to vydolovala von)
z trávového porastu, neviem, či by voľačo z trávového porastu bolo predpozorovateľnejšie, keby som nosila kontaktné šošovky, každopádne
aby som nechystala druhému, čo nenávidím, upratujem vykadenô do sáčku... obďaleč sa z hmly vynáral v okolí posledný stojan osadený pre potreby psíčkarov, približovala som sa k nemu,
oproti postava so psom, zrazu cudzí pes útočí a čudujem sa, prečo postava, ktorej ušiel, nepribieha, veď minule slovanského chlapca dohrýzol štvornožec, ktorého nepustil do konkurenčného štvornožca pri výbehu... nepribieha, predo mnou zväčša svetlé viac alebo menej huňaté chvosty, vlastná tmavá kapucňa a popruhy, ktoré keď sa práve neotáčam, visia z batohu... ucítila som modrinu, hoci bolo dosť chladno na zotrvanie skromného snehu, na nohaviciach ostal fľak hnedý ako od blata... vodiaci pes dostal od slabozrakej staršej odo mňa bitku, pohrozila, že ho vráti, hm, v lete som pri chlpáčovi z druhej ruky zbadala, že nenávidí bicykle, až keď na samonavíjačke skočil cyklistovi do dráhy, keď šliapal na pedále, poškodila som si nové rukavice vtedy a robila som zahanbená divadlo, že bol posledný raz vonku, vraciame sa na miesto, keď je nasnežené, teda predpokladám, že v snehu jazdiť nebude ten môj divák - keby som slabozrakú súdila podľa seba, ešte by to jej súputník nemal spočítané,
ona totiž keď hľadala mobil a použila hlas, slovne som ju navigovala na chodník, nebola na trávniku tak dezorientovaná, ako by bol slepec, ale nepochybujem, že si nevšimla, ako som bránila moje zviera, keď bolo ťažké a vetkliniku sme obišli pred štvrťhodinou... dodala som, že ležiaci objekt jej nemôžem podať, nechala som ju domyslieť si dôvod, pomerne dlho sa ometala na gatiach, kým odkráčala, hoci som ju informovala o náklade v sáčku... Zdanlivo ničím zvláštna
príhoda je zvláštna tým, že v okamihu stretu som bola senzoricky vyťažená, vážne, kým pilot musí letieť osem hodín, aby sa unavil, mne stačí, keď si prdnete, a závidím pacientom so syndrómom chronickej únavy, že keď ich čo zabije, snáď o tom nebudú vedieť, lebo asi budem vedieť, čo zabije mňa, pokojne ma senzoricky vyťažte prdom, keď je to pre mňa nebezpečné, no ak vás potom uštipne had toxínom, je celkom dobre možné, že nebudem vedieť, ako vyzeral, keď mi mozog obmedzil prísun nových vnemov, nebudem rada, neužívam si veci, ktoré zažívajú bežní smrteľníci, som zvyknutá na level, aký bežne smrteľníci nezažívajú... nebojím sa, že mi príslušníci zhabú dlahu, už verejný ochranca práv nakydal za odňatie okuliarov, nie obmedzenému, že veriť si vďaka všetkému dokáže každý blbec, veriť si napriek všetkému je iná liga...
Keby útočiaci nebol vodiaci, sotva by som písala tento príbeh.
Sensitivefriendly to nie je nastavené.
