktorá mu nahrá do karát, je nesporným dôkazom jeho pokrútených dogiem a domnienok, niečo ako keď sa dvaja kreacionisti bavia o svojej pravde a polemizujú len nad nuansami tej alebo inej dogmy. A dokonca ani u Chmelára či BlaBlahu som nevidel takú presvedčenosť o svojej neomylnosti. Na druhej strane, oni tým svojim výplodom ani neveria, ale déngy sú déngy.

Drulákovi to teraz zrátali a dostal buď napomenutie alebo dokonca výpoveď z Ministerstva zahraničných vecí. On ako bývalý český veľvyslanec v Paríži spôsobil taký chaos svojimi vyjadreniami, že im tam stislo ritku a poslali ho kade ľahšie. Čoskoro sa urazil a začal to riešiť prostredníctvom médií, že on vlastne negrcal svoje bludy z pohľadu zamestnanca ministerstva ale iného pohľadu, ako keby nebolo jedno, že či som drbnutý, štátom platený proruský dezolát len medzi pol treťou a treťou alebo celý deň.

V onej júnovej diskusii Druláka a Mikloša sa dá dobre nasmiať. Mikloš je doslova zhrozený zo svojho oponenta a miestami až brzdí smiech. Drulák naopak argumentuje ako malé dieťa, mieša piate cez deviate a hlavne presne po Chmelárovom štýle dáva dokonalé predikcie...ktoré na druhý deň neplatia. Spomínané video je z mojich menín, 24. 6. tohto roka, a Drulákov prejav je dnes, presne po štvrť roku, komédiou prvého rangu. Schválne: skúste si nájsť tých pár minút času a počúvnite si to video. Urobte si čiarky zakaždým, keď sa Drulákov blábol dodnes ukázal ako blábol. Snáď vám ceruzka vydrží všetky.

Predstavujem si domácu situáciu u Drulákovcov: „Petře, choď kúpiť chleba!“

„Z dlhodobého pohľadu je konzumácia chleba škodlivá, Mařenko!“

„Nekecej, som  hladná!“

„Ale hladní boli aj v Afrike pred 40 rokmi, to ti nevadilo?“

„Čo to je za argument, chceš obedovať alebo nie?“

„Samozrejme chcem, ale Západ nechce, aby som jedol. Západ nechce, aby ktokoľvek jedol. Západ je zlý, to si pamätaj. Veď čo robil v Líbyi, ha?“

„Čo sem probůh vlečieš Líbyu? Pýtam si od teba chlieb a šmitec!“

„No a Kosovo? Tam si sa nepýtala?“

Atď. Každý Miklošov výrok je niečím zmysluplným podložený, kým Drulákov výrok je len dojem, nič viac. „Rusko bude ochotné bojovať do konca“ je taký hmatateľný výrok asi ako „budem ochotný šprintovať až do cieľa,“, pričom neviem, či cieľ je o sto metrov alebo na konci maratónu. Jeho výrok, že Rusi o chvíľu rozbombardujú ukrajinskú infraštruktúru do takej miery, že Západ nebude môcť dodávať zbrane a zásoby. Ako sme si mohli za štvrť roka všimnúť, dodávky utešene rastú z mesiaca na mesiac. A rásť budú.

A len omylom som našiel jeho vystrihnutý prejav na portáli ereport (v živote som o ňom nepočul). Zjavne je to výrazne prosmerácke médium, pretože ohýbanie informácie každým nadpisom je zrejmé. A tam minútový monológ tohto tragéda označili ako „Uznávaný profesor to Miklošovi natrel!“ Žiadosť otcom myšlienky, povedal by som.

Druhým exotom je generál Šedivý. Na českých generálov nie som expert a ako jedinú výnimku uvediem dvojicu kandidátov na prezidenta, generála Petra a generála Pavla. Šedivého vnímam len prostredníctvom posledného interview pre iDnes, kde sa zaprisaháva, že Rusko práve touto mobilizáciou, ktorá ma stála na Facebooku a sme.sk milión lajkov a zodraté prsty od klávesnice, dosiahlo bod zlomu a skoré víťazstvo nad Ukrajinou.

Podľa Šedivého sa Ukrajina dostala náborom 300.000 ruských alkoholikov a prostatikov s puškami Mosin-Nagant do zapeklitej situácie. Šedivý si sám sebe hravo protirečí, keď o pár riadkov rozhovoru tvrdí, že Rusi ale majú problém docieliť nejaký normálny stav armády a že posielajú regrútov na front príliš skoro.

Neviem. Ak sa toto dostalo do generálskej uniformy, mám hrôzu z toho, čo je v českej armáde na nižších šaržiach. Preboha, pošlite ho do dôchodku. Ideálne do Ruska.

 

4.      Doplnok 13:30

Rusko nasadilo do boja už nové esá z rukávov. Ukrajinská armáda v rámci svojich nefungujúcich HIMARSov rozorala vlakové nádražie v obci Jasynuvata. Rozbila pri tom vlaky s nákladom tankov T-62. tieto tanky sme tu už niekoľkokrát rozoberali, a v kontexte pušiek Mosin Nagant a 50-ročných „starcov“ v uniformách už všetko dáva zmysel.

Táto obec je vlastne severným predmestím Donecku a mne sa (po jej nájdení na mape) zastavil dych. Ona totiž leží nie na dostrel HIMARSov, ona leží tri kilometre od frontovej zóny! Tí Rusi majú zlatú vlastnosť, že keď klesnú na dno, oni to dno prehĺbia bagrom (rok výroby 1951, takisto ukradnutý), aby mohli klesnúť ešte o kus hlbšie. Rozumiete tomu? Vyhrabete zo snehu niekde na Sibíri staručké tanky T-62, čiže muzeálne kusy, ktoré sa ani v časoch svojej najväčšej slávy neurobili dieru do sveta. Zistíte, že 90% z nich je rozkradnutých, prípadne nemajú motor alebo prevodovky. Nejako to s veľkým napätím zmontujete, dáte dokopy a aspoň na papieri máte bojaschopnú silu (hahaha). Potom to naložíte na vlak, s námahou to zo Sibíre preveziete na Ukrajinu, niekde nájdete paprdov, ktorí to kedysi dávno vo Východnom Nemecku alebo pri okupácii Československa ovládali, s modlitbou na perách dúfate, že vám neumrú na porážku dovtedy, kým ich tam dopravíte, niekde musíte zohnať storočné flinty, niekde babke spod opratého prádla zasa ukradnúť motúz, ktorými dokážete tú flintu zavesiť na plece, celé sa vám to podarí nejako s Božou pomocou dokopať do úspešného konca a potom spravíte čo?

Vlak pristavíte tri kilometre od frontovej zóny, na dostrel Ukrajincov. A Ukrajinci samozrejme neváhali, vlak vyložili namiesto Rusov. Aj s rušňovodičom.

Ja už pri Rusoch proste neviem...

 

5.      A ešte malý tradičný doplnok

Videá bijúcich sa Rusov, ktorí vodkou zlískaní ako rogalá sa tlčú na staniciach aj pred náborovými centrami, zaplavili web. Do nemoty zahasené indivíduá sa váľajú po zemi, tackajú sa, bojujú proti seba navzájom a miestami sa vyzliekajú, aby niekoho išli zbiť tiež, ale nevedia vlastne na ktorej strane stoja, tak potom sa snažia s desiatkou promile v krvi geopoliticky určiť strany a zasiahnuť až potom. Ukrajinci, serte nato, už ste to vyhrali

A Nemecko, Švédsko, Británia, Naď! Nedodávajte už Zelenskému tie zbrane, budú mu nahovno. Pošlite Ukrajine radšej čierne pytle na zdochliny, bude to istejšie.

Inak rovnaké zábery bijúcich sa Rusov sú aj z iných lokácií. Konkrétne z lietadiel do Turecka, kde sa pasažieri navzájom pobili kvôli sedeniu – pri úteky pred mobilizáciou.

Vodu sitom proste nenaberieš. Ani Rusa rozumom nepochopíš.

 

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  4 915x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu