Vatikánska štatistika alebo ako si zakrývať oči aj v 21. storočí

Rozmohol sa nám tu takový nešvar. Volá sa dvojaký meter. Nemám ho rád.

Písmo: A- | A+

1.      Čaro jednoduchej štatistiky

Ako som písal v ktoromsi blogu, štatistika a jej praktické využitie je vo veľkej miere pseudoveda. Na VŠ sme mali predmet štatistické metódy, ktoré boli koncipované tak, že a) nikto tomu nerozumel, b) nikto nerozumel, prečo to máme, c) každý pochyboval o tom, či sa vlastne neučíme astrológiu na prírodne zameranej vysokej škole. Nejako sme to všetci preliezli a výsledkom bolo, že mesiac po skúške nikto z predmetu nevedel nič.

Ale naspäť k samotnej štatistike. Čarom štatistiky, tej jednoduchej, sedliackej, je to, že na jednoduchých číslach si viete nájsť jednoduché odpovede. Ak teda máte jedného syna, ktorý vám za desať jázd spraví desať dopravných nehôd, asi mu jedenásty krát svoje auto nezveríte; ak máte syna, ktorému sa nechtiac podarí havarovať po desiatich rokoch, tak ho môžete považovať za skvelého šoféra, ktorému sa holt raz za život nepodarilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jednoduchá štatistika je tak jasný a nepríjemný nástroj spracovania informácií, že sa niektoré skupiny ľudí voči nemu búria. Neviem ako teraz, ale pred tromi dekádami začal mať New York enormný problém s kriminalitou; filmy z 80. rokov ukazujú mesto ako ponuré, špinavé a nebezpečné miesto, kde sa po zotmení nevychádza von. Štatistika ukazovala jasne: New York so svojim vtedajším etnickým zložením sužovala prednostne černošská kriminalita. Ak máte nejakú oblasť, kde je trebárs 25% nejakej minority, ktorá ale spôsobuje 75% kriminality (vopred upozorňujem, že čísla som si vycucal z prsta a sú to len príklady, pre tých menej chápavých zopakujem, nejde o oficiálne údaje), tak treba riešiť problém v tej danej komunite. To isté platí napríklad v niektorých častiach Slovenska pred cca dvoma dekádami (neviem ako teraz), kde abnormálne vysokú mieru kriminalitu spôsobovali Cigáni. Takisto sa to niektorým ľuďom, samozrejme prednostne ľavicovým aktivistom a samotným Cigánom, nepáčilo a bojovali nie za zníženie kriminality o najkomplikovanejšej menšiny, ale proti tomu, aby sa tieto nelichotivé štatistiky zverejňovali. Výsledkom bola tá istá miere kriminality, ten istý počet alebo pomer zabásnutých Cigánov, ale neprehľadné verejné údaje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A ešte jeden príklad: na planéte máme desiatky veľkých a stredne veľkých náboženstiev. Ale len jednému konkrétnemu dokážeme priradiť gross teroristických útokov. To neznačí, že kresťan, hinduista, Mormón alebo nejaký indiánsky pohan nedokážu spraviť teroristický útok/samovražedný útok niekde na trhovisku. Ale len jedno konkrétne náboženstvo mohlo za (znova odhad) 99% obetí takého typu útoku. Bol to islam. Nie kresťanstvo, nie budhizmus, nie bahája alebo nejakého kultu z Bolívie, ale islam. Jednoduché. Pomenovaním tohto jasného a zreteľného faktu sme sa dokázali dostať do štádia, že tajné služby a aj samotní „normálni“ moslimovia sa dokázali fokusovať na členov tohto náboženstva a monitorovať ich. To viedlo k prepadu teroristických útokov (samozrejme, moslimských) v poslednej dekáde.

SkryťVypnúť reklamu

Jasne stanovené ciele vedú k jasne uchopiteľnej reakcii a k jasnému výsledku.

Ale predsa je tu jedna masa ľudí, ktorá je na Slovensku nedotknuteľná.

 

2.      Rímsko-katolícka cirkev ako pevnosť

Tretíkrát podotýkam, že presné údajne nemám a asi ich nemá nikto vrátane polície. Mne ide o celkový obraz a možné riešenie, nie vzorec a jeho riešenie. RKC je pomerne nedotknuteľná sekta, ktorá v mnohých rodinách je tabu, teda niečo, čo nemožno vyzvať ani pri sebeväčšom pochybení. Podobnosť s prívržencami Ruska a Putina čisto náhodná.

Rímskokatolícka cirkev mala dlhodobo významnú, no preceňovanú úlohu v spoločnosti. Ostatne, to má v danom konkrétnom regióne každá cirkev, ktorá tu má monopol alebo výrazne asymetrický oligopol. Ak máte nejakú sociálnu/humanitárnu funkciu a vy si vytvoríte monopol/oligopol, tak máte malú motiváciu pracovať efektívne. Toto je ten istý príklad ako v bežnom biznise, kde sa bez konkurencie stávate dodávateľom predraženej služby či výrobkov s pofidérnou kvalitou. Ak ste teda niekedy v 16. storočí vyhladili konkurenciu (v Španielsku islam a židov, u nás protestantov), tak ste prešli do presne tej dominantnej a apatickej roviny, ktorá by nemala byť nikde a ktorá bohužiaľ všade je (štátna správa ako príklad za všetky). Ak mi niekto tvrdí – a stáva sa to často – že nebyť RKC by neboli špitály, hospice a opatrovanie chorých, tak sa mu zvyknem vysmiať. Nebyť dominantnej sily RKC, tak by bola na „trhu so sociálnymi službami v stredoveku“ konkurencia a kvalita. Nie nadarmo sa kvalita nemocníc a zdravotníctva posunula vpred nástupom vedy a svetských lazaretov, nie vznikom nových katolíckych rádov... Ale naspäť k štatistike.

SkryťVypnúť reklamu

Neblahým sprievodným znakom dnešnej RKC sú opakované a pravidelné pedofilné škandály. Vatikánska cirkev je samozrejme gigantickou organizáciou rátajúcou možno stámilióny aktívnych veriacich a pravdepodobne milióny kňazov, mníšok atď. Logicky sa v nej nájde čokoľvek, od teroristu, cez maniaka, kanibala, transsexuála, gaya, lesbu, černocha alebo ruského agenta, proste ako v každej tak rozsiahlej spoločnosti. A tu prichádza na rad štatistika. Taká tá sedliacka a jednoduchá.

V Európe dnes (chvalabohu) hrá cirkev a viera druhé husle. Počet veriacich je pomerne malý v porovnaní so stredovekom, rovnako aj počet kňazov. Kostoly sú prázdne, nerátajúc napríklad veľké sviatky (ja napríklad chodím do kostola raz za rok, na Vianoce, nie z toho dôvodu, že by som sa išiel vyspovedať zo svojich hriechov, ale že ako ateistovi mi príde celá tá tradícia milá a pozdravím tam kvantum známych). Inak sú kostoly pomerne slabo využívané. Neklamme sami seba, gross aktívne veriacich sú starší ľudia.

Ak teda máte nejaký počet ľudí v sledovanej skupine (diskutujúca nyrrra vygooglila počet kňazov RKC na 3000 kusov) a je tu XYZ prípadov nahlásenej pedofílie/obťažovania/znásilnení (pre zjednodušenie povedzme že presne sto), tak je tu problém. Značí to, že jeden z 30 kusov štátnych, z našich daní platených zamestnancov, je pedofilných.

Aby to aj schizofreničky pochopili, tak ešte raz, neuvádzam presné čísla.

Lenže práve toto poukázanie na elementárnu štatistiku budú negatívne emócie. Jedna neodškriepiteľná pravda je tá, že pravda bolí, len keď je negatívna. Stavíte sa so mnou, že keby RKC vyšlo, že pedofilným nie je nikto alebo štatisticky menšia časť posádky, tak že by sa s vami veriaci o tom hádali? Ani náhodou.

 

3.      Prečo to je tak?

Veriaci, presnejšie rímskokatolícki veriaci, radi používajú pseudoargument, že pedofília je tam, kde majú dospelí dosah na deti. Sledované skupiny sú napríklad rodičia, resp. blízki príbuzní (početne značná časť prípadov), učitelia, športoví vedúci atď.

O tom sa samozrejme prieť nebudeme, čísla hovoria jasne. Tieto skupiny dominujú. Lenže zasa je to o pravdepodobnosti a teda štatistike. Koľko učiteľov, trénerov, rodičov a blízkych príbuzných poznáte v okolí vášho dieťaťa? Desiatky? Stovky? Koľko RKC kňazov? Jednotky? Desať? Jediného? S istotou nie vyššie desiatky ani stovky.

Ak teda máte 90% zneužitých detí na vrube všetkých ostatných a 10% tej hŕstky kňazov, nemusím vám opakovať, že niekde je chyba. Veľká chyba. Až taká veľká chyba, že sa už dlho ohýba verejná mienka tým smerom, že vlastne sa nič také nedeje a že je to len chyba interpretácie. A to je okrem spomenutej vysokej kadencie problém číslo 2.

Nemusíme konšpirovať, že RKC si za tento stav môže dvomi krokmi. Prvou vecou je celibát. Kým od praveku do modernej doby je celibát prejavom nejakej odchýlky, nechcem povedať že až úchylky, tak Vatikán z toho spravil v snahe ochrániť svoje majetky pravidlo. Si kňaz, máš celibát. V niektorých cirkvách máte celibát, pokiaľ nemáte pred svätením už hotovú rodinu. Ale RKC potrebovala majetky zhromažďovať, nie deliť medzi dedičov; z tohto vyplynulo jasné opatrenie, a teda predísť dedičom. Lenže ako to veľmi často nachádzame v praxi (Kamenický, Putin, Trump), tak „dobre mienené“ opatrenie má opačný alebo nečakaný efekt.

Štatisticky každá spoločnosť má nejaké percento LGBT členov. Hovorí sa o štyroch percentách a tohto čísla sa budem držať. Táto časť populácie, na Slovensku približne 200.000 ľudí a teda necelé Košice, sú neškodné. Biológovia by povedali, že dokonca evolučne prospešní. V každej civilizovanej spoločnosti má gay alebo lesba svoje miesto – chodí do práce, založí si živnosť, zamestná ľudí, platí dane, zúčastňuje sa verejných aktivít atď. Väčšinová 96%-ná spoločnosť na nich netratí, práve naopak (LGBT nemajú deti, takže majú viac času a prostriedkov, ktoré vedia teda investovať do druhých ľudí a aktivít). V zdravej spoločnosti sa takíto ľudia nedostanú pod tlak verejnosti. V Škandinávii som pracoval vo firme, kde bolo možno 50% gaoyv a lesieb a nikdy sme s nimi nemali problém a oni s nami. Proste si žili svoj život. V nezdravej spoločnosti sú vytlačení na okraj. V stredoveku by ste boli v lepšom prípade zbití na ulici alebo by na vás hádzali lajná, v horšom prípade by vás utopili v rieke. Mohli ste spáchať samovraždu (čo sa často stávalo), utajovať sa (čo sa dlhodobo nedalo)...alebo ste našli svoj azyl. A tým boli často kláštory/nunériá.

Logicky sa stalo čo? Pomer LGBT populácie sa logicky musel navýšiť. Tak ako v lowcostových, chudobných štvrtiach na Západe, kde sa nahustí imigrovaná populácia a zvýši sa napríklad kriminalita alebo výskyt drog a prostitúcie, tak aj v kláštoroch sa za týchto okolností navýšili tí, ktorí by štatisticky mali byť štvorpercentní. Alebo kecám?

Nuž, podľa mňa história hovorí jasne. Vrana k vrane sadá, to je svätá pravda. Ak máte azyl proti vonkajšiemu svetu, tak ho jasne využijete.

Ak teda máte dodnes umelo vytvorený magnet na sexuálne menšiny, tak je podľa mňa logické, že tam nájdete popri neškodných odchýlkach aj kriminálne odchýlky. Pudy si nevyberajú. Ak vám brní v guliach, kňažský kolárik vám nepomôže.

A ak to niekto nechce stráviť alebo to spochybňuje, tak nech si porovná, aká je kadencia pedofilných škandálov medzi RKC s jej celibátom a kňazmi iných cirkví!

 

4.      Ako by sa k tomu mala spoločnosť postaviť?

V prvom rade platí jedno pravidlo: nalejme si čistého vína. Ak je medzi kňazmi, presnejšie rímskokatolíckymi kňazmi, štatisticky násobne vyššia šanca, že budú liznutí, tak by malo byť v záujme každého normálneho RKC kňaza, aby sa voči takýmto kolegom ohradil. A presne to isté by malo byť v záujme celej RKC. Skutočne to tak je?

Nuž, nezdá sa to ani náhodou. Posledné dekády sa prevalilo celosvetovou RKC toľko škandálov spojených s pedofíliou a zneužívaním detí, že to začína vyzerať skôr ako pravidlo kňaz-pedofil než ako výnimka (iste, teraz preháňam). Na Wikipédii mi z hľadaného hesla child abuse in USA vyhľadalo 292 položiek, z toho 92 spojených s RKC. Jedna tretina... Napríklad pre opatrovateľské centrá majú len 14 hesiel, teda 5%.

Americká RKC zatvárala oči celé dekády. Presný počet znásilnených detí bol v tom čase pravdepodobne päťciferný, hoci sa len môžeme dohadovať, pretože mnohé obete spáchali samovraždu alebo mlčia a chcú zabudnúť. Karol Wojtyla a jeho nasledovník Ratzinger o doslova systematickej práci svojich kňazov vedeli a skrývali ju; jeden z nich medzitým svätorečeným a pre katolíkov je symbolom čistoty až tak, že po ohlásení jeho smrti sa na Svätopeterskom námestí kričalo „Santo Subito!“ teda ihneď ho svätorečte.

Predstavte si situáciu, že sa vo vašej základnej škole prevalí zločin, že jeden z učiteľov obťažoval alebo dokonca znásilnil žiačky –  výkrik „Spravte z neho ministra školstva!“ by bol asi nechutný vtip a nie realita učiteľského zboru, však?

 Ak teda RKC reálne chce bojovať s kriminalitou tohto typu vo svojich radoch a nielen žehliť tie prípady, ktoré sa napriek snahe predrali na verejnosť (čo je dnes dosť pravdepodobné), tak by mala zredukovať výskyt deviantov vo svojich radoch. Ako? Zrušte celibát! Ak zrušíte dôvod zvýšenej koncentrácie sexuálne maskujúcich mladých mužov (inými slovami, dovolíte mladým katolíckym veriacim s inou orientáciou pochádzajúcich z konzervatívnych rodín urobiť comming out), tak nebudú mať snahu nasilu vstupovať k vám do rádov.

Podruhé: horšie ako trestný čin je trestný čin, ktorý sa snažím ututlať. Ak teda máte vo svojich radoch zvrhlíkov, tak ich neskrývajte ale naopak, ukážte verejnosti, že s takýmto hriechom aktívne bojujete. Prešľap alebo chyba sa stanú všade, ale nie každý si ich prizná. Ak ho ale priznáte, máte aspoň trochu poľahčujúcu okolnosť.

Potretie (podľa mňa najspoľahlivejšie riešenie ale najmenej schodné v praxi): pretestovanie kňazov. Ak sa oháňate čistým srdcom a prácou s deťmi, tak vás v žiadnom prípade nemôže urážať podmienená kontrola sexuálnej orientácie...alebo? Ak to teda RKC myslí s deťmi úprimne a nechce svoje prešľapy skrývať, mala by nechať plošne pretestovať každého novica/budúceho kňaza a takisto aj tých existujúcich. Bolo by zaujímavé sledovať reakcie všetkých Smerákov/Hlasákov, ako idú na detektor lži ohľadom rozkrádačiek štátnych fondov, rovnako ako aj kňazov a novicov, ako im robia testy na sexuálny orientáciu...

Samozrejme, toto neprejde. Vieme prečo.

V každom prípade, čím viac bude v RKC podobných škandálov, o to hlasnejšie a otvorenejšie sa budú riešiť potraty a zákaz registrovaných partnerstiev. Nezabúdajme, že pod lampou je najväčšia tma a najväčší homofóbovia sú najviac skrytými gaymi (tu, tutu).

 

5.      Tlak verejnosti

A podstatná v tomto zmysle je aj reakcia verejnosti na podobné excesy. Pred asi 15 rokmi sa niekde na strednom Slovensku prevalil škandál, kde farár zneužíval miništrantov. Niektoré rodiny to tajili, pretože pánovi farárovi sa neodporuje. Niekto sa neudržal a nahlásil to polícii. Výsledkom bolo, že odsudzovaný bol otec zneužitého chlapca, nie kriminálnik, v tomto prípade dedinský farár. Kedysi sa tolerovali drobné krádeže vo fabrike. Nekradneš, okrádaš svoju rodinu. Ale presne toto tolerovanie sa prenieslo do bežného života bežnej populácie. Výsledkom bolo (a dobre si to pamätám), že ľudia išli ukradnúť bicykel alebo vykradli chaty – proste sa to tolerovalo. Musela sa vymeniť generácia, aby sa z tolerovanej bežnej krádeže stal morálny problém a tabu. Touto evolúciou musí prejsť celá RKC cirkev vrátane ovečiek. Bohužiaľ tu neplatí voľný trh, teda ak ma naštve ikstýkrát RKC, prejdem ku konkurencii (čo je veľká škoda). Avšak veriaca ovečka sa musí pozerať na kňaza ako na služobníka plateného z jej daní, nie ako na niečo nedotknuteľné a sväté.

 

Ruslanovi na evakuátor. Máme posledných osem dní a chýba cca polovica prostriedkov.

https://donio.sk/humcentrum

 

Alebo mne na kafé: https://buymeacoffee.com/johny1981aa

 

Všetkým ďakujeme!

 

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  651
  •  | 
  • Páči sa:  81 356x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,236 článkov
Jana Čavojská

Jana Čavojská

26 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

785 článkov
Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

126 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

341 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu