Chvíľa, dve tri štyri chvíle, päť chvíľ – skloňujeme život

Tristošesťdesiatpäť je príliš veľa na to, aby človek urobil každý z prežitých dní neuveriteľným, neobyčajným, alebo aspoň gýčovo pekným a príjemným, či?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Budík. 6:30. Vonku leje. V čaji mi pláva vodný kameň, lebo sa už dlho nikomu nechcelo vyvariť kanvicu. Vdýchla som zubnú pastu. (Vy to doma neskúšajte, potrebný je naozaj špeciálny talent - urobiť katastrofu aj zo čtyroch zrniek cukru a lyžičky mlieka.) Už cestou do školy sa mi urobil na silónkach rýchlik. (Ja som vedela, že bol nejaký dôvod, prečo nosím sukne raz za pol roka.) Zabudla som si kúpiť lístok na vlak a „ujo sprievodčík" bol dostatočne rýchly na to, aby mi za päťminútovú cestu vlakom stihol dať pokutu. Zabudla som na test z dejepisu. Aj na prezentáciu z geografie. Lístok na obed som zabudla na intráku. Bufet je zatvorený. Všetky tyčky na cvičisku sa rozhodli, že teraz budú padať. (A just. Teraz. Hneď. Tak ti treba.) Skokom rovno do mláky som si zabezpečila plávajúcu tenisku. Na intráku nejde zástrčka. Ani druhá. A nesvieti lampa v kúpeľni. Odišla mi baterka na notebooku. Zakvickala som si pyžamo detskou výživou. (Aspoň to vyzerá autenticky... Pre deti od začatého 5. mesiaca...)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prototyp dňa „totálne na prd". Vďaka všetkým vyšším bytostiam naozaj len prototyp. (V prípade záujmu pošlem na dobierku. 3,45€. Vrátane poštovného a balného.)

Však čo. Dnes sa mi chce revať. Ale stará mama napiekla bábovku. No kto by reval, keď sa môže nadžgávať bábovkou? A včera mi bolo smutne a nostalgicky a z časti aj nasrano. A potom prišiel večer a Marek, pekne ruka v ruke, kamoši ako sa patrí. (Dobre, znie to riadne gay, takže NIE ruka v ruke. Len tak, jeden vedľa druhého.) Hoci som mu skoro zaspala na pleci, bola som šťastná ako hroch v kaluži blata. Predvčerom strašná prezentácia z ekonómie, ktorá mi pila krv už mesiac a pol. A potom sme si večer o desiatej riadne „vypiekli" všetku čudnú hudbu sveta a densili až kým som nemala pľuzgier na nohe. (Srať na pľuzgier, paráda to bola.) Predpredvčerom...

SkryťVypnúť reklamu

Z každého dňa sa dá niečo vytĺcť. Aj klobása. Hádam aj peniaze. A samozrejme aj fialový bublifuk. Ale hlavne chvíľočka šťastia, akokoľvek miniatúrna, nesignifikantná a zanedbateľná. Nie, nie zanedbateľná. Šťastie nikdy nie je zanedbateľné... Idem na tú bábovku.

Bibiana Valigurová

Bibiana Valigurová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka prekladateľstva-tlmočníctva, ktorej je písané slovo sympatickejšie ako hovorené. Preto logicky v minulosti pracovala ako sprievodkyňa v Demänovskej jaskyni slobody (a zistila, že ak človek päťstokrát zopakuje to isté, už nemá trému...). Má dva potkany, ktoré jej svojimi výčinmi spôsobujú žalúdočné vredy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPostrehyPotkaní životPoviedkyMoje výlevySúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu