Aká je úroveň kvality riadenia v oblasti cestovného ruchu? Asi taká, ako medzi nami a Švajčiarskom. Neporovnávam Slovensko s Francúzskom, nakoľko medzi oboma krajinami je obrovský územný rozdiel, administratívne oblasti riadenia sú zhodné s historickými a napokon – Francúzsko s USA i Španielskom bojujú o svetové prvenstvá v návštevnosti krajín!
Švajčiari – tak, ako ich poznám – sú úspešní nielen pre svoje banky, sú „zemití“, reálne a dôsledne mysliaci ľudia. Preto, ak niekto by rád videl Slovensko v oblasti cestovného ruchu na „švajčiarskej úrovni“, mal by prestať snívať, slovne sa vznášať sa vo vzduchoprázdne, ale seriózne uvažovať, kam a ako ďalej!
Švajčiari, spolu so susedmi, majú Alpy. My, spolu s Poliakmi, máme Tatry! Oni vysoký podiel zahraničných návštevníkov – napriek silnému švajčiarskemu franku, my nízky. No napriek tomu som počula povzbudzujúce slová z úst vo švajčiarsku investujúcich Rakúšanov, že by si mali (Švajčiari) viac veriť. Tento názor vyvolal pravdepodobne fakt, že väčšina Švajčiarov sú skromní ľudia. Takže otázka pre nás: veríme si, že môžeme dosiahnuť oveľa lepšie výsledky v cestovnom ruchu?
V čase rýchle rozvíjajúcich sa IT technológií by sme mali siahnuť minimálne po ich využítí pre:
- Integráciu riadiaceho systému verejnej správy (prvým krokom by malo byť riadenie kvality) a
- Integráciu jednotlivých turistických regiónov a nimi riadených turistických info centier do jedného celku.
Pred Švajčiarmi máme jedno veľké plus – legislatíva v oblasti cestovného ruchu je riadená z jedného centra (s výnimkou miestnych poplatkov), kým vo Švajčiarsku patrí jednotlivým kantónom, teda má rôznorodý charakter, čo je samozrejme brzdou pre účinnejšie využitie IT technológií...
Cestovný ruch je mnoho sektorová oblasť, ktorá vyžaduje prepojenie systému riadenia medzi ministerstvami (kultúry – kultúrno-poznávací cestovný ruch, životného prostredia – ekoturistika, zdravotníctva – kúpeľný turizmus, pôdohospodárstva – agroturistika, poľovníctvo, rybolov, doprava – autoturistika, poznávacie cesty vlakom, cykloturistika, hospodárstva – veľtrhy, výstavy, nákupná turistika ai.). Vzájomným prepojením sa lepšie vyprofiluje činnosť jednotlivých ministerstiev v oblasti riadenia kvality, ale aj financovania rozvoja (nakoľko ide o rozvoj jednotlivých foriem účasti na CR).
Výstižne povedané, ak minister zdravotníctva pán Šaško prehlásil, že bude venovať väčšiu pozorosť kúpeľným štandardom, lepšie propagovať tie „naše“, čím vyššie slovenské štandardy preukážu vyššiu kvalitu služieb v našich kúpeľoch. Lenže „kúpeľný cestovný ruch“ realizujú aj ubytovacie zariadenia mimo kúpeľných zariadení – priamo v kúpeľnom meste, je žiadúce, aby táto oblasť riadenia zo strany MZ SR bola prístupná všetkým podnikateľom v turizme, a to vďaka „riadeniu kvality zo strany Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.
Mohli by sme tak vytypovať ďalšie oblasti dotýkajúce sa turizmu. Napr. zo strany MŽP SR, ktoré investične podporuje rozvoj ekoturistiky! Tak by sme sa konečne dozvedeli aj to, čo naša spoločnosť pod názvom „ekoturistika“ chápe, čím by odpadli podozrenia o klientelizme pri financovaní konkrétnych projektov...
V minulosti – v čase riadenia cestovného ruchu Vládnym výborom pre cestovný ruch, mal tento „nadhľad nad touto mnoho sektorovosťou“, nakoľko bol zriadený pri vláde. Bývalý minister financií Ivan Mikloš takéto riešenie riadenia kritizoval tvrdením, že oblasť cestovného ruchu bez ministra stráca vo vláde svoj hlas. Faktom ale je, že Vládny výbor si vydobyl lepšiu pozíciu smerom dole (ku krajom a okresom) a to na presadzovanie nových rozvojových zámerov. Toto treba mať na pamäti a poznanie využiť pri spracovaní SW pre riadenie kvality – prepojenej nielen navzájom na štátnej úrovni, ale aj na linke štát – samosprávne kraje, nakoľko aj v prípade krajov ide tiež o „manažovanie rozvoja cestovného ruchu“! Konania krajov v oblasti realizácie marketingu cestovného ruchu by teda mali ísť nabok (efektívnejšie ho môžu realizovať priamo združenia cestovného ruchu). Podnikatelia od samosprávneho kraja očakávajú reálnu podporu, vrátane motivovania pre začatie podnikania podobne tak, ako kedysi táto úloha patrila Národnej agentúre pre malé a stredné podnikanie...
Samospráva nižšieho stupňa je výkonným orgánom, pričom pre plnenie svojej úlohy sa musí prepojiť s podnikateľmi. Ináč nedosiahne súhlasnú spoluúčasť podnikateľov na plnení verejnoprospešných zámerov. Ani spoločný cieľ, ktorým môže byť napr. presadenie zámerov v oblasti „udržateľnosti“!
Ako by mala vyzerať spolupráca členov ZMOSu i Združenia miest Slovenska s podnikateľmi? Na túto tému existujú odlišné názory. Rada by som však pripomenula slová bývalého predsedu ZMOS pána Sýkoru, ktorý na prelome tisícročí sa vyjadril, že nikto z podnikateľov by sa nemal „niesť“ na pleciach kolegov (v danom prípade ide o spoluprácu vo verejnoprospešnej oblasti!). Preto jednou z možností je povinné členstvo v združeniach cestovného ruchu (lokálnych) s prepojením lokálnych združení na úrovni turistického regiónu. V podstate ide o „francúzsky systém riadenia“ (dokonale ho pozná tu nemenovaná odborníčka), s výnimkou, že členom združenia nemusí byť každý podnikateľ v danej turistickej lokalite – napr. kaderníčka ai.
Slovensko však nie je Francúzsko, takže treba prihliadať na obmedzenosť financií potrebných na prevádzku celého riadiaceho systému. Tým sa otvára aj otázka, čo s turistickými informačnými centrami/kanceláriami, ktoré sú v súčasnosti nezmyselne majetkovou obsahovo rozdrobené, takže sa nedajú integrovať do rozumného riadiaceho celku. Vo svojej podstate sú totiž „nástrojmi združení cestovného ruchu pre oblasť marketingu a poskytovanie informácií zdarma“ (preto verejnoprospešná služba).
Navyše jednotlivé združenia CR v súčasnosti majú tiež svoje vlastné portály, čo je duplicitné navyše aj neefektívne! Tu opäť pripomínam slová pána Sýkoru z prelomu tisícročia, ktorý sa na adresu TIC/TIK vyjadril, že by mali byť spravované združeniami cestovného ruchu. Dodávam – minimálne v turistických regiónoch/destináciách medzinárodného a celoslovenského významu. V oblastiach regionálneho či lokálneho významu túto úlohu by mohli zvládnuť samotné mestá a obce (ide rovnako o verejnoprospešné služby).
Ako by mala vyzerať integrácia turistických regiónov, teda destinácií? Podotýkam, spolu aj s turistickými info systémami. Odpoveď je jednoduchá: ich linkovaním na celoštátny portál turistických regiónov/destinácií.
V minulosti sa do regionálnych systémov cestovného ruchu naliali ohromné peniaze! Z pohľadu očakávaní 21.storočia je výsledok značne neuspokojivý. Spomínam si na slová poniektorých ľudí, ktorí tvrdili, že „ich turistický región je natoľko zvláštny a odlišný od iných, že nemôžu použiť jednotný SW“. Ak by sa vtedy boli bývali pozreli, čo sa deje vo svete, možno by navštívili portál „tiscover.at“, portál Dolného Rakúska (ako turistickej destinácie, vrátane predpovede počasia, spôsobu dopravného spojenia atď.). Jeho existenciu ukončila „realitná kríza vo svete“ (následne o prevzal nemecký podnikateľ pre svoje účely), čo potvrdzuje nevyhnutnosť zamyslieť sa nad najefektívnejším spôsobom financovania „toho nášho“!
Ako podnikateľka v čase krátko po našej „nežnej“ som potrebovala lepšie zviditeľniť Slovensko v zahraničí. V tom čase ešte neexistovala štátna marketingová agentúra (dnes slovakia.travel), takže pre „regióny Slovenska“ som zvolila názov „Destination Slovakia“, neskôr spracované ako „DestinationSlovakia.sk“ pre internetový predaj. Keďže som ako podnikateľka bola v minulosti cez kyberkriminalitu vytlačená z oblasti cestovného ruchu, je „DestinationSlovakia.sk“ dlhodobejšie ponúkaná na prevzatie práve pre potreby „integrovaného regionálneho systému riadenia v oblasti cestovného ruchu“ v anglickej mutácii. Pre mutáciu v slovenčine už poniektorí používajú pomenovanie „región + geografický názov“. O čo ide? Aby potenciálni návštevníci zháňajúci informácie o možnostiach rekreácie, poznávania, liečenia, turistiky a pod. dostali adekvátne aktuálne informácie. Angličtina je svetovým jazykom v cestovnom ruchu a zahraniční návštevníci majú predsa len iné informačné potreby ako domáci.
Cestovný ruch potrebuje oživenie. Ako odborníčka/dôchodkyňa, dnes staršia, ako Ing. Zuzana Šedivá, bývalá prezidentka ZHR SR, s ktorou sme mali mnohé spoločné názory na odbor, verím, že politici, odborníci, podnikatelia raz nájdu spoločnú reč ako na „verejnoprospešné služby v cestovnom ruchu“. Výsledkom by mal byť nový zákon NR SR o riadení cestovného ruchu verejnou správou!
