..Ako sa hovorí treba sa púšťať do úloh zdanlivo nevyriešiteľných. A takou sa zdala naša stena. Pri pohľade na jej "rovný" a hladký povrch by nejeden maliar zaplesal. či skôr hodil valček na zem ešte pred maľovaním. Mno my sme mali skutočne vysoký cieľ. Doviesť steny našej detskej izby (takmer) k dokonalosti. Prvou fázou, fyzicky najnáročnejšou, bolo prenášanie vecí a nábytku. človek zistí, že je toho nejako priveľa na izbu 3,5 x 3,5 metra. Kde-tu sa našli zásoby starých zošitov, nevyužitých tričiek, kôpka elektronických súčiastok (niektoré už raritné - 0,5 G hard disk..) a podobne. Za skladisko viac či menej potrebných vecí sme zvolili obývačku a tým si zničili akýkoľvek komfort či pohodu pri pozeraní televízie. Najhorší bol však deficit počítača, ktorý postrádal najmä môj brat. Keď sme už konečne mali nábytok ako-tak preč (treda okrem postelí) začali sme s maľovaním. Výdatnou pomocou nám bola mamina kamarátka, ktorá ju na túto šialenosť nahovorila. No keď uvidela čo urobil prvý náter stropu ,aj ona si pravdepodobne v duchu povedala že mala byť radšej ticho. S náterom totiž išiel dolu aj ten pôvodný. Takže nastal nekonečný kolobeh baľovania a spravovania omietky. Keď sa už zdalo, že omietka nepuká, o chvíľu nás presvedčila o opaku. Ja som sa našťastie vždy večer vytratila a šla si vyvetnilovať nervy. Chudák priateľ to musel so mnou nejako vydržať.:) Ale napriek všetkým komplikáciam a času, ktorý sme na našu izbu obetovali (3 dni) som na výsledok hrdá. Veď sa môžem pochváliť peknou marhuľovo-oranžovou stenou. Ktorú som si urobila (skoro) sama. A dokonca aj drží. Zatiaľ žiadna novoobjavená puklina či šmuha. Všetko vyzerá tip top. Už len treba vymyslieť ako upokojiť staršieho brata aby nedostal záchvat zúrivosti. Totiž moje zmienenie sa o novom farebnom nátere sa u neho nestretlo s nadšením. Hor sa teda vyskúšať moje diplomatické schopnosti.. :)
