Za tú našu slovenčinu...

Pri upratovaní niekoľkoročného neporiadku v humne sme našli ozajstné poklady. Medailón po prababičke, meter môjho otca z vojny (bolo mu ľúto rozstrihať ho, keď sa s ním už tak natrápil), ale hlavne niečo, čo má nejaký význam, hoci zanedbateľný, aj pre národ, nie len pre našu rodinu. Odznak, na ktorom je tento nápis: „ZA TÚ NAŠU SLOVENČINUSLOVENSKÁ LIGA V AMERIKE. Po prvom pohľade naň sa mi zrazu do hlavy natlačili neodbytné myšlienky. Ako si vážime to, že sa naši predkovia bili za náš jazyk?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

V dnešnej dobe si len málokedy spomenieme na Ľudovíta Štúra, Antona Bernoláka, alebo Štefana Furdeka (ktorý bol prvým predsedom Slovenskej ligy v Amerike) a na ich snahy vymaniť Slovensko a slovenčinu spod nadvlády Rakúsko-Uhorska. Rozprávame jazykom, ktorý bol po stáročia menšinovým a potlačovaným, jazykom, ktorý dlho nebol ani len uzákonený. Dnes to všetko berieme ako samozrejmosť a svorne sa krivým okom pozeráme na Maďarov, ktorí „to všetko majú na svedomí“. Hanobili predsa náš národ a náš jazyk. My sami dnes robíme to isté. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomeňte si, koľko krát ste za posledný týždeň povedali slovo „dotaz“? Alebo slovko „jak“, keď ste niečo prirovnávali. Alebo „sranda“. Alebo „sáčok“. Všetky tieto drobné, nenápadné a bežne používané slová sú čechizmy. Nemajú čo robiť v spisovnej slovenčine o akú sa snažil napríklad Štúr. Učíme sa množstvo cudzích jazykov a ani nás nenapadne poriadne spoznať ten svoj. 

Vidím to na sebe. Chodím na bilingválne gymnázium a po štyroch rokoch sa mi dosť často stáva, že si neviem spomenúť na nejaké slovenské slovo. Napadne mi len anglické. Po chvíli namáhavého rozmýšľania prídem na slovenský ekvivalent, ale... Ten anglický sa mi zdá byť oveľa lepší! V tom momente si len pomyslím, že je to otravné. Ale teraz, keď tu na mňa ako svedomie národa „hľadí“ odznak Slovenskej ligy, sa cítim nepríjemne a previnilo. Ako sa mi také niečo mohlo vôbec stať?! 

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa nám všetkým môže niečo také vôbec stať? Veď sa odmalička učíme rozprávať po slovensky. Čo sa potom stane, že ten jazyk tak sprzníme? Predstavte si, že pri každom našom nespisovnom slove by sa Štúr obrátil v hrobe. To by tam, chudák, fungoval ako ventilátor. 

Na to by si mali spomenúť chlapci „národovci“ v bomberách a slovenským znakom na ramene, keď budú nabudúce biť nejakého „posratého Maďara“ a popri tom vyslovovať komentáre typu: „Jak sa trase, jako taký oný.“ Na to by sme si mali spomenúť aj my ostatní, bez bomber a slovenského znaku na ramene, keď budeme nabudúce čakať na prostriedok verejnej dopravy a hovoriť spolucestujúcemu: „Mám dotaz. Kedy dojde ten bus? Šak mi aj desiata v sáčku vychladne, bude to jak psí čumák. Ešteže mám tie dva jablká. Tu už končí všetka sranda.“ 

SkryťVypnúť reklamu

Spomeňme si, ako maríme tú dávnu snahu „Za tú našu slovenčinu.“ 

Bibiana Valigurová

Bibiana Valigurová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka prekladateľstva-tlmočníctva, ktorej je písané slovo sympatickejšie ako hovorené. Preto logicky v minulosti pracovala ako sprievodkyňa v Demänovskej jaskyni slobody (a zistila, že ak človek päťstokrát zopakuje to isté, už nemá trému...). Má dva potkany, ktoré jej svojimi výčinmi spôsobujú žalúdočné vredy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPostrehyPotkaní životPoviedkyMoje výlevySúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu