Ubjegáj, zájčik, ubjegáj!

Krásou Ruska je, že len čo rozpíšete blog, už niečo znova poserú a musíte to rýchlo zeditovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Posledný blog pred dovolenkou. Snáď za ten týždeň sa nestane niečo nečakané – tretia svetová, víťazstvo nad Ukrajinou, v Rusku vynájdu splachovače...

 

1.      Ubjegáj zájčik, ubjegáj!

Je už otrepaným faktom, že Cherson bol prvým mestom, ktoré ruská armáda zlodejov hajzlíkov dobyla. Síce nie nejakým bleskovým majstrštykom, nie fenomenálnou taktikou, ale trápnym skorumpovaním miestnych gárd, ale dobyla. Cherson bolo dlho aj jediné zmysluplné mesto, žiadne provinčné mestečko o pár domoch a škole, ale skutočne niečo, čo je na mapách (veľa miest pod ruským oslobodením naopak z máp zmizlo). Cherson mal zároveň aj istý rituálny význam – práve tu chceli Rusi tradične svojim referendom dosiahnuť 105%-nú vôľu pripojiť sa k Rusku. Keď by náhodu Putina miestne obyvateľstvo nechcelo a na otázku „Chcete byť v prosperujúcom Rusku – Áno alebo Áno“ by odpovedalo možnosťou Fuck you chujlo!, tak aj tak by to bolo 105%.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V každom prípade po potupnom ústupe od Kyjeva, Súm a takmer úplného stiahnutia sa od Charkova je Cherson prvým mestom, ktoré sa vzbúrilo okupantom. Nechápem ruskú logiku (písal som to veľakrát a navyše nie som jediný) – vojakov vám tam partizáni strieľajú na stovky, dokonca ani neviete, či vám volebná komisia neskončí po explózii nejakého nástražného systému na Mesiaci, ale musíte tú neskutočne trápnu komédiu ohľadom referenda robiť. Kým tuším v Abcházsku alebo Južnom Osetínsku takéto akože-referendum spraviť chceli tiež, ale pod vplyvom udalostí na ukrajinskom fronte (desaťtisíce mŕtvych, násilné regrutácie, zdevastovaná ekonomika, kannonefutter z provincií namiesto Moskalov), ho „odložili na neskôr“). Inými slovami, v týchto dvoch separatistických regiónoch si dotyční kolaboranti uvedomili, že akonáhle referendum prejde, do mesiaca sú všetci so slnečnicovými semiačkami v ukrajinskom komposte. V Chersone asi boha pri sebe nemajú ani toľko čo na Kaukaze, takže referendum bude...len sa nevie, či organizátori prežijú víkend.

SkryťVypnúť reklamu

Tak sa nám stalo, že svetová armáda č. 2 nám stiahla z Chersonskej oblasti (pravobrežného Dnepra) celé velenie. Musí to byť mimoriadne dobré znamenie referenďákom o pripojení k Matičke Rusi, keď dokonca aj celá vojenská elita, teda svorka, ktorá by mala samotnú oblasť brániť pred znovupripojením k Ukrajine, zdrhá ako zájčik z danej piesne. Generál von Paulus mal aspoň natoľko gule, že ostal so svojimi vojakmi v Stalingrade, hoci nevedel, či sa mu podarí z neho už uniknúť. Chersonskí predstavitelia proste...nie.

Dneper už je skutočnou prekážkou medzi časťami Ukrajiny, pretože od severu Kachovskej nádrže až po more de facto nie je funkčný most, cez ktorý by zásobovali Rusáci svoje jednotky. Tie sú navyše pod ťažkou paľbou, bez leteckej podpory, proste či sa to chudákom páči alebo nie, ako obetné králiky bez potenciálu na čokoľvek okrem dohnojenia budúcoročnej úrody (obetní zájčikovia, aby som bol konzistentný).

SkryťVypnúť reklamu

Teším sa na tú smršť adrenalínu v ruských talkshow, keď sa miestny von Paulus pred kamerami celého sveta vzdá a povie niečo pikantné na Putina. Zacharovová dá také vyjadrenie ruským médiám, že od alkoholu v krvi sa roztopí optika na kamerách.

 

Edit: podľa najnovších správ ostalo na pravobrežnom Dnepri až 20.000 ruských vojakov bez možnosti zásobovania, dopĺňania munície a potravín a cesty na bezpečný únik.

 

2.      Ovsjanniková ako obeť represií. Alebo nie?

O pseudogerojoch som písal v článku o plukovníkovi Chodarjonkovi  v polovici mája. Nech som sa na jeho prejavy pozeral ako som chcel, vždy mi vyšlo, že on nie je geroj, ktorý by sa odvážil povedať pred celým Ruskom pravdu o stave ruskej armády. Naopak, celý štáb vrátane moderátorov aj samotného plukovníka mi prišiel ako dobre zohraný team hercov s vopred pripraveným scenárom. Chodarjonok mal proste pripraviť pôdu na plán B, ktorý sa zdal byť (a ďalšie tri mesiace ukázali, že oprávnene) nevyhnutný.

SkryťVypnúť reklamu

A tu sa dostávame k hrdinke Marine Ovsjannikovej, statočnej novinárke, ktorá sa nebojácne promenádovala pred kamerami ruskej televízie s nápisom Žiadna vojna, zastavte vojne, neverte propagande, klame vám! Jedna sekunda, ale všimol si ju celý svet. Dostala pokutu dvesto Eur a zdrhla von do zahraničia... a potom to začalo byť zaujímavé.

V stručnosti: nikde jej neprejavili dôveru, ktorú by si zaslúžila za jej gesto. Napriek tomu, že celý civilizovaný svet tvrdil to čo ona, ju proste Nemecko, Ukrajina vyhejtovala. Človek by očakával fanfáry, vlastnú redakciu, tucty článkov z jej strany denne. Nie. Ona sa zrazu stala (resp. zostala) persona non grata, vrátila sa domov a čaká ju akési autodafé. Otázkou je, či to je naozaj autodafé alebo šaškáreň pre publikum. Nemecko aj Ukrajina veľmi dobre vedeli, že Ovsjanniková bude pravdepodobne herečka naštylizovaná do role rebelky proti režimu – lenže to nevyšlo, rovnako ako dvoch agentoch Pat a Mat, ktorí sa v hmle stratili v Salisbury a vyhodili do luftu Vrbětice, len si pomýlili hodinky.

Ovsjannikovou sa nenechajme zmiasť. Je to produkt ruských štátnych služieb, nie rebelka, nehovoriac o nejakom disidentovi. Pussy Riot, nech si o jej tvorbe a prejave myslí kto chce čo chce, sú stokrát väčšie rebelky proti Putinovi. A dostatočne si to aj odpykali. Na rozdiel od Mariny pobehujúcej sekundu pred kamerou.

 

3.      Najletálnejšie zbrane sveta – ruské cigarety a ruské selfíčka

O fajčení na rôznych muničných skladoch a krížnikoch som písal už viackrát, tentokrát sa do najväčšieho ničiteľa Rusov (okrem vodky a samotných Rusov) dostal aj mobilný telefón. Ja sa rozčuľujem, keď dcéry trávia deň-noc sledovaním influencerov a všelijakých youtuberov, teda ľudí, ktorí nemajú čo dať svetu, tak sa stali práve youtubermi. Ukrajina podľa všetkého má celú divíziu podobných puberťákov, ktorí nerobia nič iné len sledujú ruské youtube kanály a informácie predávajú ďalej. Už sa stalo neraz, že reportér z nejakého ruského propagandistického kanála prišiel na front alebo do závetria, spravil pár nič nehovoriacich rozhovorov s miestnymi orkami v priamom prenose, a zrazu celá jednotka dostala pozdrav v podobe delostreleckej baráže.

Dnes to Rusi ešte prekonali. Reportér prišiel na pokec a štamprlu vodky na základňu Wagnerovcov v meste Popasna, o ktorú sa pred časom zvádzali ťažké boje a ktorú háveď dobyla. Ešte sa na webe chválil, že „sme sa pozdravili ako rodní a prehodili pár úsmevných príhod.“ Neviem nakoľko úsmevné bolo, keď Ukrajinci obratom zasypali miesto HIMARSami a celú jednotku vyšľahali ako na Veľkú noc. Straty budú značné, jedna z fotiek zverejnených po funuse ukazuje, ako odnášajú ranených kriminálnikov.

A teraz pointa: Wagnerovcov založil (oficiálne) ako súkromnú armádu Jevgenij Prigožin, zvaný Putinov kuchár (ďalšia stať bude stručne o ňom, je to zaujímavé čítanie). Tento miliardár, zlodej, mafián a kriminálnik s registrom tak dlhým, že Zlaté stránky by museli vziať hypotéku, aby ho dali do tlačenej podoby, bol v čase ukrajinského raketového útoku údajne takisto na mieste (jedna z fotografií ho tam vraj ukazuje). Ukrajinský front si už vyžiadal viac ako desať (možno až do dvadsať) ruských generálov (niečo také sa nepodarilo od druhej svetovej vojny), ale ak vážne Prigožin chcípol, tak toto by bola skutočne najvyššie postavená obeť ruskej štvordňovej operácie doteraz (dúfam že nie celkovo).

K Wagnerovcom ešte malá zmienka. Kadyrovovci a celkovo Čečenci v ruskej armáde sa tešili neblahej povesti, že patria k elite tejto vražednej fašistickej zberby. Bradatí islamisti s povesťou hrdlorezov pohŕdajúcich smrťou, likvidujúci a mučiaci svojich politických oponentov, budili strach – až kým nenarukovali na skutočný front, nielen ten tiktokový. A zrazu sa aura samurajov vyparila rovnako ako polovica ich bojovníkov na letisku v Hostomeli. Tiktokové videá krpatého Ramzana Kadyrova, ktorí podobne ako jeho politický vzor Vladimír Putin musí nosiť topánky s vyvýšenou podrážkou, inak by sa mu smiali aj na dievčenskej internátnej škole, behá v seba-propagandistických videách po kameňolome s kalachom v ruke, pričom ho akože naháňajú nepriatelia (jeho vlastní blbečkovia); inde strieľa z Kalacha niekam do luftu a tvári sa, ako keby si tlmič zabudol od večera zastoknutý vo vlastnom anále. Zrazu mu odišlo pár generálov a dôstojníkov za Alahom, on dokonca na Twitteri vyronil slzičku a zapochyboval o zmysle vojny na Ukrajine.

No a hrozivý obraz o Kadyrovcoch sa rozplynul ako Matovičova atómová bomba. O tom, že títo vojaci boli tak zlí, ako len zlí mohli byť, svedčí aj to, že ich ruské velenia stiahlo do druhých sledov a opakovane sa zjavili správy o tom, že Čečenci iba likvidovali zbehov alebo zranených etnických Rusov/Burjatov. V podstate nepoužiteľná háveď vhodná len na oplodňovanie kôz. Ale Wagnerovci boli iná fajta...

Teda iba boli. Zrazu rovnako ako pri čečenských kozomrdoch, aj tu sa zrazu aura elity rozplynula. Vraždiť civilné a neozbrojené obyvateľstvo niekde v Mali alebo Sýrii, kde bojovali proti Assadovi v podstate len zle vyzbrojené milície Kurdov a kmeňov z púšte, to je jedna šálka kávy; zverejniť si ako ťažký profesionál selfíčko na Twitter a potom celú jednotku poslať na ISS, to je zasa iná. Nepodarilo sa mi zistiť meno, ale v posledných dňoch údajne zahynul jeden z generálov (alebo plukovníkov) Wagnerovcov, človek, ktorý prešiel strednou Afrikou, Sýriou aj Donbasom v roku 2014. Inými slovami profesionálny vrah.

Čečenci nič, ruská armáda nič, ruské superzbrane nič, Wagnerovci nič, proste Rusko ako krajina nič. Neviem, čo Putinovi ešte ostáva, ale každý ďalší propagandistický blábol je už čoraz viac na smiech. Zhruba takto.

 

4.      Rozdiel medzi elektrickým kreslom a pozíciou za chrbtom vlády

Nič nepovie viac o rozdiele medzi civilizovanou a prehnitou krajinou? V tom, kde skončia najnebezpečnejší ľudia národa. Kým v civilizovanej krajine skončia v lochu alebo dokonca na elektrickom kresle, rozhodne ale izolovaní od verejnosti. V prehnitom fašistickom režime práve takýchto ľudí politické zriadenie vytiahne na svetlo a dá im priestor. Násilný, skorumpovaný režim nemôže budovať svoje štruktúry na poctivých ľuďoch s chrbtovou kosťou, preto socialistické režimy a bývalá Tretia ríša zdieľali po zmene režimov príliš mnoho protagonistov. Nebolo treba póvel preosievať ešte raz.

Jevgenij Prigožin je dokonalým príkladom toho, čo práve píšem. Tento červ dostal svoj prvý trest už ako osemnásročný (krádež) a dva roky nato dostal až dvanásť rokov za organizovanú lúpež, podvod a pasáctvo neplnoletých (!). Deväť rokov si aj odsedel. Po rozpade ZSSR začal podnikať v obchode a stánkoch s rýchlym občerstvením. Neskôr prešiel do reštauračného biznisu a v Petrohrade, Putinovom rodnom meste, založil luxusnú reštauráciu. Ešte neskôr prerobil starú loď na ďalšiu reštiku, kde v roku 2001 večerala čerstvá hviezda ruskej politiky, samotný Putin, s Jacquesom Chiracom. Neskôr tu obedoval George Bush mladší a mal šťastie, že to nebolo o pár rokov neskôr, keď sa hlavným menučkom ruských reštaurácií stal Novičok. Prigožin často VIP hostí obsluhoval osobne – a tu sa udiala hlavná zmena jeho života. Vladimírovi Putinovi môžeme vyčítať čokoľvek, ale nie nos na servilných a bezcharakterných otrokov. Prigožin, kriminálnik a recidivista, sa stal Putinovým osobným kuchárom (teda reálne zabezpečoval catering VIP udalostí).

Prigožin v roku 2010 dostal úver od štátno-mafiánskej banky Vnešekonobank, presnejšie 43 miliónov dolárov. Na predmestí Petrohradu vybudoval fabriku na produkciu potravinových polotovarov. Tú otváral sám vor v zakone Putine. Pri hrnci to ale Prigožinovi išlo lepšie ako vo fabrike, pretože proti kvalite žrádla opakovane protestovali rodičia detí, ktorým „jedlo“ bolo v školách podávané (ruský MacDonald Vkusne.Točka bude tiež asi jeho dielom). Už o tri roky fabrika zanikla; proste podnikateľský génius.

Prigožin sa neskôr dostal k veliteľovi Putinovej ochranky Cepovovi, ktorý mal blízko k mafii. Média tvrdili, že Prigožina do výšin katapultoval podiel na gamblerskom biznise, čiže zasa niekde blízko mafie. A keďže charakter sa pozná, podnikateľské snaženie posunul tam, kde sa nedá urobiť chyba – do diskreditácie politických oponentov.

V čase, keď mu krachla fabrika na otravu detí, založil Jevgenij Prigožin svetoznámu fabriku na trollov, petrohradský brloh, odkiaľ platení dementi šírili stovky hoaxov, falošných správ aj prekrúcaných reakcií, mimochodom napríklad na zostrel malajzijského lietadla MH117 v roku 2014 nad Donbasom. Je takmer isté, že až na petrohradskú adresu siahajú mnohé chápadlá zo slovenskej dezinformačnej scény alebo dokonca aj ľavicovej politiky.

Aby to nebolo príliš málo, jeho ľudia boli vyslaní do USA, aby medzi imigrantmi z Ruska natočili dokument o smútiacich vlastencoch, ktorí sa chcú vrátiť domov (len rozmýšľam, prečo v demokratickej krajine, kde sa každý môže kedykoľvek zbaliť a vrátiť sa domov, treba o tom točiť dokument, však?).

Od roku 2014 sa Prigožin spájal so spomínanou skupinou Wagnera, zmeskou neonacistov, kriminálnikov, desperátov a maniakov (dobrá spoločnosť pre človeka, ktorý bol viackrát súdne trestaný). Aj keď veliteľom skupiny je Utkin, ktorý sa neonacistickým pozadím ani netají, za nitky ťahá (alebo už len ťahal) Prigožin.

USA za jeho aktivity udelilo na neho sankcie, ale Jevgenij si z toho zjavne robí prd, pretože kto v Rusku nemá na seba a svoju rodinu uvalené sankcie, je minimálne sto rokov mŕtvy. Jeho majetok sa odhaduje na viac ako jednu miliardu USD, čo je na zlodejíčka a pasáka dievčatiek celkom slušný výkon, ak teda nebývate v Rusku alebo nejakom stredoafrickom Bananistane (alebo Hitlerovskom Nemecku). Od štátu dostal viac ako 5.000 zákazok počas cca ôsmych rokov (približne 2 zákazky denne!); reálne bude tých zákaziek viac, pretože samotný Dmitrij Medvedev pred piatimi rokmi vydal vládny výnos, že Prigožinove firmy nemusia zverejňovať svoje štátne zákazky (vraj z dôvodov štátnej bezpečnosti, pretože čo by to bola z krajinu, ktorej bezpečnosť by bola ohrozená zverejnením faktúry o výrobe boršču a praženice do kasárenských jedální.

A teraz nazad o stať skôr: Wagnerovci sú zjavne presne takým podnikateľským úspechom ako školské kantíny. Fiasko, aké utŕžili na Ukrajine, sa zapíše do histórie a ak je pravda, že Prigožin Popasnu navštívil a dostal na pozdrav raketu z HIMARSu, tak svet práve zažil ekvivalent dobre rannej stolice. Kakáška bola spláchnutá, cítime sa dobre, svet je krajší.

A mafiánsky vesmír okolo Vladimíra Putina je zasa o trošku chudobnejší.

 

Edit aj tohto odstavca: Podľa ruského kanálu na Telegrame Prigožina nevideli tri dni a okolie tejto rakoviny je v miernej panike. Žeby som si išiel kúpiť poldeci?

 

Ďalší blog po dovolenke, držte mi palce pri hľadaní paleontologických pokladov Slovenska. Slava Ukrajine, gerojom slava!

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  4 373x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

279 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu