Spor o tom, či by štát na Slovensku mal vlastniť, teda aj riadiť kasína, len prehlbuje negatívny stav v oblasti cestovného ruchu. Riadiť kasína, hoci umiestnené –možno až v 5-tich hoteloch na Slovensku, patrí k neštandardnému podnikaniu. Preto je nelogické hlásať o možnej strate pre štát vo výške cca 400 mil. EUR, pokiaľ by už parlamentom schválený, ale prezidentom SR odmietnutý zákon znemožnil spoločnosti TIPOS kasína prevádzkovať. Nejde totiž o jednoduchý obchod, preto v ňom hrajú prím vo svete uznávané spoločnosti so skúsenosťami o „skrytej reklame“.
V podstate ide o „toľko kriku pre nič“, pretože obchod so zábavou v kasínach by vyprodukoval oveľa nižší príjem pre štát, ako by mohli vyprodukovať všetci podnikatelia v oblasti cestovného ruchu. Nadväzne vytvorili nové pracovné miesta! No s 32% priemerným ročným vyťažením súčasných ubytovacích kapacít sa Slovensko nemôže v žiadnom prípade chváliť, ani snívať o aplikácii finančne náročného francúzskeho spôsobu riadenia cestovného ruchu v regiónoch. Skrátka, na také niečo je potrebné si zarobiť – čo znamená aj zvýšiť vyťaženosť ubytovacích kapacít. To sa dá len a len prostredníctvom vydarených obchodných operácií.
Podnikatelia však potrebujú umiestniť ponúkané vlastné turistické služby do priestoru cestovného ruchu, ktorého tvorba spadá pod regionálne riadenie cestovného ruchu. Priznajme si však, že „samospráva“, na ktorú prešla zodpovednosť za túto oblasť z bývalých okresov už na prelome tisícročí, potrebuje k tomu aj poskytovateľov služieb cestovného ruchu. Len vo vzájomnej spolupráci môže samospráva splniť svoju úlohu, nakoľko k tomu potrebuje systematickú odbornú podporu o situácii na spotrebiteľských trhoch. Tie samospráve môže poskytnúť len podnikateľský stav, odborné poradenstvo vzdelávacích a výskumných inštitúcií nevynímajúc.
V súčasnosti počúvame, že politické elity plánujú pristúpiť k zmenám v samosprávnom riadení . Dokonca na úrovni krajov, pri ktorých sú v zmysle zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu zriadené „regionálne združenia cestovného ruchu“. Ak by od roku 2030 bola presadená idea 4 krajov (hlavné mesto, západ, stred a východ Slovenska), zmenilo by to v regionálnom riadení pravidlá jeho managementu.
Následne by sme určite oľutovali, že sme sa nedodržiavali systém „historického členenia regiónov cestovného ruchu, ktoré sme už mohli dávno stabilizovať a dlhodobo presadiť v oblasti regionálneho riadenia. Ako je aj oblasť regionálneho marketingu, takže zahraničie by už dávno vedelo rozlíšiť jednotlivé slovenské destinácie a rozoznať ich rozdielnu príťažlivosť!
Slovensko nemá more. Jeho horstvo vhodné pre zimnú sezónu je využiteľné len v obmedzenom rozsahu – aj preto, že mnohé pre lyžiarov lákavé svahy sú obrátené na juh. Slovensko má mnoho predpokladov pre rozvoj kúpeľníctva – veď v poslednej dobe si to dokonca všimol aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. Jeho pozornosť treba oceniť, no zlepší sa len situácia v oblasti kvality poskytovaných kúpeľných služieb a informovanosti o účinku kúpeľnej liečby. Ale v mizivom rozsahu v oblasti obchodu, pretože do „balíka ponúkaných kúpeľných služieb“ vchádza aj charakter turistického regiónu. Je nezmyselné a finančné náročné, aby podnikateľ nahrádzal úlohy, ktoré má plniť región cestovného ruchu!
Navyše spoliehať sa naďalej na „regionálny marketing“ realizovaný zamestnancami samosprávnych krajov, je mylné. Uniká im totiž koordinácia tohto marketingu s obchodnou sférou. Aj preto najefektívnejším riešením pre „regionálny marketing“ je úroveň „historicky vymedzených regiónov cestovného ruchu“, akými sú napr. regióny Liptov, Spiš (horný aj dolný, vrátane Vysokých i Západných Tatier), Zemplín, Gemer ai. Za účasti tak samospráv nižšieho stupňa, tak poskytovateľov služieb so sídlom v danom regióne.
Aké úlohy by mali plniť samosprávne kraje v oblasti cestovného ruchu? Nemali by prevziať na seba úlohu územného plánu „udržateľnosti“? Nemali by v spolupráci so štátom riadiť investície zabezpečujúce komplexnosť služieb – vrátane dopravnej dostupnosti turistických regiónov? Nemali by v spolupráci so štátom vyhľadávať zahraničných investorov a tak rýchlejšie zaradiť vytipované regióny do regiónov s medzinárodným významom?
Znamená to hľadať odpovede na celú radu otázok, ktoré zmenia súčasný nefungujúci systém štátneho a regionálneho riadenia cestovného ruchu na integrovaný, efektívny, nákladovo výhodnejší typ riadenia, ktorý podporí aktivity jednotlivých podnikateľov.
Znamená to zamyslieť sa aj nad systémom štátneho riadenia.
Potrebujeme samostatné ministerstvo, alebo výhodnejšie by bolo presmerovať pozornosť štátu na podporu obchodu so službami cestovného ruchu? Veď takéto myslenie prinesie viac peňazí do štátneho rozpočtu!
Potrebujeme štátnu marketingovú organizáciu akou je „slovakia.travel“? Určite áno, ale s takou náplňou marketingovej práce, ktorá pre turistické regióny na medzinárodných výstavách vymyslí zaujímavý príbeh, pričom štátom oslovené turistické regióny budú napĺňať tento príbeh vlastnými informáciami a podnikatelia predkladať potenciálnym klientom vlastné „balíky služieb“!
Potrebujeme zefektívniť turistický informačný systém? Kto by ho mal riadiť? Čo by mal obsahovať? A čo s euroregiónmi? Ako tieto regionálne turistické informačné systémy združovať na republikovej úrovni, v akých vzťahoch by mali byť smerom k portálu slovakia.travel a v akých vzťahoch k vlastnej celorepublikovej prezentácii?
... je toho veľa, čo sme v cestovnom ruchu nedomysleli, nedocenili, nezmenili...
Prajeme si, aby čas pracoval pre nás? Tak popusťme uzdy tvorivosti, slobode myslenia, novej tvorbe, rešpektovaniu tých, ktorým to myslí lepšie – bez akceptácie zmysluplných invencií to nikdy nepôjde. Odbor cestovného ruchu sa dlhodobo nestabilizuje a ani sa nevytvoria podmienky pre rast objemov - tých, z ktorých má úžitok aj štát!
Pozn.: pohľad jedno z minulých úvah o novej organizačnej štruktúre okresov
