reklama

Mečiarizmus - problém uvalený na celú epochu

Opomenuli sme si uvedomiť negatívne prvky politiky zničujúcu demokraciu. Pretrváva preto dlhé roky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pred 30-timi rokmi politici rozhodli o rozdelení československej federácie (ČSFR). Slovensko tým začalo svoj emancipačný proces. Na ktorom stupni tohto procesu sme, sme si včera mohli uvedomiť pri hodnotení stavu republiky prezidentkou pani Čaputovou. Nebolo len súčasnom stave, ale aj o dôsledkoch dlhodobého vplyvu politiky kedysi „silných“ politikov na stav nášho hospodárstva a spoločnosti.

Pred 33 rokmi Slovensko vďaka „našej nežnej“ dostalo do vienka nádej na život v demokracii, na dodržiavanie ľudských práv, slobodu, rovnoprávnosť... a vďaka „nežnej“ i ľudskosť - hodnotu ďaleko vzdialenú od vojnových krutostí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na čele samostatného štátu stála, ako dejiny potvrdzujú, despotická osobnosť, ktorá do politického života a tým aj do života spoločnosti, vniesla praktiky s demokraciou nezlučiteľné! Spomeňme si len na bezprecedentný prípad únosu syna bývalého prezidenta Kováča, tvrdo porušujúci základné ľudské práva občana. Dodnes neriešený potvrdzuje, že naša spoločnosť sa ešte nedokázala oslobodiť od negatívnych prvkov mečiarizmu.

Mečiarizmus, ako politický smer „stredu“, nepotrebuje pre svoju existenciu demokraciu. Zamieta akúkoľvek diskusiu. Pre akceptáciu svojho – jedine správneho názoru, používa populizmus manipulujúci mienku bežného občana. Pre odporcov pozná jedno riešenie: výsmech, prenasledovanie, skrytú agresiu, ba aj smrť. Na odstrašenie a umlčanie. Tých nespokojných. Na zakrytie svojich skutkov, na vytvorenie zdania o vlastnej spravodlivosti a tým aj nadľudskej jedinečnosti...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mečiarizmus si neuvedomuje, že s postupom doby sa v 21. storočí  v demokratickej spoločnosti stáva „menšinou“. Neráta s tým, že väčšina tejto „menšiny“ sa môže stať pre vodcu nebezpečnou. Tak skončil sám Vladimír Mečiar, tak ukončil svoju kariéru aj bývalý premiér Fico.

Napriek všetkému sa mečiarizmus ďalej vinie ako had, aby opäť zasyčal na demokratickú väčšinu. Keďže si spoločnosť nedefinovala zničujúce atribúty mečiarizmu, nečudujme sa, že mnohí (našťastie stále len menšina) počujú tento sykot ako nádherné bzučanie naznačujúce skorý príchod krásneho leta.

Ako spoločnosť nemôžeme čakať, že s analýzou mečiarizmu prídu samotné politické strany. Veď poniektoré s ním priamo kolaborovali či dodnes kolaborujú! Je to úloha pre na slovo vzatých odborníkov! Keby to boli bývali urobili, tak by sme sa už dávno voči mečiarizmu vyhranili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak, ako sa včera vyhranila prezidentka Zuzana Čaputová - hoci nepriamo sa svojimi slovami dotkla Trestného zákona a s ním spojených snáh zmeniť postup pri stanovovaní trestných sadzieb. Pre vyvolených! Pretože máme vysoký počet väzňov na 100 tisíc obyvateľov!

Vynára sa pritom otázka, či súčasná vláda ako aj slovenský parlament zabudol na to, čo pred voľbami sľuboval? Medzi iným aj očistu spoločnosti? Vari víťazné parlamentné strany zabudli na to, že ak sa odklonia od svojich volebných sľubov, mali by prísť na rad opäť voliči, aby im „ich želané zmeny“ v procese priamej demokracie odsúhlasili?

Vari národ zabudol, že Mečiar, bývalý prvý premiér SR, vytvoril priestor –a tým aj podmienky, pre prinajmenšom neetické (pokiaľ nie trestné) správanie sa jemu blízkych podnikateľov, v tom čase privatizérov? Práve títo ho v rámci „svojej očisty“ odstavili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vari národ zabudol, že Mečiar pokračoval v komunistickej metóde odrovnávania vynikajúcich odborníkov, čim zasial neriešiteľný spor medzi vlastníkmi podnikov a ich odborným managamentom?

Národ nezabúda, že kresťanská demokracia na čele so sľubným premiérom Dzurindom doviedla našu krajinu do Európskej únie. Ale opomenula sa vyrovnať s mečiarizmom, čo vyvrcholilo za vlády Ivety Radičovej pre jej opakované menenie postoja dohodnutého na úrovni vlády. Takéto konanie prezrádza ústupky ľuďom z pozadia. Čo to boli za ľudia? Štát sa týmto spôsobom riadiť nedá! Tak sme skončili. Pred novými voľbami. Vraj za to môžeme vďačiť Richardovi Sulíkovi?

Sme rôzni. My, ľudia. Ako akceptujeme svoju rôznosť? Poniektorí ako „mečiaristi“. Akceptujú len svoj názor, pretože len ten je správny! Empatia? Mnohým nič nehovorí. Solidarita? S kým, veď je nám dobre! Všetkým? Kto sa nás na to pýta?

A sme pri odboroch, zväzoch, združeniach. Pri ich politike, pripravenosti zastupovať svojich členov v otázkach bežných i budúcich, pri spôsobe vyjednávania. Tie posledné – vyjednávanie lekárskych odborov s členmi vlády, boli doslova brutálne. Také niečo demokracia nepozná. Také niečo by nemecké Verdi nikdy neurobilo. Aj ich tohoročné letné vyjednávanie s Lufthansou bolo tvrdé. Zopár dní boli na niektorých letiskách ohrozené lety dovolenkárov, pričom sa pre štrajk vyberali dni s najnižšou intenzitou leteckej premávky! Nebolo pritom ohrozené zdravie ľudí v celej spoločnosti! Vyjednávanie o zvýšení miezd pre letcov bolo rozložené na etapy a v dlhšej časovej osi, ktorá umožňovala „schladenie hláv“ vyjednávajúcich pre hľadanie nových kompromisov!

Odbory, zväzy, združenia, máme tu aj ďalší problém – neodbornosť vo svojich vlastných radoch. Problémy v školstve, v príprave odborného dorastu, obzvlášť bolestivej v čase hospodárskej krízy... Vďaka premiérovi Eduardovi Hegerovi máme „Plán obnovy“. Ale odpovedzme si: „Má mečiarizmus slovo „plán obnovy“ vo svojom slovníku?“ Ako chcete pomôcť – vy, ľudia z praxe, aby sa obsah tohto slova skutočne naplnil a Heger z tohto boja o lepšiu budúcnosť vyšiel víťazne?

Nebuďme naivní – mečiarizmus našiel svoje cesty aj do dnešnej vlády, takže nečakajme, že súčasný premiér sám zotne dvanásťhlavového draka. Stáva sa to len v rozprávke.

My, ľudia a zároveň voliči, sme mali už dávno uvažovať, ako si predstavujeme odovzdanie svojej dôvery v rámci parlamentnej demokracie. Zhodnotiť, ako nás pri obrane našich práv zastupujú médiá.

Zároveň my, ako jedinci a členovia rodín sa postavíme k ohováraniu, posmechu, nadnášaniu sa nad druhými, k akceptácii názoru iných, k diskusii o "veciach verejných", ku konaniu od buka do buka či prehliadaniu nezodpovednosti zodpovedných?

Som žena. Krátko pred sedemdesiatkou. Teda s veľkými životnými skúsenosťami. Rozpoviem Vám o jednej z nich. Veľmi ma potešilo, že môžem ísť so skupinou ľudí do jedného z kín vo Vancouveri si pozrieť si film „Doktor Živago“. Za „socíku“ bol u nás zakázaný. Po jeho ukončení sa obrátil ku mne jeden z Kanaďanov s otázkou: „To pochádzaš z tých končín, kde ženy robia na mužov?“  Tak nás vidia iní. Ako sa vidíme my a ako chceme, aby nás videli iní? Veď chceme žiť v demokracii. 21.storočia. V ktorej mečiarizmus nemá čo hľadať.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  190
  •  | 
  • Páči sa:  271x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu