Takým mnoho sektorovým odvetvím, akým je cestovný ruch, nie je žiadne z hospodárskych odvetví. Riadiť ho tak, ako iné, je možné len vtedy, ak si to všetci, ktorí hovoria do jeho rozvoja, uvedomia a budú sa na jeho riadení spolupodieľať – každý za svoj úsek. Odbor vyžaduje totiž
„integrované riadenie“,
na ktoré upozorňujem už dávno a ktoré sa zatiaľ úspešne začína medzi ministerstvami sociálnych vecí a zdravotníctva. Len tak sa zabezpečí komplexný pohľad na odvetvie, do ktorého má čo povedať či už ministerstvo, ktorému je cestovný ruch priradený, ale aj ministerstvá kultúry (kultúrne a historické hodnoty), pôdohospodárstva (agroturistika vrátane poľovníctva a rybárstva), zdravotníctva (kúpele), hospodárstva (ochrana spotrebiteľa), dopravy (dopravná dostupnosť destinácií), životného prostredia (ekoturistika), investícií a regionálneho rozvoja (finančná podpora rozvoja turizmu), zahraničia (pre vzťah s obchodnými zastúpeniami) ai.
Žijeme v čase IT revolúcie, digitálne riešenie integrovaného riadenia je teda možné. Prečo sme ho dodnes neobjavili? Pretože prináša všetkým zúčastneným komplexný prehľad o všetkom, čo sa robí či už na štátnej alebo regionálnej úrovni? Pretože lipneme na starých, neefektívnych, neprehľadných systémoch riadenia, či už je to na štátnej alebo regionálnej úrovni? Takých, v ktorých sa haciendy postavené za európske peniaze, určené pre rozvoj agroturistiky, stratia v neprehľadnej štruktúre informácií? Alebo prispeli k tomu ľudia na zodpovedných funkciách, odmietajúci akúkoľvek inováciu prinášajúcu kvalitatívne zmeny? Alebo preto, že potrebe komplexnosti riadenia turizmu nerozumejú?
Cestovný ruch, ktorého regionálne riadenie prešlo s okresov na samosprávu už na prelome tisícročia, sa dočkalo v roku 2010 (či skôr až v prvom roku realizácie v 2012) konečne legislatívnu úpravu – vďaka zákonu č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu. V poslednej dobe sa dokonca poniektorým v odbore splnila túžba mať aj „vlastné ministerstvo“. Zmenilo sa však niečo na systéme riadenia tohto mnoho sektorového odvetvia? Realita potvrdzuje, že všetko zostáva po starom. Rastú len náklady spojené s riadiacim výkonom!
Mali by sme si priznať, že riadenie cestovného ruchu – či už na štátnej alebo na regionálnej úrovni, je neefektívne. „Každý hrabe na svojom piesočku“. Výsledkom je aj existencia „haciend“ postavených za európske peniaze. A možno nielen tých...
V dobe, keď nás viac zaujíma „umelá inteligencia“ ako využitie zdravého ľudského rozumu a logického riešenia problematických manažérskych vzťahov v oblasti cestovného ruchu, je nevyhnutné myslieť na jeho „udržateľný vývoj“ a taký systém riadenia, ktorý zodpovedá finančným možnostiam nášho štátu.
My sa však stále na niečo „hráme“. Nezodpovedne. Ako malé deti. Dokonca aj napodobňujeme. Ale koho? Francúzsko a jeho „francúzsky systém riadenia turizmu“? Ten dokonca zavrhli prijať vo švajčiarskom Graubuendene a mali na to svoje dôvody. Francúzsko, súťažiace každoročne o svetové prvenstvo v návštevnosti krajiny, má z turizmu dostatočne vysoké príjmy, aby si mohlo dovoliť finančne náročný systém riadenia. Slovensko však musí myslieť a uvažovať ináč. Finančná situácia v tejto dobe to priam vyžaduje....
Porovnávať, to áno. Kopírovať , to azda nie. Nové riešenia? Štát i samospráva potrebuje k tomu spolupracovať s podnikateľmi. Už v rokoch krátko po našej „nežnej“ sme mali možnosť využiť poradenskú pomoc Švajčiarska. Však vďaka tomu vzniklo i „Združenie cestovného ruchu Tatry“ (1995), ktoré sme pozabudli transformovať na „oblastné“ v procese realizácie zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu. A tak v našich „Tatrách“, správnejšie nazvané „Vysokých Tatrách“ následne pôsobili 2 jednotky s rovnakým poslaním!!!
Kde sa stala chyba? Štát i samospráva nedokáže zabezpečiť podmienky pre rozvoj, vrátane regionálneho rozvoja cestovného ruchu a podnikania v tomto odbore bez spolupráce so samotnými podnikateľmi. Tí sa za účelom presadzovania svojich záujmov nezdružujú len v profesijných zväzoch, ale mali by sa (všetci) aj v regionálnych združeniach, ktoré pre potenciálnych návštevníkov predstavujú „rozpoznateľnú destináciu“. Práve tieto „regionálne združenia cestovného ruchu“ , vrátane ich štruktúry a poslania sú alfou a omegou, teda výkonnou jednotkou zriadenou za účelom udržateľného regionálneho rozvoja, pričom samosprávne kraje by sa konečne mali chytiť svojej riadiacej pozície – vo vlastnom administratívnom regióne. Na to je potrebné, aby sa nezamieňalo poslanie „administratívneho regiónu“ s „turistickým regiónom“. Okrem „bratislavského“ nie sú totiž územne totožné!!!
Na druhej strane je potrebný taký prístup podnikateľov, ktorý si nezamieňa „regionálny rozvoj“ s „obchodom so službami cestovného ruchu“. Stretávam sa s tým nielen u nás, ale aj v Nemecku. Pre obchod s „balíkmi služieb“ EÚ vydala smernicu, v SR legislatívne upravenú v zákone 170/2018 Z.z. o zájazdoch a spojených službách. Zákon obsahuje „výnimku pre občianske združenia, vrátane združení cestovného ruchu“, ktorá sa nesprávne vykladá, že zákon pre tieto združenia neplatí. Stačí si uvedomiť, že citovaný zákon upravuje „ochranu spotrebiteľa, teda cestujúceho“, takže platí pre všetky subjekty obchodujúce, resp. organizujúce akékoľvek balíky služieb pre konečného spotrebiteľ!!!
Zároveň je potrebné uvedomiť si, že EÚ doposiaľ nemá upravené pravidlá obchodovania so službami cestovného ruchu na internete. Jedná sa o oblasť, v ktorej sa obchoduje hlava-nehlava. Chýba pre ňu základné pravidlo – ochrana obchodnej značky, t.j. pravidlo, v akom rozsahu môže predávajúci siahnuť na nehmotné vlastníctvo subjektu, ktorého produkt napr. sprostredkováva! Predpokladám, že uvedený problém sa bude musieť vyriešiť, rovnako aj zákaz sprostredkovania hlavných služieb cestovného ruchu pre združenia cestovného ruchu v ktoromkoľvek turistickom regióne/destinácii v EÚ.
Zabúdame na etiku? Etické kódexy vypracovávali profesijné združenia z peňazí EÚ, nakoľko ich existencia bola jednou z mnohých podmienok vstupu SR do EÚ. Preto nie je na mieste, aby združenia, zväzy, asociácie či podnikatelia konštatovali: „Kto by dnes dodržiaval etiku!“ Ak sa pozriem do minulosti, na blog „Nemci už zhodnocujú a čo my?“ zverejnený v r.2011, som šokovaná z obsahu diskusie. Aj takí ľudia sa pohybujú v oblasti turizmu?
Rozvoj cestovného ruchu závisí od komplexnosti jeho riadenia – na všetkých úrovniach. Treba mať na pamäti – hovorím to z vlastnej skúsenosti, že ten, kto dodržiava etiku obchodovania, má otvorené dvere k obchodným subjektom vo vyspelom svete. Treba si uvedomiť, že môžeme čokoľvek zaujímavého, hodnotného, cenného pre návštevníka urobiť na úrovni regiónu – pokiaľ nebude dodržiavaná etika podnikania, dovtedy sa nikto nemôže očakávať rast výkonov!
Slová v toto blogu by nemali zaujímať len odborníkov, ale aj všetky politické strany. Slovensko potrebuje totiž myslieť perspektívne a radikálne zmeniť zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu!
