Nepríjemné tváre učiteľov

Písmo: A- | A+

Hovorí sa, že pondelky nie sú zlé. Pre mňa to žiaľ neplatí. Boli zlé aj za čias študentských, ale aj v časoch pracovných. Lepšie povedané iba pondelkové rána. Neskôr sa to už rozbehne.

Vždy si rada cestou v aute zapnem rádio. Počúvam aj komerčné rádia. Veď prečo nie. Občas sa im aj nejaký ten vtip podarí, občas aj nejakú peknú skladbu počujem, ktorú hrajú dnes ešte len 15x. Dnes podvečer som asi urobila chybu.

Započula som vstup pána moderátora v zmysle, že dnes je pondelok a opäť začal ďalší týždeň online vyučovania. Vraj začínať pondelok ráno tým, že musíte vidieť „ksicht“ svojej učiteľky pred sebou na monitore nie je nič príjemné.

Som učiteľka. Som žena. Zamýšľam sa.

Skutočne máme my učiteľky až také nepríjemné „ksichty“? Či som len veľmi precitlivená? Má ma to uraziť? Ako učiteľku, či ako ženu? Zrazu si uvedomím, že ja som so svojím „ksichtom“ predsa spokojná. Čo ma teda na tom nešťastnom vyjadrení tak irituje? Už viem. Predstava tých „ksichtov“ učiteliek, ktoré majú za sebou o pár rokov života viac ako ja, aj ako mladík ozývajúci sa z rádia. Predstava tvári, na ktorých je už vidieť čo to odžité.

Spomínam na pondelkové rána v študentských časoch. Snažím sa spomenúť si, či pre mňa, ako žiačku, či študentku bolo naozaj také hrozné pozrieť sa na „ksicht“ mojej učiteľky v pondelok ráno.

Možno si to len nepamätám, lebo zlé veci chce človek radšej „vypúšťať“. Nemyslím si. Nebolo to hrozné a nekazilo mi to ani deň, pretože ja som sa pozerala učiteľom nie do „ksichtu“, ale do tváre. Nepozerala som s odporom, ale s rešpektom. S rešpektom, že je to človek, ktorého uznávam, ktorý mi každý deň niečo zo seba odovzdáva, ktorý chodí každé ráno do práce práve kvôli mne. Človek, ktorý skrýva svoje starosti a na mňa sa 99 % času dňa pozerá s úsmevom a záujmom o to, čo robím.

Možno som len mala šťastie na takých učiteľov. Možno pán moderátor mal presne opačnú skúsenosť ako ja. Ak je to tak, tak je mi to naozaj úprimne ľúto. Ale stojí za budovanie si akéhosi alterega, či zvyšovanie počúvanosti alebo sledovateľov na Instagrame zhadzovanie mnohokrát starších, skúsenejších, či vzdelanejších? Niekde sa asi stala chyba.

Momentálne sú však pre niektorých žiakov práve tieto „ksichty“ jediné, mimo ich domácnosti, ktoré môžu vidieť. Pre niekoho sú útekom zo samoty, pre niekoho bútľavá vŕba, ktorej sa vedia vyrozprávať, pre niekoho volanie o pomoc, pre niekoho niekým, kto sa o nich ako jediný zaujíma.

Snažím sa veriť tomu, že môj „ksicht“ v pondelok ráno až taký nepríjemný v monitore nie je. Skúsim to zistiť a prípadne požiadať o radu, ako na to, dokonalé, upravené tváre z rádia. Možno mi poradia nejaký dobrý filter, aby môj „ksicht“ vyzeral, čo najprirodzenejšie.

Skryť Zatvoriť reklamu