1. Vox populi, vox dei
Po nepriamom odvolaní Mychajla Fedorova a priamom premiérky sa zdalo, že to na Ukrajine pôjde zrazu ruským spôsobom, teda od desiatich k piatim. Avšak Ukrajina nie je bandou zdegenerovaných Rusákov, takže populácia vyšla do ulíc a verejnosť oznámila, že protesty budú neobmedzené, pokiaľ sa Zelenskyj nezobudí a nepomieša kartami.
Zelenskyj napokon pochopil, podľa mňa aj na otvorený tlak armády. No a stalo sa to, čo sa dalo čakať – Syrskyj zalomil a na čelo sa dostal generál Mychajlo Drapatyj.
Ten je v istej miere legendou. Počas prvej vojny sa ako veliteľ prvého BVP prebojoval do Mariupoľu a takto sa dostal do povedomia. Údajne bol vtedy len veliteľom práporu, čo ale neviem nejako definovať. Ukrajina mala vtedy extrémne slabú armádu a Mariupoľ bránili v tom čase Azovci, doslova náhodná zbierka rôznych dobrodruhov, futbalových chuligánov a vojnychtivých elementov (mimochodom, v tom čase bol medzi nimi náš Andrjucha, ktorému sme kupovali pomocou vás čujku a ďalšie veci). Mariupoľ bol ubránený a Drapatyj, v tom čase ešte relatívne neznámy pojem, sa vpísal do dejín. Ale to až neskôr.
Vojaci o ňom hovoria, že MD je oveľa prijateľnejším generálom ako Syrskyj, ktorý je vo svojich 60. rokoch príliš staromódne uvažujúcim. Iste, táto vojna nie je o stovkách tankov a BVP a masách hnaných vojakov ako o dronoch, umelej inteligencii a trhaní ekonomiky Mordoru. Čím vyššie máte progresívneho veliteľa, tak tým lepšie pre Kyjev.
Takže prinajmenšom pri odvolaní Syrského Zelenskyj poslúchol vox populi. Do ulíc je ale zvolaná protestná demonštrácia na znovunomináciu Fedorova na pozíciu ministra obrany. Či aj v tomto prípade Zelenskyj poslúchne ulicu, uvidíme v ďalších dňoch.
Na margo Syrského versus Drapatého niekoľko postrehov.
2. Syrskyj ako starý káder
Nebudem opakovať svoje tvrdenie vyššie, takže poďme ďalej. Syrskyj je etnický Rus a nepáči sa mi, ako ho teraz začali častovať Ukrajinci kvôli pôvodu. To nie je fér. Syrskyj ubránil Kyjev, previedol mimoriadne úspešnú protiofenzívu pri Charkove pred štyrmi rokmi a podľa mňa dosť úspešne bráni Donbas a zvyšok Ukrajiny. Pod jeho vedením – ale pozor, nevravím, že vďaka nemu – Rusáci boli schopní postúpiť tuším o 45 km max. To je úsek, ktorý Červená armáda kedysi robila denne, teraz sa bavíme o asi dvojročnom postupe alebo tak nejako. Ak pod vašim vedením oveľa silnejší nepriateľ postúpi za 700 dní o 45 km sumárne, tak nie ste svinský Rusák a mäsiar. Oponenti mu vyčítajú veľké straty vojakov – ale bavíme sa o 200.000 padlých a nezvestných vojakov za 4,5 roka v situácii, kde ZZmrdi majú násobne väčšie straty! Je niekde napísané, že by na jeho mieste a s jeho zdrojmi nejaký historický génius, napríklad Napoleon, Rokossovskij alebo Džingischán, mal zásadne iné čísla? A keď nie takýto géniovia, tak napríklad Zalužnyj, Drapatyj alebo Tarnavskyj? Podľa mňa nie je.
Na druhej strane, Rusáci v Bachmute, ktorý je Syrskému oplieskavaný o hlavu, si nechali vyhladiť prakticky celú PMC Wagnerovcov a vo Vuhledare tankové sily. Za mňa je to niečo, čo sa nedá zrealizovať bez strát, námahy a hlavne nie bez istého talentu.
Ostatne, porovnajme maršala Žukova ako iného mäsiara ruského pôvodu. Žukov prakticky všetky bitky buď prehral pri vlastnej veľkej prevahe nad nepriateľom, alebo keď vyhral, tak mal násobne vyššie straty oproti citeľne slabšiemu či menej početnému protivníkovi. O Syrskom sa nedá priamo povedať, že by prehral akúkoľvek bitku – a to stál proti nepriateľovi, ktorý bol násobne silnejší ako jeho sily – početne, technikou, zdrojmi.
Takže ja by som rezolútne negatívne prívlastky Olexandrovi Syrskému nedával. Možno nebol dokonalý, možno sa našli lepší, ale história pozná násobne, mnohonásobne horších – ale v takýchto podmienkach asi len málokoho lepšieho. Myslím si.
Na druhej strane – a tu budem špekulovať na základe informácií, ktoré som sa dozvedel z netu – okolo Syrského vraj bujnela korupcia a rozkrádanie zdrojov. Toto neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Je takisto otázkou, nakoľko o tom vedel, nakoľko z toho profitoval on sám; ak trebárs on nebol v tom namočený priamo ale išlo to poza jeho chrbát, tak sa pýtajme otázku, či je vyšetrovanie korupcie dôstojníkov práve v kompetencii najvyššieho velenia ZSU práve počas invázie Podľudákov na Ukrajinu. Podľa mňa nie. Podľa mňa sú nato iné orgány.
Aby som sa ho iba nezastával: je to 60-ročný človek, ktorý drvivú väčšinu profesionálneho, rozumej vojenského života, prežil v tieni sovietskej doktríny. Tá sa ale neosvedčila („Nemôžeme poraziť štvornásobne väčšiu sovietsku armádu sovietskou taktikou, ale môžeme ju poraziť modernou armádou,“ či tak nejako to bolo). Je dosť pravdepodobné, že možnosti nových technológií ako aj ich implementovanie by Syrskému unikali čoraz viac.
Druhá vec proti nemu: ja si myslím, že nie je zlé niekde vyššie ľudí rotovať. Prirodzená únava, opotrebovanie, denná rutina a únava, to všetko sa asi na sebelepšom človeku prejaví. Ak má Mychajlo Drapatyj nejakú lepšiu vlastnosť (vyzerá že nie len jednu), tak nevidím dôvod, prečo by na čele ZSU bol Syrskyj. Cieľ je jasný a nie je to práve nekonečný Syrského príbeh. Cieľom je porážka Mordoru, a tá nie je podmienená Syrským na čele.
3. Drapatyj
Drapatého ľud aj vojaci majú ďaleko radšej ako Syrského.
Ale to je preboha logické. Syrskyj bol na čele dlho. Ak máte korporát, kde máte tisícky zamestnancov, tak viditeľnejší bude CEO a nie supervisor z vedľajšej dielne. Je možné, že o pol roka bude Drapatyj preklínaný (bárs by nie) a Zelenskyj ho nahradí.
Potom je tu problém s primeranými kompetenciami. Raz som tu už písal príklad: nejaký človek sa osvedčí na pozícii 1 v nejakej fiktívnej firme. Bude povýšený na pozíciu 2 a zodvihnú mu plat. Tam bude mať nové kompetencie a takisto sa osvedčí. Následne pôjde na pozíciu 3 a aj tam sa osvedčí, takže mu nanovo zvýšia plat. A dajú ho na štvorku pozíciu.
Lenže tam týpek už tie vlohy nemá, pretože kompetencie sú nad jeho možnosti a schopnosti. Výsledkom je, že v korporáte sa vám napokon postupne kopia blbci – nie úplní blbci, ale proste týpci, ktorí na onú konkrétnu pozíciu nemajú vlohy. Firma trpí. Podriadení pyskujú, kopa manažérov sa v snahe vyviniť zo svojich chýb začne správať eraticky, prípadne chyby a neschopnosť hádžu pod seba ako hnoj. Nahor sa ide ľahšie ako nadol, a pokiaľ najvyšší skôr alebo neskôr nespraví ostrý rez, firma sa zasviní neschopákmi (presnejšie: neschopákmi na konkrétnych pozíciách, nie neschopákmi ako takých). Keďže málokto si vie priznať chybu a rovnako málokto by súhlasil s degradáciou, či už funkčnou tak platovou, tak zväčša sa to musí vyriešiť práve vyhadzovom a nejakou „reštrukturalizáciou.“
Toto môže byť problémom aj v ZSU. Vojna trvá piaty rok. Od ničenia nepriateľských tankových kolón Javelinmi a Bayraktarmi sa prešlo na dronový spôsob boja. Od žobrania západných tankov a BVP Ukrajina preskočila na tisícky vlastnoručne vyrobených dronov denne, vrátane niečoho, čo sa nasadením a škodami podobá na celú letku strategických bombardérov za WWII, pričom je to v hodnote Škodovky.
Kto na vysokých priečkach hierarchie ZSU tomuto nestačí, musí ísť nadol. Nie preč z armády, ale na pozíciu, ktorá vyhovuje jeho schopnostiam. Ak by som ja mal ísť do ZSU, asi by zo mňa nebol Rambo, pilot stíhačky ani šofér Kamazu. Proste nato nemám. Na druhej strane by som sa mohol osvedčiť niekde inde (možno by som rátal integrály).
Drapatyj sa doteraz osvedčil. Ale nebol na pozícii X, iba o úroveň nižšie.
Ale je tu ešte jedna možnosť. Možno konšpiračná.
4. Nie je to všetko inak?
Vopred hovorím, že toto je len jedna z možností a možno málo pravdepodobná. Ale nezavrhoval by som ju úplne. Vysvetlím prečo.
Zelenskyj nie je blb. On má v hlave stokrát viac ako Putin, Lavrov alebo Peskov, ba dokonca možno viac ako Danko, Šutaj Eštok a Bartek (irony off). Zelenskyj a jeho okolie muselo vedieť, že uprednostnením nepopulárneho Syrského a odvolaním naopak mimoriadne populárneho Fedorova neostane verejnosť na Ukrajine ticho sedieť. V podstate sa reakcia dala čakať.
Žeby bola táto spackaná reakcia iba naopak?
Ukrajina sa úspešne bráni a v posledných mesiacoch alebo prinajmenšom týždňoch aj útočí. Vojnu v podstate nevyhráte len obranou, naopak, Kyjev musí na ZZmrdov zatlačiť tak, aby sa po stovkách tisíc dobrých Rusákov a vypálených tuctoch rafinérií, podnikov a prístavov začali Rusáci pýtať, prečože to máme front o dvadsať kilometrov bližšie k nám ako vlani v decembri? No a Syrskyj bol dobrým obrancom (a pozor, vyšla mu na rozdiel od Zalužného jeho útočná operácia pri Charkove). Čo keď Zelenskyj a celý generálny štáb plánuje v najbližšej dobe nejaký veľký tlak, napríklad v Chersonskej oblasti? Podmienky na to buď majú alebo čoskoro budú mať (Rusáci tu hladujú).
Ale nato potrebujete a) dobrého veliteľa typu Rokossovskij,
b) moment prekvapenia. Moment prekvapenia nedostanete, keď na čelo dosadíte geniálneho veliteľa (čo sa podľa mňa dosť nekriticky hovorí o Drapatom).
Takže urobíte divadielko so spackanou rošádou. Tam a späť, až to človeka nebaví.
No a hypoteticky sa zrazu spustí niekde nejaký útok... Možno. Len špekulujem. Ostatne, pamätáte sa na legendárnu scénu dakedy o takomto čase 2022, kedy sa ktoréhosi veliteľa pýtali, kde budú útočiť a aké sú plány? Týpek vtedy pred kamerou povedal, že o plánoch nevedia žiadnych, a hneď si nato odhryzol z melóna, symbolu Chersonskej oblasti.
O týždeň či dva neskôr ZSU spustili geniálnu operáciu okolo Charkova...
Môže to byť takto? Akože nejasné rošády a zrazu Syrskyj niekde zopakuje svoj triumf z Balaklije, Izjumu a Kupjanska z jesene 2022?
5. Ako reagujú Rusáci?
Extrémne ma pobavili rozdielne reakcie ZZmrdov na sociálnych sieťach. Niekoľko príkladov upravených mnou do kratšej podoby. Miestami som takmer vyprskol.
Starý známy milbloger Michail Kalašnikov: „Drapatyj je veľmi schopný veliteľ, nie mäsiar. Pre nás (rozumej ruské ozbrojené sily) je to nepríjemná správa.“
Jurij Podoljaka: „Mimochodom, je mu iba 43 rokov. Keď sa niekto predral zdola až na generála, je veľmi nepríjemný protivník.“
No name Julia Viťazovová: „Je jedno, ako sa bude volať nový hlavný mäsiar celej dediny“ (ženština zjavne nepochopila situáciu a na fronte nikdy nebola).
„Dlhodobo nás nenávidí. To znamená, že sa nás bude snažiť zabíjať bez ohľadu na akékoľvek morálne obmedzenia. Otázka znie: budeme reagovať, alebo prevezmeme iniciatívu?“
„Drapatyj je vojnový zločinec z roku 2014. Vtedy v sa 72. brigáda postavila pokojným demonštrantom v Mariupole na BVP. Brutalita ZSU bola šokujúca.“ Sergej Markov, takisto pre mňa no name meno. Ale pobavilo ma to, pretože by som strašne rád tomu človeku, ale už oskalpovanému, ukázal fotky Mariupoľu tesne po povestnom Drapatého skoku na BVP a po mesačnom „oslobodzovaní“ mesta bratmi Rusmi.
„Pokiaľ ide o Drapatého, stať sa hlavným vojenským protivníkom Ruska nie je nič moc (pretože čo? Nebodaj by vymlátil polovicu ľudského odpadu Eurázie v jednom meste typu Bachmut?). Kam by Drapatyj postupoval? Paulus bol v Stalingrade takisto povýšený na poľného maršála a na druhý deň sa vzdal (och, táto ruská mentálna retardácia). Pokračujme v boji a zatláčajme Ukrajincov do zákopov a mestských pozícií. Ukrajinská armáda stojí pred posledným krokom. A Drapatému by mohla byť súdená slučka.“ No name Alexandr Sladkov.
Debilita týchto vojenkorov a milblogerov je nekonečná. Smial by som sa, keby ho za autom uvláčili samotní Rusáci za budenie nejakej planej nádeje. Koniec citácií.
V každom prípade je mimoriadne zaujímavé sledovať, ako ZZmrdom stislo polky. Rošáda na najvyšších priečkach musí byť niečo, čo u ľudí viac inside ako som ja budí rešpekt. Nechajme sa presvedčiť o väčších schopnostiach Drapatého; ostatne, bude to mať ľahšie ako to mal väčšinu času Olexandr Syrskyj.
Zatiaľ na EcoFlošky a teraz už aj opravy áut.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
