1. Na Slovensku zanikne cukrovar. Katastrofa!
Kedysi som ako študent SPU Nitra (bývalé VŠP) mal tému seminárky ohľadom slovenských cukrovarov. Písal sa asi rok 2001 alebo 2002 a mňa ako mladého, pod vplyvom Mečiarovského okolia ľavicovo zmýšľajúceho študáka, znepokojil klesajúci trend počtu prevádzok. Ako cca dvadsaťročný fagan bez skúseností som nevedel pochopiť kontext ekonomiky, pre mňa bol trend poklesu predzvesťou katastrofy.
Ak si dobre spomínam, v seminárke som spomínal sedem alebo deväť „komunistických“ prevádzok, z ktorých v tom čase už bolo len asi tri alebo štyri. Medzičasom ich počet klesol na dva, pri Trenčíne a v Seredi, a cena cukru pre verejnosť sa za ten čas katastrofálne...nezdvihla. Nielen to, ona stagnuje a národ je obézny. Kde sa stala chyba?
V prvom rade treba upresniť pár čísiel. Cukrovarov na Slovensku (alebo ešte v Hornom Uhorsku) bolo nie 7/9 ale dokonca štyridsať. Niektoré fungovali len pár rokov, iné celé generácie. A keď niečo funguje celé generácie, tak je logické, že sa v tom zmenia technológie. A keď sa medzigeneračne menia technológie, tak zásadne k lepšiemu. V tomto prípade k efektívnejšiemu a menej nákladnému na pracovnú silu. Je to tak všade a netreba ani po štvrť tisícročí v tomto procese hľadať nejakú katastrofu, ktorá pohltí život.
Je logické, že cukrovary 19. storočia boli závislé na parných strojoch poháňaných uhlím a že v nich pracovali stovky miestnych ľudí. Záber trhu bol pomerne malý, maximálne tak vyvážali svoje produkty niekam do Pešti alebo Viedne. Suroviny získavali na okolí, keďže infraštruktúra nebola. Pri poklese úrody kvôli zime alebo suchu sa cukor a melasa pre celú populáciu stali cenovo nedostupným a luxusným tovarom. Substitúcia prakticky nebola. Nie nadarmo to bola doba vychrtnutého národa, kde ste vyššiu triedu spoznali podľa pupka.
Lenže neskôr prišla elektrika, spaľovacie motory a globálny trh. Trh nekuká nato, že sme mali cukrovar v takých zapadákovoch ako Jelenec, Tôň alebo Veľká nad Ipľom. Trh kuká na to, čo si vyberie zákazník. Zákazník si síce niekde (v jednorazových nákupoch ako pri aute alebo dovolenke) dopraje, ale pri neustálych nákupoch uprednostní nižšiu cenu. Nefunguje to tak, že „Wow, kde si si kúpil kilo cukru za osemdesiat Eur? Aj ja chcem!“
Takže pri mäsokombinátoch, pekárňach alebo mlynoch nastala centralizácia. Rozvoj technológií viedol k poklesu pracovnej sily – tam kde bolo predtým dvadsať chlapov nakladajúcich mechy na desiatky vozov, dnes máme jedného zdvižkára a jedného šoféra Avie. Tam, kde predtým desiatky ženičiek pakovali cukor, máme dnes jednu linku. Ak by to tak nebolo, kilo cukru by nestálo 0,80 až 2 Eurá ale asi desiatky Eur a patril by k luxusnému tovaru. Ostatne, po prvej vojne bolo balenie pevného cukru (nemletého) k darčekovému zbožiu, ktoré ste dávali bezmála ako svadobný dar. To asi dnes nechceme...
No a píše sa rok 2026 a na Slovensku máme posledné dva cukrovary – Trenčianska Teplá a Sereď. Nemecký majiteľ prvého z nich oznámil skoré uzavretie pobočky. A ako vždy a všade na Slovensku, zdvihla sa vlna hystérie. Tam, kde trh nevidí problém, socani ich nájdu tucty. Preafektované blogy, ktoré zavádzajú (ako ich autor robí dlhodobo) o konci produkcie na Slovensku, používajú infantilné prímery („Považie voňalo cukrom“ - ty vole, stále si niekedy vedľa cukrovaru? Veď to je smrad na kvadrát; o prácu prídu stovky ľudí atď.).
Čím sú okresy Trenčín a Galanta, kde stoja posledné dva cukrovary, charakteristické? Nuž, je to extrémne nízka nezamestnanosť. V oboch prípadoch prakticky nulová. V cukrovaroch je zamestnaných rádovo niekde okolo stovky ľudí a aj v tom trenčianskom príde o robotu len asi polovica – rozumej, desiatky ľudí. Niečo, s čím si pracovný trh poradí okamžite. Žiadna hladová dolina v okolí Laugaricia nehrozí. Majiteľ tu ponechá logistické centrum.
Autor blogu argumentuje neúrodnými rokmi. To bol ale len jeden. Vo všeobecnosti Slovensko je malým ale predsa exportérom cukru. Autor nemá chochmes vygoogliť si predaj ukrajinského cukru na Slovensku (malý až takmer nulový), ale samozrejme už teraz vie, že nás bude cukor z ťažko skúšanej a lacnejšej krajiny likvidovať.
Ako maximálne tupý argument spomeniem tú hovadinu, že „11.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy stratí zmysel existencie.“ Ja teda neviem, či nejaká pôda si je vedomá nejakého zmyslu existencie, príde mi to ako že chladnička stratí zmysel existencie alebo že parný stroj stratil zmysel existencie. Autor blogu, inak pre políciu dosť známy pojem, asi nevyšiel z virtuálnej reality a myslí si, že keď poľnohospodárovi niekde na Považí klesne odbyt cukrovej repy, tak si to hodí na najbližšom strome a skrachuje. Kriste ježiši. Miestni farmári začnú produkovať čokoľvek iné a pre iných odberateľov, alebo dokonca tí geograficky bližší k Seredi pohnú svoje kamióny nie na sever ale na juh. Autor by mal siahnuť na Válium.
A ako totálnu blbosť uvádzam argument: „Druhý cukrovat to nezvládne, ani kapacitne ani technológiami ani produkciou cukrovej repy v ekonomickom rádiuse a skončí, najneskôr do roka.“ Ty môj krk! Takže podľa nových ekonomických pravidiel, pokiaľ vám vypadne konkurencia, tak skrachujete aj VY. Panebože, a toto má volebné právo – a keby len to, ale ono to bolo ako poradca ministra pôdohospodárstva!
V podstate ide o taký bizár, ako keby som povedal, že v dedine sa neutiahli dve krčmy, tak majiteľ jednej to zalomil, čo značí, že štamgasti prestanú chodiť do druhej a tá skrachuje takisto. Nobelova cena za logiku letí Ondrášovcom.
A aby toho nebolo málo, Ondráš dostal okamžite fľus do ksichtu. „Globálne ceny potravín klesajú piaty mesiac po sebe,“ hlási sme.sk Hm, niekde soudruzi v NDR udelali chybu, nie? Takže katastrofa v blogu, v realite pozitívna správa, nie?
Ale poďme nazad k cukru a pestovateľom, čo v istej miere nadväzuje k mojim blogom o Mercosure. Máte producenta suroviny, v tomto prípade repy. V ekonomicky dostupnej vzdialenosti potrebujete prevádzku na spracovanie – nemá asi zmysel voziť V3S-kami tony repy niekde zo Sniny do Serede. Ak máte drahú pracovnú silu (čo okolo Trenčína rozhodne je) a nemáte dostatok suroviny, buď zvýšite výkupnú cenu alebo zalomíte. Ak sa pestovateľom na Považí neoplatí vám predávať, tak smola. Aj oni majú rodiny a potrebujú platiť faktúry, takže ak im niekto dá napríklad viac za jačmeň, tak nebudú pestovať cukrovku. Logika. Plakať nad tým, že okolo TN nie je dostatok suroviny je plač nad zlým hrobom. Ostatne, pred cca 20 rokmi zalomil cukrovar v Rimavskej Sobote, kde bola vtedy 30% nezamestnanosť. Problémom bolo, že v okrese s najväčšou nezamestnanosťou nebolo producentov cukrovej repy!
No a Ondráš argumentuje prepadom produkcie kvôli chorobám a klíme. Áno, okolo Trenčína v poslednej dobe majú tropický dažďový prales a cukrovku vytláčajú banány (irónia). Sucho postihlo len jednu úrodu a niekto nepochopil, že v civilizovanej krajine by mali byť závlahy na tlmenie dosahu sucha. No a choroby... EÚ zakázala niektoré postreky, ktoré okolité štáty nezakázali. Tým pádom nemajú výpadok produkcie. Nariekať nad tým, že nemecký majiteľ zatvára prevádzku, keď skôr by sme sa mali pýtať, či nemáme hroziť Bruselu za zjavne ďalší pitomý zákaz, nedáva logiku.
2. Dmitrij Medvedev a jeho nukleárne delírium tremens
V jednom z blogov asi pred rokom som písal o hrozbe Carla Sagana, legendárneho amerického kozmológa, propagátora vedy a trochu šarlatána, ohľadom nukleárnej zimy. Podľa dogmy studenej vojny by nukleárna výmena medzi ZSSR a USA viedla k novej dobe ľadovej, výpadku poľnohospodárskej produkcie a hladomoru, ktorý by globálnu populáciu zredukoval na zlomok. V blogu som poukázal nato, že Sagan si do výpočtu dosadzoval čísla podľa toho ako chcel a celá rovnica bola hovadinou na úrovni Kamenického konsolidácie. Ale o tom teraz nejdem hovoriť, len to skrátim, že nikdy sa nedokázalo to, že by „normálna“ nukleárna výmena viedla k dobe ľadovej.
Čo je to tá normálna nukleárna výmena? Na sci-fi scenár, kde Rusko a USA vystrieľajú svoj nukleárny arzenál do poslednej diabolky, neverím. Eskalácia medzi top hráčom planéty – USA – a zdevastovanou krajinou tretieho sveta, ktorá nevie dobyť Časiv Jar a o postupoch svojich vojsk musia točiť falošné klipy – je blbosťou. Predstavte si vojaka prvej svetovej vojny, ktorý sa vracia zo zákopu po dvoch týždňoch váľania sa v blate, prakticky bez munície a sily, ako sa postaví zoči-voči nablýskanému nováčikovi s plnými torbami patrónov. Výsledok je jasný.
Práve skončil termín platnosti nukleárnej dohody medzi Rusákmi a Yankees. Dmitrij Medvedev si vo svojom alkoholickom opojení uvedomil, že zasa môže svetlo kamier dopadať na jeho prechľastaný ksicht a nechal sa počuť, že bez tejto dohody je to zlé.
Nie, nie je to zlé. Zmluva skončila a ruskí vojaci v plátených onuciach namiesto ponožiek sa stále boria s omrzlinami v uliciach Pokrovska, Ukrajinci bombardujú ruské elektrárne a drony za pár sto Eur ničia kedysi slávnu ruskú armádu. Stále – a to napriek štyrom rokom opačného naratívu – je to vojna Mordoru s 3,6x menšou Ukrajinou, nie s NATO, nie s USA ale s malou Ukrajinou.
A to, či Washington a Blatá podpíšu zmluvu o jadrových zbraniach, teda o technológii, ktorá na Ukrajine použitá nebola ani jednou stranou, je úplne irelevantná. A nie náhodou prebehli na českých online novinách ankety, či sa ľudia boja nukleárnej eskalácie. Nielenže anketa zaznamenala tragicky nízku účasť (rozumej: ľudia mali túto tému úplne u prdele), ale navyše aj tí, ktorí sa namáhali na link kliknúť, takmer unisono odpovedali, že NIE, nebojíme sa.
Chudák Dima. Zasa bude musieť stiahnuť o fľašu viac, aby si zapil komplexy.
3. Trend, ktorý je jasný, ale nie tak jasný
Zbožňujem modernú klimatológiu! Taká tá paveda, niečo ako biblická archeológia, kedy už vopred viete, čo vám má vyjsť. Alebo ako ekonomické správy z Mordoru, kde Putin už na začiatku roka vie, že po ďalšom roku sankcií, prepadu cien ropy a plynu a po ďalšom pol milióne mŕtvych pracovných síl bude lepšie, a to aj bez ohľadu nato, keby na uliciach hnili hromady vyhladovaných Rusákov.
Jedným zo symbolov klimatologickej pavedy (alebo ako je terminus technicus na Slovensku, klamatológie) sa stal ľadový medveď. Šelma tak odlišná od ostatných, že dostala v latinčine svoj vlastný rod (namiesto Ursus Thalarctos). Najväčšia žijúca šelma planéty, medveď, ktorý je ako jediný nie všežravý ale prakticky výlučne mäsožravý, šelma, ktorá nemá v sebe vyšľachtený strach z človeka.
Keďže sa klíma v posledných 150 rokoch oteplila (o tom nepochybujeme), pre klamatológov sa stal biely macko niečím ako dinosaurom – nezasiahneme, vyhynie. Na podporu týchto tvrdení sa vyrojili kvantá srdcervúcich videí, kde macko plával na okresanej ľadovej kryhe, malinký medvedík zdochol od hladu, pretože maminka mu nenašla kvôli roztopenému ľadu papať... No emócia nad vedu! Predikcie hovorili, že mimo ZOO biely macko vymrie tuším do roku 2020 alebo dačo také.
Akurát že vôbec. Akurát, že trend v populácii ľadových medveďov je dlhodobo a sústavne rastúci a ich počty sa za čias môjho života (necelých 45 rokov) takmer strojnásobili. Čo v rámci dogmy, že teplejšie rovná sa medvedí Armageddon, nesedí.
Takže v posledných rokoch sa od symboliky pomaly upúšťa. Ako môžete svoje náboženstvo podporovať tým, že vymierajúci druh sa strojnásobil ako potkan? Takže vedci sa pomocou nových (a tentokrát skutočne vedeckých!) postupov pozreli polárnemu medveďovi pozreli na zúbok...teda na DNA a na spôsob života.
Výsledok ich trochu ohromil a klamatológovia si budú musieť trhať vlasy.
Medveď biely nie je samostatným rodom. S istou šancou nie je ani samostatným druhom v tom pravom slova zmysle. On je hybrid samostatnej vetvy, ktorá sa od nášho hnedého medveďa oddelila pred státisícmi rokov, a neskôr sa s ním opakovane spätne krížila. Klamatológovia tvrdia, že po oteplení biely macko vyhynie, pretože nebude mať svoju potravu. DNA nám ukazuje, že medveď ich má u prdele a proste pri zmene klímy zmení svoje stravovacie návyky, ako to už urobil predtým.
Nedávne zastrelenie hybrida, ktorý potvrdil, že hnedý aj biely druh nie sú až tak vzdialené, bolo panikármi tlačené ako jasný dôkaz katastrofy, pretože úbohí severania kvôli otepleniu museli obskakovať hnedé samice. Z DNA je jasné, že severania dokonca takto vznikli. No a klamatológovia zasa zhasli.
Čo ale aktuálne pavedcov a Dunning-Bojničanov šoklo ešte viac, je ďalší fľus do ich pateórií. Menej ľadu rovná sa menej potravy. Rovnica bola jasná.
Lenže sa stalo presne to, čo pavedcov hovorili vedci – medveď nie je závislý na tuleňoch preto, pretože ich potrebuje, ale preto, pretože žije v oblastiach, kde prakticky nič iné nežije. Ak mu teda dáte možnosť, nájde si podstatne diverzifikovanejšie spektrum potravy. A to sa aj potvrdilo. Ľadové medvede sú podľa novej štúdie tlstejšie ako predtým, a aj samotní vedci sa tomu divia.
Ale keďže klamatológia nie je o vede ale o parazitovaní na grantoch, tak aj tu sa nájde očakávaná „skulinka.“ To, že ľadových medveďov je viac a dokonca sú tlstejšie, môže byť len dočasným javom, ktorý sa potom otočí negatívne.
Vsjo jasno. Začem bumášky. Pri tejto argumentačnej úrovni nemáte šancu vyhrať.
Ale aspoň v éteri zostal závan strachu. Ďalšieho.
Alebo https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Ďakujeme!
