reklama

Globsec, globalizácia, glokalizácia

Aké poznanie priniesla „Corona kríza“? Budúcnosť je lokálna! Zmení sa naše myslenie a konanie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pred týždňom sa vo Vysokých Tatrách konala konferencie Globsecu „Tatra Summit“. Prialo jej krásne jesenné počasie. Médiá sa však témou zaoberali povrchne a informovali o dianí okolo organizácie konferencie. Verejnosť sa tak dozvedela, že jej účastníci necestovali lietadlom, ale vlakom a zo Štrby ich do miesta diania odviezli elektrobusy. Dozvedeli sme sa, či a ako boli dodržiavané hygienické kovidové opatrenia...

Kto sa teda chcel dozvedieť viac, mal možnosť sledovať diskusiu na fóre online. Bolo nás však málo, ktorí sa zaujímali o úvahy politikov a odborníkov z hospodárskej, ale aj bankovej sféry, diskutujúcich aj o riešeniach ako sa dostať z pandemickej krízy a aké vedľajšie vplyvy môžu recesiu ešte ovplyvniť. Nielen na Slovensku, vo V4 či v podunajskom regióne (CEE 9), ale aj v Európe, pretože tu žijeme a chceme z krízy von.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V nedeľu večer, už po skončení konferencie, som stále ako 33-tia pokračovala v sledovaní online diskusie. V nasledujúcich dňoch nabehol Slovensku veľký balík peňazí určených pre Plán obnovy a vláda odsúhlasila dôležitý dokument – návrh štátneho rozpočtu 2022. Dôležité okamihy pre prvý krok von z krízy v krajine, ktorej výkonnosť ekonomiky a jej pružnosť leží takmer na prahu európskych a úplne na prahu V4 krajín. Nielen to, slabí sme aj v hospodárskych inováciách!

Nie je preto sa čomu čudovať, že sme si spomenuli na staré Štepkovské: Peniaze nie sú, nie sú a ani nebudú... Pokiaľ ich neprinesú hospodárske inovácie! Tieto môžeme očakávať LEN od privátneho sektora a LEN za podmienky dokonalejšieho právneho štátu, o ktorom na Tatra Summit-e hovoril minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Inovácie vyžadujú slobodu, pretože tá je základnou podmienkou pre inovatívne myslenie, teda aj tvorbu úplne nových hodnôt, ktorá môže spoločnosť posunúť vpred. Nehovoriac o tom, že len právny štát poskytuje slobodu pre všetkých občanov, pričom liberálna demokracia zaručujúca občanom plnú slobodu a právny štát sú navzájom od seba závislé veličiny. Uvedené je aj základnou podmienkou pre tvorbu inovácií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každá kríza je úpadok. Počas nej sa ostro prejavia všetky dovtedy prehliadané/neriešené nedostatky – či už v hospodárskej alebo hodnotovej oblasti. Vieme, že osobná sloboda bez dodržiavania zásad právneho štátu nie je možná. Takýto stav vedie k anarchii, v ktorej platí vôľa najsilnejšieho, prevažuje pocit príslušnosti k „vodcovi“, ktorý počas oslabenia dôvery v štát/región manipuluje oslabenou sebadôverou a strachom „stratených ľudí“, ktorým pod ťarchou ich vlastných problémov pocit osobnej slobody a samostatného uvažovania nie je potrebný. Slabí jedinci tvoria slabý celok, čím je pocit príslušnosti k štátu alebo regiónu oslabený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Korona kríza poukázala na dôležitosť procesov, ktoré prebiehajú a môžu byť zvládnuté len na regionálnej úrovni. Kým právny štát cez zaručenie osobnej slobody posilňuje u občanov  pocity „JA“, región má schopnosť posilniť pocity „MY“, teda pocit spolupatričnosti k územiu, kde sa odohráva náš každodenný život a prebieha živá komunikácia medzi ľuďmi/sociálnymi skupinami navzájom.

Samospráva je dôležitým uzlom v rámci tejto komunikácii. Počas uplynulých 30 rokov sme na to akoby zabudli. Okrem iného aj preto, že našu pozornosť zaujal proces globalizácie, ktorej sme otvorili celú svoju náruč, pričom sme nemysleli na negatívne vplyvy globalizácie. Tá, okrem iného, vyvolala opäť  intenzívnu radikalizaciu ľavicových či pravicových skupín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je načase situáciu harmonizovať. Akým spôsobom, to nám pripomína náš premiér Edmund Heger, ktorý v rámci diskusie na „Tatra Summit-e“ zdôraznil potrebu vzájomnej komunikácie za účelom dosiahnutia spoločných riešení. Nie je to však jednoduché, pretože o tejto potrebe si musí byť vedomá každá zo strán vstupujúcich do procesu riešení za účelom dosiahnutia spoločného cieľa.

Kľúč k riešeniu má preto samospráva, ktorá vzhľadom na priamu interakciu k občanom, žijúcim na jej správnom území, má jedinečné predpoklady (a tým aj úlohu) presadiť sa ako harmonizujúci prvok voči negatívnym dopadom globalizácie a to posilnením pocitu spolupatričnosti občanov v takých témach ako je kolektívne zdravie, sociálna spravodlivosť, príprava odborného dorastu pre potrebu regiónu, podpora talentu detí a mládeže vrátane koordinácie ich školských a mimoškolských – voľnočasových aktivít, odpadové hospodárstvo, zelené riešenia pre región atď.

Je na každej samospráve, či si zadefinuje vlastné (neinvestičné) ciele, vrátane riadiacich nástrojov na ich dosiahnutie a ako bude o týchto témach komunikovať so štátom. Budúcnosť ukáže, do akej miery je samospráva schopná transformovať svoje riadiace procesy. Na druhej strane štát by mal mať záujem o integráciu riadiacich procesov jednotlivých samospráv na národnej úrovni (s využitím IT technológií) tak, aby bola dosiahnutá win-win situácia, ktorou získa tak štát, tak územné samosprávy. Len v takom prípade bude transformácia riadiacich procesov úspešná.

Na záver je potrebné si uvedomiť, že riešenia, ako z krízy von, hľadajú odborníci na celom svete. Aj v Nemecku, kde sa mi dostala do rúk denná tlač s článkom inšpirovanej nemeckým thinktankom (zukunftsinstitut.de), o ktorého aktivitách som čítala v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu pred rokmi vo švajčiarskej tlači. Práve tento Zukunftsinstitut nazval nový proces na regionálnej úrovni ako „glokalizácia“, t.j. lokalita, na úrovni ktorej je najefektívnejšie posilniť spoluzodpovednosť občanov k veciam spoločným a tým utvrdiť ich príslušnosť k regiónu, v ktorom žijú. Koniec koncov podobne konajú aj úspešné firmy, ktoré posilňujú pocity príslušnosti ich zamestnancov k spoločnosti, kde pracujú.

Slovensko potrebuje politikov, ktorí dokážu vidieť do budúcnosti a konať v rámci služby pre štát/región. Ak by sme zvládli správne formulovať a realizovať nový systém riadenia (vrátane integrácie systému riadenia na národnej úrovni), máme nádej náš nový know-how exportovať. Tým zarobiť peniaze, ktoré by mohli smerovať napríklad: do sociálnej oblasti.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  190
  •  | 
  • Páči sa:  271x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu