Nezakrývajme si ďalej svoje oči

Reforma verejnej správy v cestovnom ruchu bude úspešná , ak sa pozrieme na koreň veci a začneme riešiť problémy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na úvod: blogy sú určené pre odbornú verejnosť, no môžu zaujať i iného čitateľa

Základňou rozvoja cestovného ruchu je jeho regionálna správa. Vďaka zákonu č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu máme regionálne i oblastné združenia. Na mieste je však otázka, ktorú mi, ako znalkyne ako to ide vo Švajčiarsku, položil jeden z významných slovenských hotelierov: „Prečo to to tam funguje a u nás nie?“

Prečo? Veď aj my od 2012 máme možnosť priamo cez legislatívu uzakladať združenia cestovného ruchu. Veď aj u nás - odkedy právomoci v tejto oblasti prešli zo štátu na samosprávu. Kde je chyba? Čo robíme napríklad ináč v Tatrách ako oni v Alpách?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chyba je v tom, ako vnímame rozvoj cestovného ruchu a jeho podporu, ako si uvedomujeme procesy, ktoré v tomto smere prebehli v minulosti. Bez poznania „prečo sme vtedy tak činili a čo sme vlastne tým chceli dosiahnuť a čo sme dosiahli“, nenájdeme vlastné funkčné riešenie, nenájdeme odvahu zmeniť minulosť perspektívnym smerom, nenájdeme dôkazy, aby sme sa konečne rozlúčili so starými štruktúrami.

Cestovný ruch je pomerne mladé odvetvie s veľkými perspektívami. Jedna z jeho definícii sa vzťahuje na rekondíciu našich fyzických a duševných síl. Preto je účasť na cestovnom ruchu neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Čím ďalej, tým viac bude naliehavou potrebou každého človeka.

SkryťVypnúť reklamu

Mnohí, v tom aj novinári, pristupujú k cestovnému ruchu z pohľadu cestovania. Je to nesprávny pohľad, pretože to je pohľad zo strany dopytu, nie zo strany ponuky, ktorú zastupuje podnikateľská sféra. Tento rozpor sa prejavil už krátko po privatizácii hotelov, kedy došlo k rozporom v náhľadoch na odborný štýl riadenia podnikov medzi novými vlastníkmi hotelov a ich TOP managermi. Tieto nezrovnalosti sa časom vyriešili - snáď k tomu prispelo aj poznanie, že za ten istý know-how zahraničných hotelových reťazcov sa platia horibilné ceny, resp. dočasne zanikli v hospodárskych krízach, vrátane terajšej pre Corona pandémiu.

SkryťVypnúť reklamu

Rôznorodosť názorov v oblasti regionálneho riadenia cestovného ruchu sa prejavuje rôznym prístupom k jeho manažovaniu. Predstavy o riadení sa rozchádzajú nielen v rámci vyšších a nižších územných celkov, ale dokonca aj medzi štátom a samosprávou, pričom zo strany štátu totálne chýba kvalifikované metodické riadenie celej organizačnej štruktúry, do ktorej by mali tiecť nielen finančné zdroje štátu, ale aj z fondov EÚ ai.

Úlohou združení cestovného ruchu je v prvom rade formulovať „produkt cestovného ruchu“  a propagovať ho v rámci informačnej a propagačnej siete. Združenie by malo pôsobiť v rámci vopred vyčlenenej turistickej destinácii, pričom destináciu určuje návštevník, nie administratívny kraj. Ten tiež manažuje cestovný ruch v rámci svojho regiónu, ale v úplne inej náplni práce.

SkryťVypnúť reklamu

Keď už chceme porovnávať, mali by sme sa porovnávali s krajinami, s ktorými máme blízke prírodné a kultúrne danosti, ako sú Švajčiarsko či Rakúsko (Slovinsko má už prístup k moru). Cestovný ruch v týchto krajinách je riadený z úrovne krajiny (Rakúsko) či kantónu (Švajčiarsko).  Aj v oblasti legislatívy. U nás túto úlohu si drží stále štát, čo je z môjho hľadiska správne, pretože tým štát cez legislatívu dokáže zjednotiť, zjednodušiť a zefektívniť celý proces rozvoja tohto odvetvia.

Na mieste je preto otázka, prečo nie sme lepší?

Máme legislatívu upravujúcu organizačnú štruktúru regionálneho riadenia, máme formát pre systém podpory, máme dokonca aj financie.  Pritom švajčiarske kantóny väčšinou nemajú legislatívu – združenia cestovného ruchu sú zakladané tiež ako občianske združenia a s kantónmi, či ich regionálnou správou - Gemeinde, spolupracujú na základe zmlúv. Ide im to lepšie ako nám.

Kde je chyba?

Švajčiarske združenia cestovného ruchu sú združeniami podnikateľov – poskytovateľov služieb cestovného ruchu v danej oblasti, a to dokonca nielen „priamych“ poskytovateľov služieb ubytovacích, stravovacích či dopravných, ale aj zábavných, kultúrnych, športových ai. Dokonca v niektorých kantónoch stále uplatňujú tzv. francúzsky systém, kde podnikatelia v danej turistickej destinácii platia dokonca aj špeciálnu daň, ktorá sa používa na podporu rozvoja! Platí ju aj kaderník, pretože svojmu mimoriadnemu zisku vďačí návštevníkovi destinácie (čo podľa môjho názoru je „pritiahnuté za vlasy“, spravodlivejšie je zdaňovať miestnou daňou priamo návštevníka, t.j. u nás daňou z ubytovania, nakoľko svojou prítomnosťou zvyšuje komunálne náklady).

My, na Slovensku, sa v organizačnej schéme stále hľadáme. Lepšie povedané, zakrývame si oči. Vieme, že niečo nie je v poriadku, ale nechce sa nám problém riešiť.

Príčinu treba hľadať v minulosti. Vďaka riešeniam prijatým v čase socializmu sme vcelku rýchle zvládli nástup masového rozvoja turizmu. Vtedy regionálne riadenie cestovného ruchu bolo realizované cez tri naše vtedajšie kraje a okresy. Rozvoj cestovného ruchu bol len štátnou úlohou. V okresoch s danosťami pre cestovný ruch zriadil Správy cestovného ruchu ako aj informačné kancelárie poskytujúce návštevníkom informácie zdarma. Stavebným úradom (okresných) patrili „Akcie Z“. Cez ne štát investoval priamo v oblastiach hodnotných pre cestovný ruch.

Po páde železnej opony v rámci procesu (malej) privatizácie sa celý vtedajší systém rozpadol a štát nepovažoval za potrebné zamyslieť sa nad novým systémom regionálneho riadenia cestovného ruchu. Až sa v 2009 veci chytil ZMOS, výsledkom čoho bol už zmienený zákon schválený v roku 2010 s platnosťou od roku 2012. Chybou je, že do nového zákona boli vtiahnuté niektoré osvedčené praktiky socialistickej éry.

Krajom bola daná širšia právomoc ako je žiaduca. Prejavilo sa to zakladaním regionálnych združení cestovného ruchu na úrovni kraja, čím administratívne celky zasiahli umelo do modulovania turistických destinácií. Minulosť kreovania našich administratívnych celkov bola iná, ako v Rakúsku či Švajčiarsku. Pri kerovaní turistických regiónov - destinácii sme pôvodne aplikovali staré „župné rozdelenie“ krajiny, ktoré nezodpovedá potrebám dnešnej doby. Staré župné centrá stratili na význame, čo sa prejavilo aj v nedostatočnej dopravnej dostupnosti (viď napr. Gelnica). K prijatému „plánovaciemu dokumentu“ akým bola Rajonizácia, neskôr Regionalizácia cestovného ruchu, nepristupovali všetky kraje s rovnakou vážnosťou. Prejavilo sa to v rozvojových územných dokumentoch a následne vo výstavbe priamo v regiónoch. Práca samosprávnych krajov tak nebola vyvážená, niektoré kraje si brali na seba kompetencie, ktoré boli „navyše“, pritom sa zanedbávala kvalita konkrétnej práce v regionálnom managemente cestovného ruchu. Ba naviac nedostatočne komunikovaná medzi jednotlivými stupňami navzájom.

Obce a mestá pod vplyvom ZMOSu v zmysle zákona č. 91/2010 Z.z zakladali združenia cestovného ruchu, hoci častokrát (alebo vôbec) chýbal skutočný záujem o ich založenie a prácu v nich zo strany podnikateľov. Snaha ZMOSu sa napokon v niektorých turistických centrách po rokoch vyplatila, ale niektoré iné združenia majú stále ďaleko k tomu,  aby fungovali na porovnateľnom princípe ako ich kolegyne v Alpách. Chýba zjednotenie sa na spoločných cieľoch, ktorým by presadili efektívne nové investície do nimi spravovanej turistickej destináciii.

V dôsledku prudkého rozvoja mestskej turistiky – či už vďaka vážnejšiemu významu kultúrneho či nákupného turizmu) sa v posledných rokoch k slovu hlásia aj mestá. Keďže v mnohých (zoberme si len prvých 10 najväčších miest Slovenska) si podnikatelia nezaložili združenie cestovného ruchu na lokálnej úrovni, angažujú sa, a to znova neefektívne. Sami zakladajú a financujú informačné centrá. V podstate idú v stopách TIKov (krátko po páde železnej opony založená sieť turistických informačných kancelárií) bez uvedomenia si, že tieto informačné kancelárie a ich on-line prezentácie by mali byť v podstate zakladané, riadené a financované, až na výnimky, združeniami cestovného ruchu.

Chováme sa, ako keby každý z nás bol „pupkom sveta“. Zabúdame, že nie každý región a v ňom každá lokalita má predpoklady pre cestovný ruch a jeho rozvoj. V tomto smere upozorňujem na osvedčenú „socialistickú“ prax, kde v rámci vtedy legislatívne platného dokumentu „Rajonizácia CR“ bola naša krajina rozdelená do 4 kategórií: medzinárodného, celoštátneho, miestneho a lokálneho významu.

Z hľadiska podpory rozvoja cestovného ruchu by bolo žiaduce novelizovať tento pôvodne legislatívny dokument Regionalizácie (pôvodne Rajonizácie) cestovného ruchu (v závislosti na Stavebný zákon a zónaciu národných parkov) a následne novelizovať zákon 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu, kde budú:

-          Sekcia cestovného ruchu na MDV SR zodpovedať riadenie mnoho sektorového odvetvia, za jej legislatívu vzťahujúcu sa priamo k regionálnemu rozvoju, za koncepčné materiály i analýzy, pričom metodicky riadiť samosprávne orgány, predovšetkým na úrovni kraja

-          Krajská samospráva vykonávať svoju správnu úlohu a priamo manažovať územný rozvoj cestovného ruchu v celej jeho šírke

-          Samospráva nižšieho stupňa spolupracovať so združeniami cestovného ruchu podľa prijatých legislatívnych pravidiel, prípadne na obojstrannej zhode združení a samosprávy na základe zmluvy

-          Združenia cestovného ruchu  medzinárodného a celoštátneho významu prevezmú plnú zodpovednosť za formuláciu a rozvoj „produktu cestovného ruchu“ danej destinácie, založia vo významných bodoch destinácie (po dohode so samosprávou) turistické informačné centrá a svoje informačné a propagačné portály destinácie, ktorú spravujú, budú tvoriť a rozvíjať tak, aby bola možná ich integrácia na republikovej úrovni

-          Informačné kancelárie v turistických regiónoch miestneho a lokálneho významu, vrátane prímestskej rekreácie, môžu založiť a spravovať LEN samosprávne orgány nižšieho stupňa. Tým by bola pripravená aj pôda pre reformu (zlúčenia, prevedenie vlastníctva, prípadne zrušenia) doposiaľ existujúcej info siete TIK (viď info o jej fungovaní ......)

Úlohou združení cestovného ruchu je aj propagácia destinácie, ktorú riadia. Ako to bolo a je s propagáciou štátu a regiónov v ďalšom blogu.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  140
  •  | 
  • Páči sa:  50x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

711 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
SkryťZatvoriť reklamu