reklama

Je ľahko kritizovať každú vládu

Preto sa aj tak deje Nielen u nás. Na celom svete. V demokratických krajinách. A my sa stále tejto demokracii učíme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Vo všetkom sa nachádza vnútorný rozpor. Záleží len na tom, aké sú naše osobné hranice, náš limit, za ktorý, spravidla v závislosti od pudu sebazáchovy, nepôjdeme.

Okrem tejto „živočíšnej“ hranice existuje „hodnotová“ hranica, daná charakterovými črtami osobnosti človeka. Ako spoločnosť sme si zvykli, že hranice etickej hodnoty v spoločnosti určovali kňazi, pričom vznikom „štátu“, lepšie povedané politického zoskupenia, základné etické hodnoty pretavili politici do legislatívnych noriem.

Korona kríza vážne narušila „hodnotové“ hranice a úplne odkryla „živočíšne“ hranice každého jednotlivca, vrátane členov vlády, ktorí navyše nesú plnú zodpovednosť za návrhy riešení pre krízové riadenie. O týchto nakoniec rozhoduje parlament.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Plný dopad súčasného diania ponesú až nasledujúce vlády. Spolu s nimi aj my, občania. Keďže riadenie štátu je systematický proces a nie zázrak „Daj, Bože, dažďa, ale hneď“, zažívame dnes realitu, ktorú odsúhlasili nami volení poslanci na začiatku pandémie. Preto by predmetom kritiky nemala byť len vláda, ale v prvom rade parlament.

To sa však nedialo, napriek neskorším sústavným výzvam zo strany vlády smerom k parlamentnej opozícii a spoluprácu pri zvládaní boja s pandémiou, ktorá sa týka celej spoločnosti.

Demokratický štát nesmie diskriminovať. V našom prípade parlament (má zákonodarnú moc), nemôže zvažovať povinné očkovanie pre niektoré skupiny obyvateľstva. Nemôže zvažovať ani povinné očkovanie pre všetkých občanov, pretože ináč by musel štát prevziať zodpovednosť za prípadné úmrtia/vážne ochorenia v dôsledku vplyvu očkovacích látok na zdravie človeka. Navyše bolo by to aj tak zbytočné, pretože ide o pandémiu a pokiaľ by sa povinné očkovanie nezaviedlo na celom svete, povinnosť očkovania stráca význam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Demokratický štát však môže z dôvodu infekčnosti Covidu-19 siahnuť po opatreniach, ktoré znejú navonok ako diskriminácia, ale v podstate ide o eticky i legislatívne odôvodnené konanie za účelom zabezpečenia verejného zdravia. Táto diskriminácia musí byť zameraná cielene, nie plošne, hoci by si ju tak tí, ktorí majú na starosti len verejné zdravie, priali. Tí totiž nesú len čiastočnú zodpovednosť, a to za odbornú oblasť. Plnú zodpovednosť nesie vláda a v konečnom dôsledku parlament, teda tí politickí predstavitelia, ktorí zodpovedajú za celý chod spoločnosti, nielen za verejné zdravie.

V oblasti verejného zdravotníctva preto z vyššie uvedených dôvodov zostáva len overené, hoci toľko kritizované testovanie, pričom zodpovednosť za testovanie by nemala preberať vláda, ale samospráva s pomocou orgánov verejného zdravotníctva v okresoch, pričom do procesu by prirodzene by mali byť zatiahnutí aj zamestnávatelia (bez ohľadu a vlastníka organizácií).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len tak sa vytvoria podmienky na efektívne testovanie v ohniskách nákazy. Celoplošné testovanie má totiž význam vtedy, ak štát chce zmonitorovať stav ochorenia a výsledky analýzy použiť pre svoje rozhodnutie potrebné pre návrh a prijatie legislatívnych opatrení!

Problém ochorenia na Covid-19 je hlbší. Ak zostaneme na povrchu a zotrváme v prízvukovaní vakcinácie alebo formulky „rúško + 2 metre rozostupy“, štátu sa nikdy nepodarí nadviazať komunikáciu s občanmi v tom smere, aby štát spolu s občanmi dosiahli spoločný cieľ. Naposledy ním bola „kolektívna imunita“.

Naopak, prehĺbil sa rozpor v spoločnosti, čím sa prehĺbila aj nezhoda medzi politickými stranami, ktoré reprezentujú konkrétnu časť spoločnosti. Odrazom je sústavná kríza vo vláde a neschopnosť spolupráce poslancov parlamentu. Za účelom dosiahnutia konsenzu, a tým aj uspokojenia verejnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dovolím si tvrdiť, že sme k tomu dospeli aj pre limitáciu zdravých na úkor chorých, čím sa vytvoril priestor pre negatívne a deštruktívne orientované živly. Tým sa začal vytvárať „pocit krivdy“ na oboch stranách, hoci faktom je, že Covid-19 je infekčné ochorenie (vyžaduje si diskriminačné ale ústavou odobrené vyčlenenie chorých mimo spoločnosť). Následkom je otváranie nožníc vnútorných rozporov, nebezpečných pre demokraciu. Došlo k posilňovaniu tendencií smerom k autokracii (neobmedzenému vládcovi), čím sa zvyšuje nebezpečenstvo návratu k fašizmu či stalinizmu – zriadení, s ktorými máme historické skúsenosti.

Najlepším a vzhľadom aj na hospodársku stabilizáciu optimálnym riešením by bol návrat k semaforu s revíziou pravidiel pre infekčne chorých za účelom ich pritvrdenia, vrátane prehodnotenia miesta ich ošetrovania  – zároveň so skvalitnením zdravotnej prevencie. Znamená to, že „očkovanie“ by sa stalo súčasťou zdravotnej prevencie, pričom zdravotná prevencia sama o sebe by sa mala stať súborom návykov, ktoré každý občan dobrovoľne dodržiava, čím prispieva ku kvalitnému verejnému zdraviu.

Pokiaľ v oblasti „zdravotnej prevencie“ zradili zdravotné poisťovne, mal by v tomto prípade iniciatívu vziať do rúk štát (v rámci riadiacej sústavy verejného zdravotníctva). Štátne opatrenia musia smerovať k povzbudeniu spolupráce občana na upevňovaní verejného zdravia, mali by reálne podnietiť záujem každého starať sa sám o seba (nie na príkaz štátu). Jedno z riešení je „peňaženka zdravia“, do ktorej by občanom prispieval za vopred známych podmienok štát. Tak občan (najmä tí s nízkym dôchodkom) bude mať vyhradenú finančnú sumu len na posilnenie svoje imunity a to podľa vlastnej potreby.

Je to v princípe podobné, ako „Matovičov návrh odmeny za očkovanie pre 60+“, ale sleduje praktické posilňovanie zdravia a tým aj imunity jednotlivcov (teda nie aj ich kultúrne alebo rekreačné). Štát by tak dostal do rúk nástroj riadenia nie jednorazový, ale systematický, navyše účinný a efektívny, pretože smerom do budúcnosti nevieme, na aký prejav pandémie (alebo na aké jej následky) budeme musieť okamžite reagovať. Čo sa týka platobnej formy – dnes predsa existujú aj špeciálne kreditné karty! Nemusia to byť práve šeky.

Záver: blog popisuje jednu z možných nových riešení. Bez zmeny sa život našej spoločnosti bude pretĺkať od jedného lockdownu k druhému smerom k stále slabšej ekonomike a k postupnému zániku demokracie.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  190
  •  | 
  • Páči sa:  271x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu