Je dvojtretinový podiel domácich turistov na celkovom objeme v cestovnom ruchu málo alebo veľa? Čo by uvítal štát a čo podnikatelia v cestovnom ruchu z hľadiska tohto podielu? Aký zisk má podnikateľ a aký štát z príchodu zahraničného turistu?
Čo by sme si mali v prvom rade uvedomiť?
Odpoveď na vyššie uvedené otázky sú podružného charakteru. Dôležité je uvedomiť si, že tak, ako na Slovensku, tak ako v EÚ (máme otvorený trh) rozoznávame 2 spôsoby riadenia vo verejnej správe:
· Riadenie turizmu zo štátnej úrovni a
· Riadenie na regionálnej úrovni, ktoré závisí od toho, či sa jedná o samosprávny kraj alebo samosprávu na nižšej úrovni (obce a mestá).
Štát i samospráva má k dispozícii „riadiaci nástroj“ v oblasti, ktorú nazývame „poskytovanie verejnoprospešných služieb“, kam patrí aj propagácia (marketing) cestovného ruchu, teda na jednej strane štátna, na strane druhej regionálna.
Na čo by mala byť zameraná štátna a na čo regionálna propagácia cestovného ruchu?
Odpoveďou by malo byť vymedzenie zodpovednosti v riadení turizmu pre každú riadiacu zložku! Keďže našou doterajšou praxou v tomto odbore bolo viac „okukávanie“ a „kopírovanie“ praxe iných štátnych či regionálnych subjektov vo svete bez dôkladnej analýzy a sledovania vlastných cieľov našej krajiny, dospeli sme tam, kde sme a už dlhšie obdobie štát smeruje na domáci trh, konkrétne domácich potenciálnych klientov, namiesto toho, aby sme v tejto oblasti posilnili zodpovednosť regiónov!!!
Turistický región (na rôznych miestach rôzne definovaný – žiaľ, ani legislatívne ustanovený) zastupuje záujmy nielen samosprávy, ale aj poskytovateľov turistických služieb (pozor, cestovné kancelárie či agentúry sú organizátormi alebo sprostredkovateľmi týchto služieb). Ich propagácia (vrátane poskytovania turistických informácií) sa zameriava na aktuálne témy, t.j. s časovým predstihom max. pol roka! Ich úlohou je informovať potenciálnych klientov o turistickej priťažlivosti konkrétneho regiónu tak, aby sa návštevníci dokázali po príchode do cieľa (turistického regiónu = destinácie) zorientovať a využiť pre seba čo najlepšie aktuálnu ponuku!!!
Štátna propagácia je však o niečom inom! Jej hlavnou úlohou je podpora predaja turistických služieb, ktorá je v podstate skrytá za aktivitami štátnej propagačnej agentúry pre cestovný ruch, v terajšom prípade slovakia.travel. Keďže „príprava na uzatváranie nových obchodov v cestovnom ruchu“ sa začína v podstate začiatkom apríla bežného roka na rok nasledujúci, štátna propagácia musí zahájiť svoju činnosť už v apríli bežného roka na rok po rok nasledujúci – jednoducho konať s viac ako ročným predstihom, teda nie v roku 2026 na rok 2026, ale na 2027!
Kým štátna agentúra na svojom portáli propaguje turistické zaujímavosti podľa tematiky (gotika, jaskyne, poľovníctvo, rybolov, kúpeľníctvo ap.), turistické regióny tieto zaujímavosti propagujú regionálne – teda len tie, ktoré sa v turistickom regióne nachádzajú.
Kým úlohou štátnej agentúry je smerovanie „reklamy“ k obchodníkom – podnikateľom so službami cestovného ruchu, úlohou verejnoprospešných (public) subjektov v regiónoch je zaujať priamo jednotlivých potenciálnych turistov!
Ako získať viac peňazí z turizmu?
Platí – z obchodu so službami cestovného ruchu! Tie produkujú podnikatelia, ktorí by mali „priviesť“ čo najväčší podiel do konkrétneho turistického regiónu! Nimi „privezení“ turisti sú v regióne zároveň konzumentmi ďalších vedľajších služieb či tovaru (pokiaľ ide o nákupnú turistiku), ba aj suvenírov ai., ktoré sa nachádzajú v aktuálnej ponuke navštevovaného miesta!
Prínosom zahraničných turistov pre Slovensko je fakt, že títo míňajú pri nákupe a uspokojovaní svojich potrieb peniaze zarobené v zahraničí, čím mimoriadne prispievajú k zvyšovaniu objemov tržieb.
Žijeme v dome prudkého rozmachu IT technológií. Zároveň sme však relatívne na jej začiatku, takže sa stáva, že mnohí „potenciálni turisti či návštevníci“ si myslia, že práve oni sú najefektívnejším zdrojom príjmov ubytovacích či gastro zariadení, takže velebia rôzne rezervačné systémy. Tie patria do skupiny „sprostredkovateľov“, čo však neznamená, že pre podnikateľov sú nimi sprostredkované obchody z hľadiska ziskovosti tie „najefektívnejšie“ zo všetkých! Práve naopak... hlavne pre väčšie ubytovacie zariadenia!
Účinok propagácie podnikateľov sa meria – podnikateľ analyzuje výsledky svojho konania. Ale ako je to v prípade štátnej či regionálnej propagácie?
Na túto otázku treba hľadať odpoveď. Alebo nám vyhovuje, že štátna propagácia nahrádza regionálnu?
