Šarkan na strome a muž, ktorý vyberal zo smetiaka

kadečím, čo bolo v dosahu voľne aj nie až tak voľne... Kôra sa olupovala a sypala do očí od severu. Niektorí peší mali telefón, no podľa ich vyjadrenia k môjmu návrhu volať príslušníkov zložiek určených na riešenie vážnych problémov by na to bola škoda elektriny, pani ma podopierala, lebo som bola vytrvalá, obďaleč som videla muža, avšak prvá zásada pri tulákoch znie Nikdy nezobúdzaj spiaceho tuláka. Skrátka myslela som si, že má on priveľa vlastných starostí, zapučul rozhovor a šikovne vyliezol do koruny, balansujúc hodnú chvíľu sa trápil s bielym povrázkom, ktorý je stále namotaný v cyperskom parku na postihnutej drevine. Dobrovoľník bol úspešný a hoci sa zdráhal, trvala som na odmene v podobe cereálnej tyčinky z môjho vaku, podľa jeho filozofie ma chcel len potešiť pre úsmev, pretože dobré i zlé sa vráti každému, ako si zaslúži. Bola to kvalitná tyčinka.