Fotografie, v typickom „suchom“ holandskom štýle ukazujú obrovské stavby v meste, ako napríklad Euroveu a využívanie nových verejných priestorov ako napr. Aupark. Ale rovnako ukazovali, ako povedal hlavný architekt mesta Bratislavy, Štefan Šlachta mesto „tak ako by sme naň najradšej zabudli“. Mojimi vlastnými slovami, povedala by som, že som fotila to, čo sa pravdepodobne malo v najbližších rokoch nenávratne zmeniť. Zámerne som pracovala ako kronikár, pokúšajúci sa zachytiť rozmach mesta, pred tým ako jeho história „ na ktorú by sme najradšej zabudli“ nezmizne pod rukami súkromných developerov.
Vysvetlila som to aj v televíznom programe pre deti: Mesto je ako učebnica dejepisu. Budovy sú súčasťou jeho histórie, ktorá má množstvo kapitol, mesto zažilo obdobia vojen ako aj obdobia veľkého bohatstva a blahobytu. Ak vezmete mestu jeho budovy, ako by ste mu odoberali jednu kapitolu z tejto učebnice. Kto má právo to urobiť? ??Moje obavy sa po skončení práce na mojej knihe splnili: demolácia (v prípade objektu Gumon čiastočne nezákonná) starého priemyselného dedičstva mesta a nekoordinovaná výstavba výškových budov. Motiváciou boli len peniaze, nič iné. Vo svetle dnešnej reality roku 2010 a po šokujúcej ekonomickej kríze, ktorá zasiahla tiež Slovenský trh napriek prijatiu eura, sa enormné demolačné aktivity, ktoré sa v Bratislave odohrali ukazujú ako prinajmenšom do istej miery trápne.
V priebehu 2 rokov od vydania mojej knihy sa minimálne 40 percent miest na mojich fotografiách zmenilo na nepoznanie. Ale s príchodom krízy sa rýchly stavebný boom zastavil. Z môjho osobného pohľadu je to práve kríza, ktorá zachránila Bratislavu od ešte väčšej hanby.
Od začiatku krízy sa odohrali zaujímavé veci. Našťastie, projekt Eurovea sa postavil podľa plánu a môj veľký sen, bývalá priemyselná budova ktorá by fungovala ako centrum, akýsi inkubátor pre kreatívny sektor (t.j. pre architektov, dizajnérov, filmárov, agentúry, maliarov, fotografov, scénografov, tlačiarov, čo tanečné štúdio...) sa stal realitou.
V budove bývalej továrne Cvernovka si jednotlivci začali prenajímať a budovať svoje vlastné štúdiá zo svojich vlastných peňazí a v priebehu jedného roka sa v tejto krásnej a historickej budove rozbehla živá fungujúca komunita. Ako dlho však vydrží záleží na vlastníkovi budovy.
Podľa guru urbanizmu Richarda Floridu má takéto miesto kľúčový význam pre dynamiku a ekonomiku každého mesta. Skutočnosť, že priestor ako Cvernovka nie je podporovaný samosprávou je škoda, ale na druhej strane to môže byť práve jeho silnou stránkou. Pokiaľ bude majiteľ budovy dostatočne prezieravý udrží si umelcov pri sebe, keď bude projektovať tzv. „loft" apartmány v tejto svojej budove.