1. Karpiš a Dubec
Juraja Karpiša som bral ako pomerne dobrého popularizátora finančnej gramotnosti v národe, ktorý je vďaka komunistickej a socdemáckej minulosti a prítomnosti finančne extrémne negramotný. Napriek takmer 40 rokom od pádu komunizmu sa prinajmenšom generácia, ktorá si komunizmus a Mečiara zažila počas študentských a pracovných rokov neposunula (hovorím zo skúsenosti zo svojho okolia), čo mi príde tak katastrofické sci-fi, ako keby sme prišli kolonizovať novú planétu a ani po štyroch dekádach sme nepochopili, že nie sme uprostred Strednej Európy. No a Karpiš mi prišiel ako istý čerstvý vietor, alebo keď nie vietor, tak aspoň vánok. V krajine, kde dve tretiny ľudí nečítajú, to je síce prd vo vetre, ale vravím si, že Karpiš asi nebude poučovať o investíciách babičky z Hriňovských Lazov ale skôr ľudí o generáciu či dve mladšie. A tam už predsa je len nádej.
Milan Dubec je niekto, o kom som pred povedzme tromi rokmi ani len nepočul, resp. nezapamätal som si jeho meno. V poslednej dobe mám pocit, že si nemôžem kúpiť sardinky bez toho, aby mi z nich nevypadol jeho nastajlovaný úsmev a investičné rady. Na rozdiel od Karpiša, ktorého vnímam/vnímal som ako niekoho s dopadom na vzdelanie populácie, Dubec mi príde ako človek, u ktorého je alfou aj omegou jeho osobný prospech (možno sa mýlim a v reále taký nie je, ale opakujem, ide mi o pocit. Na druhej strane mu ani jeho osobný záujem nezazlievam, kapitalizmus je o tom a ja som prokapitalistický). Ak by som teda dal do pomyselného ringu Karpiša a Dubca, podvedome by som asi držal palce Jurajovi.
Iba pripomeniem, že Dubec je človek, ktorý ešte ako fagan vybudoval na svoju dobu a na tento priestor mimoriadne vplyvný portál Azet a jej bočné projekty Zoznamka, Pokec a Aktuality, k čomu ako ich bývalý dlhoročný používateľ smekám klobúk. Až dodatočne som si prednedávnom uvedomil, že rozhovory s ním som si čítal už pred desiatimi rokmi. Vtedy Dubec predával svoje projekty Ringier Axel Springeru a snažil sa – v čase valiaceho sa Facebooku a ostatných celosvetových sociálnych sietí budiť dojem, že Pokec/Azet je niečo, čo má neskutočný potenciál a obrovskú hodnotu (čo logicky nemal a asi nepoznám vo svojom okolí človeka, čo na Pokec desať rokov po predaji značky chodí).
Toľko k predstaveniu protagonistov dnešného blogu. A teraz nosná myšlienka.
2. Karpiš a posadnutosť zlatom
Karpiš mi nedávno, myslím že na jar, zhorkol na jazyku. Moja romantická predstava ako človeka, ktorý sa snaží byť medzi domorodcami misionárom, bola narušená sériou neskutočne plytkých blogov a komerčných článkov na sme.sk (a asi aj niekde inde). Témou bolo zlato a ako je to najistejšia investícia. Pár múdrostí na úvod.
I. Každý páv si chváli svoje perie. Keď prejdete desať predajcov automobilov, budete mať desať najlepších značiek a deväť lúzrov, ktorí si vašu pozornosť nezaslúžia. Telefóny, operátori, nohavice, počítače, to všetko – ak ste laik – má priamo v obchode sto plus a konkurencia sto mínus. Rovnako aj Karpiš v rámci svojej kariéry prešiel zjavne od osvety k podomovému predaju jednej komodity.
II. Sedliacky rozum hovorí, že nekupuj draho a nepredávaj lacno. Šikovný obchodník nakúpi komoditu v čase, keď je lacná a predá, keď je po nej väčšia zhánka, takže bude drahá. Pokiaľ vám niekto predáva Bitcoin, byty, zlato ako investičnú príležitosť v čase, kedy sú ceny v peaku, tak je to šmejd. Tým nehovorím, že ten aktuálny peak je celkový peak (nikdy nič nie je tak drahé, aby to nemohlo byť drahšie a tak lacné, aby to nemohlo byť lacnejšie), ale keď niečo X rokov rastie, tak mi to nepríde ako dobrá investícia. Príkladov je veľa, viď akcie internetových spoločností na prelome milénií, ropa a komodity v rokoch 2006 – 2007 alebo bitcoin pred pár rokmi (a aj tento rok).
Poradca ti poradí niečo, čo je dole a má prísľub rásť. Šmejd ti predá niečo, čo rástlo celé roky a kole oči krásnymi grafmi. Mimochodom, svojho času boli na sme.sk populárne blogy v sekcii ekonomika – toľko zaručene krásnych predpovedí v štýle Chmelára a Banáša, teda deň po funuse, som nikdy predtým nevidel.
III. Poradca ti radí diverzifikáciu. Šmejd jednu konkrétnu komoditu. Nemám v hlave grafy za posledných dvesto rokov akciových a komoditných/realitných trhov. Ale nemusím ich mať nato, aby som povedal, že neexistuje jediná dlhodobo rastúca pozícia. Niečo môže mať väčší potenciál rastu, niečo dlhodobejší a stabilnejší. Ale nič nie je všeliek. Ktokoľvek vám predáva jedinú vec ako stabilitu, klame. Alebo vám ju chce predať.
Karpiš porušil asi všetky tieto zásady. Na prelome rokov bolo zlato na rekordných hodnotách. Pre gadža je to záruka zbohatnutia. Pre príčetného človeka je to svietiaca kontrolka, že niekedy – a nikto nevie dňa ani hodiny – sa trh s týmto zrúti. Logika je jednoduchá – nič nemôže rásť do nekonečna. Byty za 10.000.000 Eur v dohľadnej dobe (pokiaľ sa nezrúti mena, ale to je o inom) sú na Slovensku bizár. Zlato v hodnote 10 alebo 20.000 USD za uncu takisto. Zlato nie je panda biela, že je ohrozená a podstatne viac jej nebude. Zlato je komodita, ktorého je z pohľadu človeka nekonečné množstvo v desiatkach tisíc svetových ložísk a ktorého ťažba je závislá na jeho cene. Ak teda máme niekde ložisko, ktorého ťažba sa pri 2000 USD/oz neoplatí, neznačí to, že zlato nie je. Značí to, že pri vyššej cene sa do bane naženú robotníci a produkcia sa spustí. Alebo že niekto, kto kúpil pred časom zlaté tehly, ich pod prísľubom zisku hodí do obehu. Alebo že niekto – napríklad Putin – v zúfalej snahe zachrániť svoj krk pustí do obehu stovky ton zlatých tehál.
Staviť svoj majetok na predpoklad, že rástlo to X rokov a bude to rásť ďalej bez toho, aby trh nezvýšil produkciu rudy alebo predaj rezerv, je samovražedná naivita.
Juraj toto predsa musí vedieť. Napriek tomu jeho blogy zamorili sme.sk ako ruskí trolli internet. Preto si nemyslím, že na jeho strane bola snaha pomôcť populácii vo finančnej gramotnosti alebo stabilite. On len nasadol na rozbehnutú loď. Mimochodom, v čase písania svojej série loď stroskotala a zlato prudko prepadlo. Faux pas Karpiš zachraňoval vysvetľujúcimi článkami o tom, ako on myslel jednotlivé blogy spred dvoch týždňov a že zlato za 3000 USD/unca je vlastne bezpečný prístav rovnako ako to isté zlato v hodnote 5.000 USD spred mesiaca. Ako keby som si zaplatil luxusnú prostitútku za ťažké prachy, namiesto nej mi príde stokilová fúzatá Cigaňa, čo sa týždeň neumývala, a ja si poviem, že ono sa to časom podá, len treba trpezlivosť. Nie, objednal som si luxus, dostal som hentú mrochtu, okolo ktorej lietajú muchy. Žiadne ubezpečovanie pasáka, že ono sa to vyvinie, ma asi neupokojí.
Ak zlato prepadlo o dobrú tretinu, tak OK. Stáva sa. Ak mi niekto povie, že v čase 5000 USD/oz je zlato bezpečný prístav, tak nehmlí pravdu ale otvorene klame.
Karpiš mi sériou blogov klesol na úroveň šmejda. Nehovoriac o tom, že človek, ktorý by sa staval do role poradcu, by mal klientovi prostriedky diverzifikovať. Daj si desať percent sem, trochu sem, väčšinu hentam. Toto ti rastie, toto drží stabilitu, toto z dlhodobého pohľadu nezarobí majland, ale má potrebnú likviditu. Každý človek má tento pomer trochu iný a dokonca aj vekom človeka sa pomer hýbe. Dôchodca by mohol mať v zlate viac ako mladý človek, povedzme do 40 – 50 rokov; tomu by som do zlata neodporúčal dať ani cent a dvadsiatnik nech o žltom kove ani neuvažuje.
Ale Karpiš to stavil na jednu kartu, na totálne zvrátené závery a teda tam snahu o pomoc bežnému Slovákovi nevidím. Karma je zdarma a spravil to presne v čase, kedy zlatá bublina chytila veľký a hlasný prask. Aj po pol roku sa Karpišov stabilný prístav pohybuje niekde na ¾ pôvodnej „Karpišovej stabilnej“ hodnoty.
Ešte malá vsuvka. Kto číta moje blogy vie, že sa ako bokovku zaujímam o komodity, nie z pohľadu investora ale skôr so záujmom o zásoby, ťažbu atď. Pred časom, možno v roku 2012 alebo 13, keď som začínal vo financiách, sme mali na pohovore jednu pani zo Starej Turej. Po pár minútach vyšlo najavo, že ona prišla do Bratislavy pohovorovať nás, a to na predaj zlata. Môj vtedajší manažér, mimoriadne schopný obchodník a človek s vyvinutým zmyslom pre argumentáciu, ju vtedy opakovane vohnal do úzkych, na ktoré ona univerzálne reagovala „Ale zlato nemôže klesnúť.“ Na notebooku nám ukázala graf za cca 25 rokov, kde zlato plus mínus stabilne rástlo.
Šéf sa s tým svojim typickým úsmevom dotkol grafu a prstom ho pohol doprava (tým sa odkryla hlbšia história trhu). Samozrejme, ňou ukazovaný graf začínal presne v tom okamihu, kedy bolo posledné dno hodnoty zlata (nebudem to teraz kontrolovať, ale ak sa nemýlim, tak v 80. rokoch). Žena vypleštila oči a zareagovala „Ale zlato nemôže klesnúť!“ Logicky, nedohodli sme sa. O pár mesiacov zlato prepadlo a ženská začala dealovať niečo iné, pokiaľ boli fámy pravdivé. A klienti v nemocniciach a školách, ktorí si investovali cez ňu do zlatých mincí, zaplakali.
Jeden argument mi utkvel v pamäti: zlata viac nebude. Keď počujem tento typ argumentu, otvára sa mi vo vrecku nožík. Logika argumentu je, ako keby cieľom produkcie komodít bolo vyťažiť všetku komoditu na planéte. Nie. Firma XYZ, ktorá skúma zemskú kôru a následne ťaží to, čo nájde, nemá potrebu ťažiť, ťažiť a ťažiť. ani farmár nepotrebuje vyprodukovať miliardu litrov mlieka denne, pretože väčšinu vyleje do kanála. Ťažiar potrebuje pokryť dopyt. Čím viac predbieha spotrebu, tým viac klesá cena komodity. Čím je komodity menej, tým viac stúpa cena. Ako som napísal vyššie, keď sa doteraz neoplatilo ťažiť zlato napríklad v Detve, kde sú vcelku slušné a nedotknuté zásoby AU, tak zrazu sa môže oplatiť.
Južná Afrika alebo Zimbabwe zažili také vlny prepúšťaní, kedy z nerentabilných baní poslali robotníkov preč, a následného prijímania. Dokonca Zimbabwe teraz, po zbavení sa Mugabebo, ktorý najbohatšiu krajinu Afriky dostal na chvost, sa drží nad hladinou práve vďaka stovkám a tisícom dier v zemi, kde negramotní domorodci si naškriabu pár gramov zlatiniek a predajú to na trhu. Pred časom by sa im to neoplatilo. Teraz hej. Takýchto ložísk sú na planéte desaťtisíce. Zlato je na rozdiel od ropy či uhlia nezničiteľné a recyklovateľné. Ak treba do telefónu alebo snubného prsteňa X tisíc ton, tie isté budú v obehu o roky a dekády, keď sa šrot alebo zodratý prsteň po babičke vráti zlatníkovi do výkupu. Čo bude s trhom o 50 rokov, keď po vašej smrti váš snubný prsteň príde do recyklácie? Tipujem, že budeme poznať o XYZ tisíc ložísk zlata viac. A to napriek vyčerpaniu sa starých nálezísk.
Argument o tom, že zlata viac nebude, je z kategórie šmejdovských.
3. Iná tehla Milana Dubeca
Dubcovi nepopieram – rovnako ako Elonovi Muskovi – vplyv na slovenský biznis. Svojim dielom spred rokov spravil dieru do sveta, alebo trebárs jednu dieru zaplátal. Azet a Aktuality skončili svoje víťazné ťaženie na Facebooku a ostatných sociálkach a na desiatkach mediálnych a reklamných platformách Slovenska. Chlapík si svoje prachy zaslúžil.
Rovnako ako pri Muskovi, aj tu sa niečo zlomilo a namiesto slúženiu ľudu sa alfou a omegou stalo zjavne zarobenie za každá cenu. Dubec si neuvedomuje alebo skôr NECHCE uvedomiť, že reklamný článok „Toto je váš všeliek“ je šmejdovina a odrb. Investičný byt je fajn vec, pokiaľ trafíš miesto a čas. Investičný byt ako univerzálne pravidlo je spôsob, ako vyšvihnúť Dubca. Poďme si to rozobrať. Netreba ísť ďaleko do minulosti.
Americká ekonomika zažívala po prelome milénií zlaté časy. Ceny nehnuteľnosti rástli a keďže dopyt po bývaní bol obrovský (a v stavebnom sektore ako aj naviazaných sektoroch môže pracovať aj vyslovene negramotný roboš z Hornej Dolnej, ak chce pracovať), nezamestnanosť klesala. Bill Clinton predtým presadil socialistickú a neskutočne škodlivú myšlienku, že každý má mať nárok na bývanie bez ohľadu na status, príjem a snahu začleniť sa do spoločnosti, a tak USA garantovali prefetovaným niggas niekde z Bronxu dostatočne veľký bejvák – a na úkor daňových poplatníkov. Ceny nehnuteľností rástli, čo je na jednej strane dobre, pretože je to indikátor zdravej ekonomiky a ako investícia vám to zarobilo, ale na druhej strane sa tam vytvorila jasná bublina. Logika hovorí, že človek, ktorý zarába X dolárov by si mal dovoliť menší/lacnejší byt či dom ako ten, čo zarába 2X alebo 10X.
Takže ak platy rastú pomalšie ako ceny nehnuteľností, niečo je zle. Buď sa málo stavia, alebo je kríza na trhu práce, alebo je veľký dopyt po bývaní kvôli rastu populácie/imigrácii, čokoľvek. V USA sa síce stavalo ostošesť, a bola aj imigrácia, ale nie taká, aby sa baráky stavali paralelne s ňou. Napriek tomu ceny rástli ako z vody, neprirodzene rýchlo. inými slovami, bublina. Bublina, za ktorú ručil štát. Rozumej: pracujúca trieda.
Ako to skončilo po roku 2007 vieme všetci. Kríza z prehriateho amerického realitného trhu sa preliala do celého sveta a následky v podobe Eurovalu a zadlžených ekonomík vidíme dodnes. Ak by Dubec namiesto Azetu a vymieňania nahých fotiek na Pokeci riešil nehnuteľnosti v tom čase, tak by nám odporúčal kúpu bytu. Pretože byt je jasná spoľahlivá investícia, nie? Nuž, bola. Chvíľu. Potom bum.
Pred koronou narástli ceny nehnuteľností. Okolo 2013 som robil v rodnom meste prvé hypotéky. Neprerobené trojizbáky išli po 3 – 35.000 USD (Bratislaváci, nesmejte sa). Neskôr sme také isté dávali za 80.000. Dnes, po šiestich rokoch, sú také isté ceny. Ani len infláciu nepokryli. Ak by ste chceli na nich zarobiť, oplatilo sa v 2013, v dozvukoch krízy a predať okolo lockdownov. Čo sa odvtedy zmenilo? Nuž veľa.
4. Demografia Slovenska ako základný kameň úrazu
Každý chce bývať vo svojom. Nie každému to vychádza. Ale to slovo každý má iný cveng v rôznych obdobiach. Počas Masarykovho Československa končila Bratislava niekde okolo dnešného Polusu. Dnes sa rozťahuje do strán a ak rátame všetky predmestia, tak má možno 30 km šírky, od Stupavy po Šamorín. Slovensko malo vtedy XY percent vidieckej populácie, dnes menej. Vtedy bolo na jednu matku osem detí, dnes poldruha. Slovensko vymiera, až na Ukrajincov v posledné tri dni (irónia) sa nám sem imigranti nehrnú.
Ak si zaokrúhlime Slovensko na 5,5 milióna obyvateľov ako peak, tak čoskoro nás bude 5,4. Potom 5,3. Dakedy okolo 2050 sotva päťka. Je ťažké predikovať, čo bude o dekády, ani len tú vojnu na Ukrajine sme netrafili dobre, nehovoriac o jej vývoji. Ale jedna vec je istá: Slovensko pred 50 rokmi naskočilo na trend postupného vyľudňovania (prudký pokles fertility za čias Husáka), čo podtrhla ekonomická stagnácia za Mečiara a Fica. Obe zapríčinili exodus, ktorý sa vyžehlil len čiastočne. Ak teda máme klesajúcu populáciu a stagnujúcu/klesajúcu ekonomiku, investície do nehnuteľností ako sektor nemajú zmysel. Bude si bežný roboš alebo povedzme aj mierne nadštandardne zarábajúci človek kupovať dva alebo tri byty s tým, že ich možno ani neprenajme alebo neskôr nepredá? Asi by bol šialenec.
Iste, niektoré aglomerácie budú asi rásť populačne vždy. Ale tam je dlhodobo aj najväčšia výstavba. Dnes má každý auto a trendom je robiť homeofficom. Bude potreba každému ITčkárovi sa sťahovať do BA? Nebude. Navyše, napriek topiacej sa ekonomike na SK je predsa len raz za čas nejaká tá investícia na vidiek, viď Volvo vo Valalikách. Takže Lojzo zo Sobraniec, ktorý teraz býval na slobodárke v Stupave kvôli práci vo VW v BA, sa teraz presťahuje domov. boom výstavby bude podobne ako pri Kia Žilina okolo Košíc, Trebišova, Rožňavy, možno Gelnice. Vo Volve má robiť 11.000 ľudí. To nakopne realitný biznis široko-ďaleko. Dubec ale potenciál v Michalovciach nevidí. Prečo, to mi je záhada.
Druhou vecou je naviazanosť regiónu na konkrétneho zamestnávateľa. Keby sa v Myjavskom okrese zdekovala jedna z väčších fabrík, bude tu Armageddon. Keby z Košíc odišlo US Steel, tak je zle. Automobilky v NR, TT alebo ZA detto. Liať svoje životné úspory do betónu niekde v regióne, kde o rok môže kľúčový „prácodarca“ vyhlásiť exodus, je nonsens. Kúpiť 70 m2 panelovej plochy niekde uprostred Bratislavy za 400.000 Eur mi príde ako šialenstvo. Predám to po zohľadnení inflácie o 20 rokov za 600.000 alebo viac? Neviem, ja by som na to osobne nestavil. Inou vecou je nájom. Pustím tam zahraničného programátora na stáži, ktorý si to dovolí alebo mu to preplatí IBM? Potom fajn. Dva roky mám ryžu. Pokrytú splátku na hypotéku, pokryté energie a niečo málo mi ide do vačku (nemyslím si, že ani po prenájme jediného VIP apartmánu niekde okolo Eurovei človek je za vodou).
Ak mám barák niekde okolo Košíc po nebohej babke a doteraz mal hodnotu povedzme 80.000 pred prerábkou, čoskoro ho predám za 160.000. Pretože Volvo a rast regiónu. Ak mám VIP apartmán v BA za pol mega, nečakajme taký rast. A pre mňa príde logickejšie kúpiť niečo jednoeurové a predať to za dve ako kúpiť niečo za pol mega a predať to o desať rokov za 520.000. kukajme na výnos v percentách, nie tupé, nič nehovoriace číslo.
Ešte hypotetická situácia. Ročne sa na Slovensku vystavia cca 100.000 bytov a RD. Ale populácia klesá. Nastavte si trajektórie oboch veličín dvadsať rokov dopredu: bude treba na ani nie päťmiliónovom Slovensku napríklad 10.000.000 jednotiek? Nemyslím si. Ponuka/dopyt. Neviem kde, nikto nevie kde, ale niekde sa to pretne ako v USA v 2006. Jedinou záchranou by bolo, ak by Slovensko bolo na tom rovnako ekonomicky dobre ako trebárs Poľsko, Írsko, Austrália alebo v istej miere ČR. Ale to nie sme. Celé regióny sa vyľudňujú; moje rodné mesto kleslo z 5.500 na 4.500 ľudí, a to je nezamestnanosť nízka.
5. Zhrnutie
Dubec predáva svoju polievočku. Karpiš detto. U nich nejde o poradenstvo klientovi, ale o províziu, podiel na predaji a reklamu. Klient je až...na poslednom mieste. Ak by som si mal vybrať medzi predajcom hrncov a nimi, mal by som veľkú dilemu.
Toto isté je inak aj vo finančno-sprostredkovateľskom sektore. Ak máte dobrého „poradcu“ (to je inak nepresné označenie, poradca je platený priamo klientom), zmení vám zle nastavený II. pilier ako bezplatnú službu. Poznám kvantum známych, ktorí robili v sektore. Väčšina z nich sa o pre nich bezplatný úkon ani neopreli. „Klient nech si to zmení sám.“ Mal som známych v pofidérnych firmách cez krypto, cez akési umelecké tokeny, kde vám počítač ako investíciu vygeneroval nejaké abstraktné obrázky a vy ste ich mali predať ako investíciu (!), alebo kde ste mali investovať do Dubaja. Veď Dubaj predsa nemôže padnúť, keď majú toľko ropy, nie? (Spoiler: Dubaj nemá takmer žiadnu vlastnú ropu).
Akurát sa pýtam, prečo sme.sk dáva priestor vymieňať si názory dvom šmejdom. Ako keby si navzájom oponovali dvaja poslanci Smeru.
Zbierka na Izjum pokračuje. https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Malý problém u nás. „Vybuchli“ nám dve dodávky. Dnes som mal dva pokecy (nie Dubcove) s dvomi rôznymi čitateľmi a k doterajšej humanitárke sa nám nazberali pekné nové zásielky, v podstate asi aj plná menšia dodávka. Akurát dodávka nie je.
Takže veľká, skutočne veľká prosba. Potrebujeme na menej ako týždeň jednu dodávku, ideálne trojmiestnu (napríklad Sprinter). Štart bude dakedy na začiatku októbra, cieľmi budú Charkov, Izjum, Slavjansk (na otočku) a Lozova.
Je niekto, kto by mal na zapožičanie, prípadne lacný prenájom také niečo? Pôjdeme na viacerých osobných autách, ktoré tam ostávajú, takže ešte lepšia – ale nie je to podmienka – by bola viacmiestna dodávka. Ak je niekto, kto by auto zapožičal grátis, len za náklady, tak by ho samozrejme neminuli darčeky od brigád v Slavjansku a Izjume.
Odhadovaná dĺžka cesty je 4000 km/5 alebo 6 dní. A trvá zbierka zimných mužských nekamuflážovaných vecí, najmä svetrov, búnd, rolákov. Čoskoro bude zbierka na termo.
Heslo: Izjum. Prosím, to auto je u nás kľúčové v ďalšej práci. Ak máte, skúste pomôcť/poradiť.
