V súčastnej dobe má takmer každá oblasť ľudskej činnosti a funkcií života (detstvo, mladosť, staroba, menštruácia, bolesť, prarodičovstvo, výživa, počítače atď.), svoju (aplikovanú) psychologickú disciplínu.Introspekcia (analýza) predpokladá nejaký zážitok. Pre introspekciu sa však nestačí utápať v zážitku. Aby mal zážitok pre psychológiu cenu, musí byť popísaný, musíme o ňom získať poznatok. Najjednoduchším poznatkom o zážitku je verný popis zážitku, ktorý získame tým, že premýšľame, čo sa v nás pri zážitku dialo: to je reflexia. Keď je získaný dostatočný popis, nie je tým práca ešte skončená. Popis musí byť rozumovo spracovaný; nezáleží na tom, či to prevádza sama osoba, ktorá prevádzala introspekciu, alebo osoba iná (experimentátor). A až potom na základe introspekcie a zážitku bol získaný poznatok pre psychológiu. Môžeme preto v krátkosti povedať, že introspekcia je poznatok o vnútornej skúsenosti (zážitku), získaný pomocou reflexie; ďalším rozumovým spracovaním sa stáva všeobecným psychologickým poznatkom.Hlavnými predstaviteľmi analytickej psychológie sú: S. Freud, A. Adler, C. G. Jung.Sigmund Freud (1856 – 1939)Založil vedeckú disciplínu psychoanalýzy okolo roku 1895. Psychoanalytická teória sa pokúša popisovať spôsob fungovania a vývojové štádiá ľudskej psychiky. Fundamentálny (základný) význam majú dve hypotézy:a) princíp psychickej determinovanosti – každé psychické dianie je možné vysvetliť predchádzajúcimiudalosťami,b) význam nevedomých psychických procesov.Duševný život človeka delí na vedomý a podvedomý. Podvedomie je vlastnou hybnou silou, neustále zasahujúcou do vedomého života. Ľudská osobnosť je roztrieštená na tieto dve sféry, stojace antagonisticky (protikladne) proti sebe.Jeho teória hovorí, že ľudské „Ja“ sa skladá z dvoch prvkov, ktoré sú v neustálom protiklade, neustálom zápase. Podľa neho sú ľudia v neustálom konflikte svojich prirodzených impulzívnych inštinktov a spoločenských tlakov. Časť nášho „Ja“ túži po neobmedzených pôžitkoch, iná časť po racionálnom správaní. Ľudia obyčajne vychádzajú v ústrety spoločenským očakávaniam, ktoré poznávajú v procese interakcie.Freud teda vidí dva protichodné prvky v ľudskom „Ja“ a nech ich už pomenúva, popisuje a vysvetľuje akokoľvek, je to úplná totožnosť s vyššie spomínanou „dualitou“, čiže vzájomnou interakciou dvoch protikladov a teda podmienkou pre akúkoľvek interakciu, zmenu, vývin, jav či dej.Alfred Adler (1870 – 1937)Žiak a spolupracovník Sigmunda Freuda. Skôr ako začal spolupracovať s Freudom, mal svoje vlastné názory a keď sa s ním rozišiel, vytvoril svoj vlastný systém individuálnej psychológie, ktorý opúšťa Freudov pansexualizmus. Freud totiž vysvetľoval abnormálne prejavy a sociálno psychologické a kultúrne javy dominanciou sexuálnych zážitkov.Individuálna psychológia spočíva absolútne na nevyhnutnosti finality (zameranosť na cieľ) pre pochopenie všetkých psychologických fenoménov. Konečný cieľ nám sám môže vysvetliť ľudské chovanie. Ako dôležitý cieľ ľudského vývoja uvádza Adler úsilie o prevahu, sklon k dokonalosti v určitej oblasti. Toto úsilie je vyvolané pocitmi menejcennosti, ktoré môžu vystupovať v ktorom- koľvek veku života.
