Zlepšili sme sa hlavne v útočnej aktivite. Lotyši nám v porovnaní s Fínmi a Švédmi vo svojom pásme dovolili viac. Aj vďaka tomu sme si dokázali vytvárať lepšie príležitosti k streľbe, ktorá bola opäť početná, tentokrát však aj efektívnejšia a nebezpečnejšia. Pomohla tomu aj výrazná útočná podpora z našich zadných radov. Slovenskí obrancovia sa nebáli vojsť hlbšie do pásma a tým priniesť do defenzívy súpera väčší zmätok. Jedným dychom však tiež treba dodať, že táto snaha dva-trikrát ponúkla zárodky sľubných šancí aj pre Lotyšov. Ich realizácia však súperovi nevyšla a Rybár mohol byť až na pár okamihov v pokoji (možno až prílišnom). Keď už sme pri brankárovi, v ťažkej situácii s malým množstvom striel a zákrokov si poradil, zostal hlavou v hre, a hlavne v tretej tretine viackrát náš tím podržal skvelými zákrokmi.
Azda najväčšie problémy sme Lotyšom robili svojou neprestajnou aktivitou a neustálim forčekingom. Možno aj desať našich šancí vzniklo po tom, čo sme súperovi stihli odobrať puk ešte v ich útočnom pásme. Zároveň sme vynechávali zbytočnú medzihru a kvantum nezmyselných nahrávok, ktoré sme robili v predchádzajúcich zápasoch.
Dôležitým faktom je hlavne to, že náš tím našiel okrem Slafkovského nových strelcov, a tým sa mentálne uvoľnil. Vďaka tomu by už v ďalších zápasoch hra nemala byť taká kostrbatá a hráči nebudú mať tak zviazané ruky. A to je nesmierne dôležité, pretože ako dnešok ukázal, najviac sa vypláca robiť nečakané veci (Klementova nahrávka na Zuzina, Slafkovského strela spoza obrancu, sľubná prekvapivá strela Jurča do žrde), a to sa dá len keď je v hlave pohoda.
Pomalé opúšťanie pásma a podbiehanie hráčov
Stále však platí, že v obrannom pásme sme pomalí. Najviditeľnejšie to bolo pri našom druhom inkasovanom góle, no nebezpečenstvo to vytvorilo aj v prvej tretine a zároveň pár minút pred koncom druhej. Práve vtedy sme nedokázali opustiť pásmo po tom, čo sme mali puk vo svojej moci (alebo aspoň na našich hokejkách s možnosťou vyhodiť ho). Dôvodom je slabý pohyb útočníkov a tým vzniknutá situácia, že obrancovia nemajú komu prihrať. Tu však treba dodať, že Lotyši boli vo forčekingu rovnako kvalitní a našim obrancom nedávali veľa času na opustenie pásma.
A keď som už chválil výborný forčeking oboch tímov, zároveň treba upozorniť na jeden nebezpečný prvok, ktorý sa nám našťastie nevypomstil – podbiehanie hráčov. Často sa stávalo (hlavne v prvej tretine), že naši forčekujúci hráči pri napádaní súperových obrancov prechádzali za ich chrbát a snažili sa zblokovať očakávanú nahrávku za bránu. Tak vlastne dávame súperovi šancu (v prípade, že nezískame puk) na malé prečíslenie, ktoré nám v budúcnosti silnejší a rýchlejší súperi môžu odplatiť gólom.
