Únava.. to čo ma kolí posledné dni..

Uznajte sami. Ráno vstanete okolo pol siedmej , samozrejme ak ste dochádzajúca osoba čas na spanie sa vám s narastajúcou vzdialenosťou skracuje. Ledva-ledva sa dokážete vyvliecť z postele a pritom rozmýšľate, prečo vlastne musíte vstávať. V škole sa asi nedozviete aj tak nič nové (teda okrem zaručených "pikošiek", ktoré ja príliš nemusím). Najdrastickejšim, no zároveň najúčinejším riešením je jednoznačne šoková terapia zahrňujúca teplú, vlažnú v najhorších prípadoch studenú sprchu, ktorá vás je schopná pripraviť na niekoľko hodín, ktoré strávite v škole. V niekoľkých minútach ste oblečení a s raňajkami v ruke (v lepšom prípade) utekáte na autobus. Ak šťastlivo a načas prídete do školy (pozdravujem DPMP :) ) a vydržíte niekoľkohodinové vyučovanie bez zývania, pravdepodobne ste sa stali novým druhom študenta - robota. Ostatní sa snažia spať driemať či aspoň odtrhnúť svoje myslenie od reality a preberanej látky. Domov sa vrátite unavený, no skúste vysvetliť rodičom, že sedieť 5-6 hodín na stoličke vás dokáže úplne vyčerpať. Na nejaké to poležanie na gauči mi preto neostáva čas. Okolo šiestej a siedmej večer sa vyberiete von - teda aspoň v mojom prípade. To ma už únava nenápadne premáha. Intervaly zývania sa skracujú, hlavne v autobusoch či trolejbusoch. Vtedy sa stažím stoj čo stoj nezavrieť oči. A celkom sa mi to aj darilo - až dovčera. Keď sme s mojím priateľom dorazili do kaviarne, ktorá je dá sa povedať v podzemí, bolo ešte všetko v poriadku. No tlmené osvetlenie a celkové prítmie ma úplne dorazilo. Akosi som nemohla udržať moje viečka otvorené. Výsledkom toho celého bolo, že som zaspala. Odhliadnúc od všetkých vonkajších vplyvov - a to mávam ľahký spánok. Nemám predstavu ako dlho som spala - no čas od 20:50 do 21:50 mi ubehol ako blesk. Najhoršie to bolo po návrate domov, kedy som plná sily z večerného spánku nedokázala zaspať. Výsledkom čoho som z noci na dnes spala len asi 5 hodín. Dnes sa poznažím napraviť si moju reputáciu a nezaspať. Je síce pekné byť šípkovou ruženkou, no nie v pre mňa nevhodnej chvíli. Hádam tomu pomôže poobedňajší spánok a trošku životného elánu..;)