Rovnaký meter pre každého

Písmo: A- | A+

...taký by mal platiť podľa predsedu Sme rodina Borisa Kollára, čo okrem iného znamená žiadne úľavy pre kajúcnikov.

Ten istý Boris Kollár sa pred niekoľkými dňami pri rozhovore s pápežom zmienil aj o tom, že na vidieku sa stáva, že farári nechcú pokrstiť nemanželské dieťa. Vtip je v tom, že títo farári majú tiež rovnaký meter stavaný podľa princípu, že deti by sa mali rodiť v manželskom zväzku, nakoľko rodina je pre nich základná bunka a ostatné je cudzoložstvo, ktoré vylučujú zo spoločnosti veriacich.

Odpoveď pápeža bola jednoznačná  a v podstate vyjadrovala, že všetkých novonarodených bez použitia akéhokoľvek metra prijať do cirkvi, čo znamená pokrstiť všetky deti.

Pápež podľa jeho slov vyzdvihuje slobodu ako jednu zo základných hodnôt. Nie tú vonkajšiu, ale vnútornú, ktorí mnohí (vrátane kajúcnika Slobodníka) považujú za „vnútornú česť“.

Ruku na srdce. Každý z nás potrebuje vnútornú slobodu (je predpoklad pre naše samostatné myslenie). Nie každému je táto z rôznych objektívnych či subjektívnych dôvodov daná. Vezmime si napr. takú organizačnú štruktúru ak je mafia. Pozostáva z bossa a z ľudí, pre ktorých má nemčina priliehavý názov „Mafiaknecht“ (Otrok alebo paholok mafie). Taký človek v žiadnom prípade nie je vnútorne slobodný.

Potrebu vnútornej slobody má každý v sebe zakódovanú presne tak, ako potrebu prežiť. Ak sa stane, že pocit potreby vnútornej slobody preváži nad akoukoľvek inou potrebou, človek nezačne ľutovať seba, ale to, čo učinil druhým (vrátane svojich najbližších), pretože zneužil svoju vonkajšiu slobodu.

„West Culture“ – západná kultúra, je postavená na kresťanstve. Prejavy ľútosti nad zničenými hodnotami druhých nazýva kajúcnictvo. Preto tento pojem patrí do oblasti etického práva. Toto právo prirodzene dopĺňajú legislatívne normy, ktoré si schválila spoločnosť, aby sa nimi riadila. Pre ľudí, ktorí porušili legislatívne normy a boli za to odsúdení, zriadila väznice – ako nápravnovýchovné ústavy! V nich by si mali odsúdení osvojiť „etické právo“, aby sa mohli následne opäť vrátiť do života spoločnosti.

Vyššie uvedená legislatívna teória odkrýva svoju nedokonalosť. Ináč by sa nestalo, že spoločnosť dospela k potrebe obnovy, čo sa nedá dosiahnuť bez odstránenia vážnych negatívnych javov, medzi nimi korupcie. Očistný proces spoločnosti začali práve kajúcnici! Prehodnotenie ich osobných zlyhaní je hnací motor zmeny, ktorú všetci očakávame! Preto je na mieste položiť si otázku, či by pre kajúcnikov mal platiť vo vzťahu k trestnému zákonu rovnakým meter ako pre tých, ktorí zapierajú aj vlastný nos medzi svojimi očami?

S tým súvisí odpoveď na ďalšiu otázku: Kto by mal hodnotiť pravdivosť a mieru ľútosti nad zlým činom, hĺbku ich pokánia a vôbec ich schopnosť vnímať a rešpektovať hodnoty etického práva (pre ktorých osvojenie by mali byť zatvorení vo vezení)? Kňazi? Sudcovia? Vyšetrovatelia? Prokurátori? Politici? Psychológovia?

Kompromis v spoločnosti dosiahneme len vtedy, ak si odpovieme na otázku, či chceme riešiť alebo odmietame akýkoľvek prístup k riešeniu problému zvaného „kajúcníctvo“. Alebo ho budeme považovať za zradu, za udavačstvo voči určitej skupine ľudí, ba navyše ho budeme odsudzovať ako zradu na spoločnosti. Možno si, ako spoločnosť, neuvedomujeme, o aký veľký problém sa vôbec jedná. Pretože korupciu v takom rozsahu rieši naša spoločnosť prvýkrát v dejinách a nebyť riešenia bývalých vojnových zločinov, nemáme s niečím podobným žiadne skúsenosti. Preto je dôležité uvedomiť si, či sme alebo nie sme kresťania a podľa toho konať. Pretože v podstate sme všetci ľudia na zemeguli pohania. Ale my, ľudia západnej kultúry, sme prijali kresťanstvo ako normu, ktorá nás vedie všetkými úskaliami, ktoré nerieši a nevyrieši legislatíva alebo nejaký príkaz zhora.

Otrokárstvo či poddanstvo sú prežité spoločenské systémy. Už starí Gréci nás učili, že vnútorná sloboda je nevyhnutná pre tvorbu, pre invencie, pre pokrok spoločnosti. Je načase, aby sme si ju začali sami v sebe vážiť a chrániť ju v záujme celej spoločnosti.

Skryť Zatvoriť reklamu