1. Krysa vo venezuelských radoch
Včera som špekuloval o tom, že je dosť možné, že Amíci si vo venezuelských radoch vytvorili zadné vrátka pomocou nejakého zradcu. Dnes už je to potvrdené a ja si podám ukrajinské lotto. Ako ktosi na internetoch dodal, dakde na Floride už je pripravená vila a Lambo pre nejakého generála. Akurát stále neviem, či to bude Venezuelčan alebo priamo Rusák, ale to je teraz jedno. Podstatné je, že Amíci mali prakticky nulové straty, Maduro je het a podľa čerstvých správ miestna armáda utrpela straty, odhadom nižšie desiatky vojakov (fotky ale boli nepotvrdené, mohli byť archívne). Dokonca ktorýsi génius vo Venezuele vyzval ľudí, aby počas amerických útokov vyšli do ulíc. Rozdiel medzi Ukrajinou a týmito komunistickými diktatúrami je očividný. Na Ukrajine príde SMS, ktorá vás vyzýva k ukrytiu sa, a to tak často, že po desiatom raze už na ne nereagujete a chodíte si po ulici ako keby nič. Nuž, toto je presne to, čo si univerzálne myslím o „ľudových“ a „proľudových“ režimoch – je to len podhubie, ktoré slúži na vyživovanie šľachty v podobe Lenina, Stalina, Brežneva, Ceausesca, Husáka, Kimovej dynastie alebo Si Ťin-Pchinga. Žiadna rovnosť. Mravce a kráľovná.
Dezoláti na fórach kvília, ako USA ťažko porušili svetový politický rád. Zaujímavé, že tie isté opice to nehovorili, keď Rusko napadlo pod false flagom Ukrajinu.
2. Ukrajina a Venezuela
Známa mi kedysi povedala jednu múdrosť, ktorú si odvtedy všímam periodicky. „Svine sa vždy podržia veľmi ochotne. Ale to podržanie trvá len dovtedy, kým hrozí vonkajšia hrozba.“
Ak máte demokratické, na kapitalizme a ľudských právach postavené krajiny a koalície, postavia sa jeden za druhého. Viď príklad druhej svetovej vojny, kde demokratické štáty bojovali bok po boku a napriek vyčerpaniu si dodávali suroviny alebo zbrane. Problémom je, že druhá strana sa cíti v ohrození (pred US Army, políciou, zákonom, šerifom, to je jedno, čo si dosadíte). Akýkoľvek pocit ohrozenia a mafia/darebácke štáty sa zomknú.
Ak si myslíte, že to tak nie je, pozrite sa na dnešnú slovenskú a už aj českú vládu. Fico vie, že mu hrozí Leopoldov a nebude to len víkend. Spraví čokoľvek a spojí sa s kýmkoľvek, len aby sa udržal pri beztrestnosti o štyri roky dlhšie. Ak by Republika alebo ĽSNS (alebo nech aj Al Kájda) dostali niekam na 20%, bude to pre neho prioritný koaličný partner. To ale neznačí, že by to bol jeho kamarát, za ktorého by bol ochotný „nasadiť život.“ Preto tieto koalície darebákov môžu robiť čo chcú, akýkoľvek prešľap, vždy sa podržia, láska to ale nie je.
Toto isté sa dalo vysledovať pred štyrmi rokmi. Venezuela, Kuba a Nikaragua unisono hlasovali za čokoľvek, čo Rusko spravilo, bez ohľadu nato, že vlády by mali byť oficiálne proľudové. Ak ste proľudové, tak prečo podporujete agresora? Ak ste proti imperializmu, tak prečo hlasujete za krajinu, ktorá vedie proti malým susedom ikstú vojnu?
No práve preto, pretože je to darebák, ktorý zastrešuje aj vašu mafiu. Blaha si o Ficovi (a vice versa) asi nemyslí nič dobré, rovnako ako tí dvaja o prezidentskej handre, Tarabovi, Šutajovi Eštokovi alebo nebodaj Andrejovi Dankovi. Ale keď sa nepodržia, bude to strata pre jedného, druhého aj ikstého. Preto to vnútorné opovrhovanie a preto tá pevnosť na prvý pohľad.
„Keď zvolíte PS a SaS, aj tak sa do dvoch rokov rozpadnú. Chcem mať stabilnú vládu a tá bude, len keď tam bude Fico a nie tí šašovia.“ Tento argument počúvam od ľudí už snáď desať rokov. Akurát si neuvedomujú to, že stabilita „tejto vlády“ nie je dobrou vlastnosťou pre Slovensko, rovnako ako stabilita a nemennosť gangu El Chapa alebo Pabla Escóbara nebola dobrou správou pre svet a juhoamerické krajiny.
No a Venezuela – snáď – je prvou kvapkou, ktorá roztrhne tieto pavúčie siete. Prvou vlastne ani nie. Ostatne, kto papagájuje, že skorumpovanej Ukrajine nedáme ani náboj a pritom sme strojnásobili počet muničných fabrík? Nie náhodou my? A čo Srbi? A čo India? A čo Bulhari, donedávna formálne proruský, s prezidentom ako ruskou handrou? Kde je stabilita postojov? „Ukrajina nepotrebuje podporu a Rusko nekritizujte“ versus dve nové fabriky na muníciu?
Assad preč. Maduro preč. Iránsky režim sa otriasa v základoch. Hizballáh a Hamás si zberajú po ulici zvyšok svojej praženice v trenkách. A Zelenskij, ktorý mal byť už takmer štyri roky mŕtvy, sa smeje Rusákom od stély poldruha kilometra od bojov v Kupjansku.
3. Svet potrebuje veľa Pinochetov
V diskusii pod mojim včerajším blogom bola otázka na Pinocheta. Nuž, u neho mám jasno.
Komunizmus je formou riadenia štátu, ktorý automaticky, AUTOMATICKY, vedie ku kolapsu. Ten môže byť rýchlejší alebo pomalší, ale príde vždy (pokiaľ sa teda režim nezmení). Je to ako volant – keď ste v šmyku a stočíte ho nesprávnym smerom, dôjde k havárii a rozdiel je možno, či havária bude krutá (Severná Kórea, Čína, ZSSR za Lenina a Stalina) alebo menej krutá (ČSSR, NDR, Juhoslávia). Ak volant pretočíte inam, možno trošku ťuknete, no zachránite sa a pokračujete v ceste. A zmyslom celej planéty by predsa malo byť pokračovať v ceste, nie? Presne k tomuto došlo pred 52 rokmi v Čile. Čile bolo jednou z krajín, kde socialistická vláda prezidenta Salvadora Allendeho viedla k vydrancovaniu ekonomiky, extrémne vysokej inflácii, nedostatku a štrajkom. Ako by sa zachovala typická ľavicová vláda za posledných sto rokov, keby došlo k takejto kombinácii faktorov? Zmenila by svoje ľavicové kormidlo na pravicové? Reformovala by svoje vládnutie?
Prdlajz. Okamžite by ZLÉ a ĽAVICOVÉ vedenie zmenila na ešte ĽAVICOVEJŠIE a teda HORŠIE. Ľavica sa nevie zreformovať. Ľavica sa buď vyžerie sama zvnútra a potom dôjde k zmene (Československo alebo ZSSR), alebo sa pohltí bez reformy (Kuba, Kórea).
A presne k tomuto Čile, inak krajina s kombináciou fenomenálnych prírodných zdrojov a najväčšími ložiskami medi na planéte, smerovalo. A presne tu niekto prehodil kormidlo na správnu stranu. Tým niekým bol generál Augusto Pinochet.
Jedenásteho septembra 1973 previedol on a jeho jednotky prevrat. Všimnite si pár rozdielov medzi jeho prevratom (jeden deň, 79 mŕtvych) a napríklad takým nástupom komunistov v ZSSR (milióny mŕtvych) a v Čine (asi skôr desiatky miliónov mŕtvych). Jednou z obetí bol Salvador Allende, ktorý urobil presne to, čo by mal spraviť každý socialista, a to prehnať si hlavou guľku. Allende chcípol a krajina sa pod vplyvom pravicovej junty začala vzďaľovať od krvavého nárazu do steny chudoby, ľudských práv a exodusu (hoci nie úplne).
Skrátim to. Pinochet sa pravdepodobne do zákonov ekonomiky nevyznal. Ale od toho je schopný manažér, aby vyplnil svoje nedostatky silnými stránkami niekoho iného. Mikromanažment a pchanie sa všade je jedným z opakujúcich sa javov neschopných lídrov, prednostne socialistov a diktátorov („Vladimír Vladimírovič, kedy nám spravíte cesty?“). Nový diktátor povolal do krajiny amerických študentov a doktorandov, tzv. Chicago boys. Tí zaviedli výrazne pravicové reformy, desocializovali štát, zoškrtali vládne výdaje, privatizovali všetko, čo sa dalo a odstránili regulácie a protekcionizmus. Toto samozrejme v prvom období viedlo k prepadu HDP – šoková terapia v ekonomike je niečo ako chemoterapia pri rakovine. Chemoterapia nie je ani príjemná ani vítaná, je to proste LEPŠIE z dvoch zlých riešení.
Lenže toto prinieslo výsledky. HDP Čile v prvých rokoch po nástupe Pinocheta zažil síce kontrakciu a bol dokonca nižší ako priemerné HDP susedov (to ešte Argentína a Venezuela boli schopnými konkurentmi). Lenže čoskoro začalo Čile rásť ako z vody. Len pre info, minulú dekádu bolo HDP na hlavu v Čile zhruba o dve tretiny vyššie ako priemerné HDP per capita Južnej Ameriky (a zasa, už to tam zásadne kazí vydrancovaná komunistická Venezuela a takmer komunistická Argentína).
Ak som o odstavec vyššie napísal, že Pinochetovo Čile sa začalo vzďaľovať od nárazu do chudoby, no nie úplne, mal som na mysli práve tieto prvé terapeutické potiaže. Dnes má krajina podstatne nižšiu mieru chudoby ako trebárs susedné Peru, Argentína, nehovoriac o ex-komunistickej Bolívii.
A ako to bolo s-nie-tak-úplne-bez-obetí témou? Ako študenti VŠ sme s kamarátkou čítali o Pinochetovom zatknutí kdesi v Európe, kam šiel starnúci ex-diktátor na liečenie (ex-diktátor – to komunisti nepoznajú, no Pinochet reálne odovzdal moc a krajina prešla od diktatúry k demokraticky zvolenej vláde). Pre nás ako uchá bol Augusto stelesnením zla a príčinou masakrou nevídaných rozmerov. Lenže toto je presne tá téma ako globálne otepľovanie. Čím viac idete do hĺbky, tým väčšia fraška to je pre vás je. Pinochet vládol v Čile v rôznej forme úradu 17 rokov.
Predstavte si 17 rokov v úrade akéhokoľvek ľavicového diktátora. Vo väčšine prípadov tieto roky viedli k totálnemu kolapsu ekonomiky, státisícom mŕtvych a miliónom utečencov, väznených, plus vyšším desiatkam percent populácie schudobnelých. Výnimky sú ale je ich málo.
Za čias Pinocheta si jeho režim, ktorý sme si predstavovali ako arcilotrovský, vyžiadal odhadom 1.200 až 3.200 ľudí. Medzi nimi boli ukážkoví revolucionári, ktorým len poprava bránila v poslaní revolucionárov, teda vraždení a terorizovaní obyvateľstva, ako napríklad José Liendo, alebo naivní a asi aj skorumpovaní kinderľavičiari typu Victor Jara, ktorých dementné predstavy o svete privádzali na status celebrity až do Sovietskeho zväzu. Desiatky tisíc prešli koncentračnými tábormi, podľa mňa historicky jedinými správnymi a prospešnými v histórii ľudstva.
Áno, každý prevrat prinesie veľa nespravodlivosti. Vo Venezuele padli včera vojaci a policajti. Nebyť vojenského zásahu USA, neboli by padli. Slúžili však zlu. treba pozerať na príčinu, nie na následok. Obete Little Boya alebo bombardovania Drážďan neboli obeťami Spojencov alebo zlovôle Churchilla a Trumana, ale obeťami Tója a Hitlera. To isté sa stalo v Čile. Koľko z popravených nemuselo byť popravených, koľkí nemuseli odísť do exilu? Môžeme nad tým polemizovať donekonečna. Dve veci sú však jasné a diskusia sa nekoná: pravicový prevrat v Čile priniesol násobne menej obetí ako ľavicové prevraty kde-kade po svete, a jeho následkom bol pokrok, blahobyt a mier po dekády.
Nie, mučenie a porušovanie ľudských práv nie sú OK, aby ma tu niekto neobvinil z niečoho, čo som nepovedal. Čile si vytrpelo veľa a podľa mňa tam tiež dostali priestor maniaci, ktorých si krajina mohla odpustiť. Po vojne je každý Pinochet, aby som parafrázoval. Predstavte si však, že by Allendeho režim pokračoval dlhodobo. Toto by bolo dennou normou, nie horúčkou pár mesiacov.
Svet potrebuje veľa Pinochetov. Venezuela, Kuba, Nikaragua, Eritrea, Bielorusko, Rusko, Irán, Čína – no a áno, aj Slovensko by pár preletov helikoptérami s Benaventem za kniplom potrebovalo.
Vencenamos, súdruh Blaha! Inak autor tejto pesničky skončil podobne, nezabúdajte!
Zbierka na prevoz troch áut humanitárky pokračuje. Včera po napísaní blogu som zohnal jednu jazdenku a druhú možno, uvidíme. Zatiaľ len na diesel.
A opravený link na kafé:
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
