Jedným z negatívnych aspektov, ktoré priniesol náhly nástup demokracie, boli drogy. Drogy si vyžiadali reakcie. No a nie vždy dopadli úplne vážne. Užite si ich.
1. Čo ťa do toho?
Kto je z okolia Brezovej, vie, že kedysi bol u nás regionálne známy diskotékový podnik Olympia. Nechutná a nepraktická komunistická stavba bez možnosti parkovania, no poschodová, niečo ako v každom valali komunisti stavali na dodržanie pravidla pre plebs, chlieb a hry. Budova sa držala svojej doby, ranných 70. rokov, teda hranaté tvary, trocha skla a lino, neskôr zmenené na obkladačky. Generácia mojich rodičov tam chodila na diskotéky a možno aj mnohí z mojich rovesníkov vďačia za svoj život sobotnému vlneniu sa na Bee Gees alebo Karla Gotta. Ja som nikdy tancovaniu nefandil a som naň rovnaké drevo ako na integrály a varenie, ale predsa len som mal pár rokov, kedy raz za čas som obetoval z vreckového 50 Sk na vstup a dve stovky na pifko alebo rum (alebo obe). Puberta volala.
Bol to prelom 90. až 2000 rokov, prvá dekáda demokracie. Demokracia priniesla možnosti ale nepriniesla zodpovednosť, takže mnohí namiesto užívania si slobody čerpali výhody bez dodržiavania pravidiel. Medzi inými neduhmi sa šírili drogy. Tieto veci išli okolo mňa, nerátajúc pár úletov s marihuanou na výške, no pár známych na fet doplatilo.
No a kde boli drogy, boli aj razie polície. V Olympii som raziu tuším nezažil, no dobehli ma v iných podnikoch. Ak vám našli kukláči niečo podozrivé, dosť nediplomaticky vás zbalili a odviezli, ak ste kládli odpor, tak vás (oprávnene) zmangľovali.
Ale jeden krát sa stala výnimka. Kukláč ostal tak v šoku, že netypickú situáciu prešiel s údivom. Jeden známy, o pár rokov starší týpek, sa dal takisto z rebélie na marišku. Pre mňa nepochopiteľná vec, že začnem húliť, lebo chcem zapôsobiť na pipku, ale budiž.
Raz tak sedel na diske v Olympii, čiastočne nahúlený, čiastočne ožratý. Zavesila sa na neho nejaká podobne podgurážená pipka a oni zmizli vonku v aute. Vrátili sa so skleným pohľadom – asi aj z toho aj z toho dôvodu – a spokojne pokračovali v pití.
V tom momente vbehli do baru kukláči. Taký ten hollywoodsky štýl „Toto je razia polície, všetci na stôl doklady a ruky!“ začali všetkých prehľadávať.
„Všetko, čo máte vo vreckách, vyložiť na stôl.“ Na stolíkoch sa vŕšili doklady, kľúče od auta aj bytov, prezervatívy, handričky na okuliare alebo vreckovky.
K môjmu známemu podišiel jeden zo zásahovky. „Všetko z vačkov na stôl, nerozumieš?“
Holka trošku roztrasene vybrala všetko (zbytočnosti), no Ivan vytiahol vyššie menovanú kôpku a k nej priložil ako bonus... trenírky (podľa správ boli také nejaké so Supermanom alebo podobná gadžovina, skrátka v diskoosvetlení doslova svietili.
Čierne kukly zásahovky majú nespornú výhodu, že vás maskujú pred živlami. No zároveň majú nespornú nevýhodu, keď dostanete šok. Ono totiž vidieť kukláča, ktorému vytlačí z lebky pomedzi tie výstrihy oči, je na nezaplatenie.
Presne takto vybehli spod tkaniny pingpongáče nešťastnému Špeciálovi.
„To kde nosíš tie trencle, preboha?“
Ivan znechutene kukol na fízla. „A kde by som ich akože mal nosiť?“
Údajne aj cez masku bolo vidieť, že policajt sa rehoce. Nechal Ivana tak a šiel ďalej.
Samozrejme všetci okolo to videli a tí menej opití sa smiali. Pár dní po diske za ním ktosi prišiel a pýta sa ho, že či to bol zámer alebo následok dobrého sexu, že tie trencle mal vo vrecku a nie na sebe. „Náhoda. Obliekali sme sa a zabudol som na ne.
Ale ten sáčik marišky zapletený v nich si našťastie nevšimol...“
2. Hlavne trochu trpezlivosti
Kamaráti oslavujú narodky v zime. Mali sme obľúbený podnik, Belan, na brezovskej železničnej stanici. Dnes je už aj tanica aj samotný pajzel zrušený (je tam pizzéria), no kedysi to tam žilo (na stanici sa točil film Konečná stanica). Najmä z piatka na sobotu a soboty na nedeľu tam preriekli hektolitre tuzemáku a piva. Bar vlastnili dvaja v tom čase dvadsiatnici, Edo a už nebohý Majo. S chalanmi som tam chodil takmer vždy, keď som bol z výšky v Nitre doma, spolužiaci, ktorí na výšky nešli, tam zaskočili aj cez týždeň.
Raz sme sa pri stole stretli s neštandardnou partiou. Jeden od nás starší čundrák z minulého blogu, nejaký týpek, s ktorým som sa vtedy zoznámil a odvtedy sa s ním zdravím, hoci celých cca 25 rokov si to meno nepamätám, no a nejaká cudzia holka.
Boli narodky našich chalanov a teda rum a pivo tiekli potokmi. A ako rástol účet na bare a promile pod širákom, rástlo aj libido. Skrátim to. už značne podgurážený som sa akosi prichytil, že mám ruku v jej nohavičkách (holenie sa tam dole ešte len klopalo na dejiny estetiky). V miestnosti náhle narástol hluk a akosi zamrzla nálada. Holka ma pleskla po ruke a začala sa mrviť. Pochopil som prečo.
Bar bol plný policajtov a kukláčov, všetci pri stole vyťahovali doklady, nad nimi stál fízel (bez kukly) a ja som v predklone nad stolom, s rukou v nohavičkách spolusediacej, sa snažil zaostriť, kto nás to prišiel pozdraviť. „Doklady!“ povedal fízel, kukajúc na moju Kamasutru, snažiac sa tváriť seriózne, no viditeľne neúspešne. Našťastie bol férový, videl v akom som stave, tak len lepšie artikuloval, aby som to pochopil aj ja.
Celý šenk už bol zlegitimovaný, no ja som ešte len neobratne lovil doklady.
V tom dokladovníku som mal tonu kartičiek, aktuálnych aj zbytočných, proste bordel. To by nebol až taký problém, nebyť dvoch faktov: mal som toľko promile, koľko bolo takto neskoro ráno, a tesne predtým som mal ľavačku v nohavičkách.
Zadaným chlapom to odporúčam. Skrátka: všetky doklady sa mi lepili na prsty. Na palci kartička od internátu, na ukazováku preukaz od kinoklubu, na prostredníku karta od Poľnobankového študentského účtu, proste legitimoval som sa až príliš podrobne, len teda občaňák som nemohol nájsť. V takej tej opitej hrôze som začal z paprče otriasať všetky dokumenty a najpoctivejšie, ako mi len promile dovolilo, som asi na piaty pokus v mäteži dokumentov občiansky našiel. S plnou vážnosťou som ho podal policajtovi (nemal rukavice, takže ho preventívne do ruky nevzal). On s nulovou vážnosťou kývol na mňa aj na Kačenu a všetci policajti aj kukláči odkráčali domov (neskôr mi chalani hovorili, že keďže som bol posledný legitimujúci sa, tak všetci fízli to mali ako na v prvom rade kina).
Najstarší z nás, Smrťo, sa potom obrátil na mňa a hovorí mi: „Nabudúce si preventívne pred chlastačku skovaj občiansky do jej gačjék. Nemosia žandári tolko stát.“
V živote som potom tú holku nevidel a raziu nezažil.
3. Niektoré dátumy si skrátka pamätáš
Ešte jeden príbeh s raziou sa odohral u Belana, ale o trochu skôr, keď som bol ešte na základke. Podotýkam, mám to z asi päťdesiatej ruky, takže realita bola asi dosť odlišná od verzie, ktorú vám predkladám, ale snáď to nevadí. No a snáď sa v tom nikto nenájde.
Tak o dekádu starší chalani mi hovorili, že po revolúcii, za Mečiara, sa štát zbavoval eštebákov a policajtov naviazaných na minulý režim. Lenže vákuum bolo potrebné vyplniť novými kádrami. Ako to žiaľ vo veľa prípadoch chodí, do štátnej služby v polícii sa nahrnuli rôzni burani, neschopáci a týpci, ktorým by spolužiaci nenechali dobrovoľne udržiavať nástenku, nie ešte robiť pochôdzkarov alebo vyšetrovateľov.
V tom čase bolo údajne na Brezovej asi 10 policajtov, všetko pomerne nové tváre, nezaťažení členstvom v ŠTB alebo z nejakých študentských mlátičiek sedemnásteho novembra. Desiati z nich si zjednali (v civile) predvianočnú akciu u Belana. Proste taký ten typický ožerák dva týždne pred Ježiškom, kedy začnete so slávnostným príhovorom a skončíte s tým, kto koho ošukal, kto neošukal ale chcel a komu šuká ženu niekto iný.
Teraz k samotnému Belanovi. Je to starý nádražný šenk, taká tá dlhá stavba o troch miestnostiach, kde sa vstupuje stredom (kde je samotný bar), jedna miestnosť je naľavo a druhá spolu s hajzlíkmi napravo od baru. Iný vchod objekt nemá.
Naša desiatka policajtov si zvolila bližšie k hajzlíkom. Zrazili stoly dokopy, objednali si chľast aj jednohubky, predniesol sa príhovor a týmito tromi minútami skončila serióznosť.
V podstate sa dá povedať, že by to skončilo ako čakáte. Lenže jeden z policajtov si po ktoviekoľkom poldeci našiel v bunde skladací meter.
„Aj tak mám z vás najväčšieho ftáka!“ povedal opilecky.
Toto je slovné spojenie, ktoré nikdy, NIKDY nepoužite, keď ste v partii opitých chlapov. Najmä keď sa jedná o partiu opitých policajtov. Čoskoro išiel jeden z barmanov pozberať poháre a prijať ďalšiu objednávku, no a čo nevidel? desať štátnych orgánov za okrúhlym stolom, v spoločnosti desiatich neštátnych, práveže úplne súkromných orgánov.
„Vám musí j**** chalani!“ musel vtedy skonštatovať barman. Niektorí z nich však boli jeho starí známi, platiť mali čím, jednalo sa o mečiarovskú dobu, kedy sa z takýchto vecí až taká show nerobila, tak len pokrčil plecami a išiel to porozprávať druhému kolegovi.
Presne v tom čase vonku zastavilo niekoľko civilných áut. Strednou miestnosťou sa nahrnula čata kukláčov v naivnej predstave, že to najhoršie, čo nájdu na mieste, je štvrť kila trávy. Časť z nich vbehla do pravej miestnosti, časť držala stredný vchod, tá s najkratšou zápalkou vpálila naľavo, kde na konci miestnosti stáli zrazené stoly.
Kukláč zodvihol amplión a zreval: „Toto je akcia ministerstva vnútra! Nikto sa nehýbte, všetci ruky na stôl a pripravte si...“ Zresetovalo ho uprostred vety.
„A vy tu akože robíte čo?“ pýta sa desiatky chlapov, ktorých stôl pripomínal stánok z Agrokomplexu, sekcia údenárske výrobky.
Veliteľ policajtov bol práve chrbtom ku vchodu, takže tak cez plece kukol na kukláča a s tým opitým hlasom a zlou artikuláciou s pokojom Angličana ozrejmil:
„My sme miestny policajný oddiel a práve máme predvianočný večierok!“
Policajtovi sa spod kukly zjavili dve pingpongové loptičky.
„Ja vám neverím! Doklady!“
(Ak chceš dokázať mieru kolegiality, tak spolupracovníkovi zásadne tykaj bez ohľadu na situáciu). „Chvílečku dočkaj, ukážem ty služebný preukaz.“
Veliteľ čiahol do vrecka bundy, kde mal asi predtým skladací meter, a vytiahol služobný preukaz. Nemám najmenšiu šajnu, akú mal vtedy hodnosť ani kto to bol, ale kukláčovi vyliezli loptičky spod kukly druhýkrát (asi ten chlapík s cicinou na stole mal vyššiu hodnosť a nevedel, či mu má zalutovať, aspoň si myslím).
„V poriadku.“ Veliteľ si schoval doklady do bundy (podotýkam, že náradíčko mal stále na stole. Ostatným, zjavne triezvejším kolegovcom, spadol kameň zo srdca a krásavcov si chceli skryť. Kukláč sa nedal: „Držíme tie ruky na stole!“ zreval na nich.
V tomto prípade to značilo, že nielen ruky...
„Chalani, poďte sem, toto ste ešte nevideli!“ obrátil sa s ampliónom na ostatné miestnosti. Zvyšní špeciáli sa prirútili s tasenými pelendrekmi (čo v podstate naši miestni policajti už mali), pretože to znelo, ako by kolegu mal niekto zbiť. Desať kukláčov neveriaco stálo nad rovnakým počtom našich miestnych orgánov.
Ako iste tušíte, špeciáli zelených policajtov legitimovali najpoctivejšie a najpodrobnejšie v histórii (ja tipujem, že dodnes si pamätajú aj rodné čísla). Akurát tí zelení mali už trošku inú farbu. Napokon odišli, na značnú úľavu miestneho policajného zboru. Ten si konečne mohol do oblečenia skryť, čo predtým vytiahol. Nemyslím tým skladací meter.
Ako vravím, nebudem tvrdiť, že táto udalosť cca spred 30 rokov sa odohrala presne takto. Ja sám som ju počul so značným odstupom priamo u Belana. Je to tak bizarná a neuveriteľná udalosť, že to musí byť pravda, pretože toto nevymyslíš.
A popri záchvate smiechu som sa barmana opýtal: „To sa stalo kedy?“
Majo sa obrátil do druhej miestnosti baru a zakričal na kolegu: „Edo, kedy sa to stretlo pri jednom stole tridsať k***tov?“
Nie na rum, nie na pivo. Na diesel na Ukrajinu:
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
