Keďže študujem v Brne a internet je neoddeliteľnou súčasťou môjho života, spýtal som sa kamaráta googla, kedy sú určené hodiny pre odber krvi na transfúznej stanici v nemocnici Bohunice. Deň predtým, ako som chcel ísť som tam zavolal a spýtal sa či môžem ísť darovať. Tam mi však milá pani v telefóne povedala, že ak nie som komplexne poistený v nejakej českej poisťovni, nemôžu mi odobrať krv, iba ak by som si hradil lekárske zákroky pri prípadných komplikáciách. To som však vôbec nemal v úmysle. Tak som sa jej pekne poďakoval za ochotu a položil som.
Keďže však mám školu od pondelka do piatku (pozn. medicína je fakt zabijak) a u nás odoberajú krv len cez pracovné dni, nemal som veľkú šancu urobiť svoj ďalší krok k dospelosti. Prvá šanca sa mi naskytla tento štvrtok, keď som ako pravý študent vysokej školy nešiel na prednášky a radšej som sa vrátil už v stredu domov. Hodil som brata so sestrou do školy, pozrel som sa ako sa zmenilo gymnázium odkedy som tam naposledy zavítal a poď ho na transfúznu stanicu do Nitry.
Kým som to tam našiel, tak som už pomaly strácal nervy. Počiatočný malý strach našťastie rozptýlil milý personál na oddelení, ktorý mi dokonale zdvihol náladu. Keďže sme prišli úplnou náhodou šiesti naraz, zlatá pani na evidencii zavtipkovala: „Čo ste všetci naraz dostali na semafore zelenú?"
Nasledovalo vyplňovanie povinného dotazníku o chorobách, váhe a výške, a následný krvný rozbor počtu a kvality krvných teliesok. Našťastie som mal dosť hemoglobínu v krvi a tak som bol výborný potenciálny darca krvi. Ešte konzultácia u doktorky a mohlo sa pristúpiť k odberu. Môj odber trval dosť krátko, sestrička sa ani poriadne nestihla porozprávať so svojou kolegyňou. Najkrajšia bola pri odbere, okrem sestričky:), kvapka krvi, ktorú som stláčal. Špongiu tuhšej konzistencie postláčalo už čo to rúk, napriek tomu stále splňovala svoju funkciu - zefektívniť prietok krvi zo žily do odberového vaku, kde je asi 50 ml antikoagulačného roztoku, je preto pochopiteľné, že počas odberu je potrebné krv miešať - to je tá sranda vecička, čo sa prehupuje zo strany na stranu. Odber dopadol veľmi dobre, takmer 450 ml.
Nasledovalo občerstvenie, čajíček, kávička, posedenie pred telkou, a mohol som v pokoji odísť. Na rozlúčku mi vtlačili do rúk stravný lístok za 1,99€ a poďakovali za darcovstvo. Netrvalo dlho, nasadol som do auta a fujáz matiáz, hor sa domov.
Ďakujem milým a ochotným pracovníkom z národnej transfúznej služby SR z pracoviska Nitra, ktorý svojou mravenčou a veľmi zodpovednou prácou pomáhajú mnohým ľuďom. Verím, že aj táto moja malá kvapka pomoci v mori pomôže a zachráni život. A na záver chcem podotknúť, že ten nenahraditeľný pocit bezhraničnej slobody z obety pre druhých nenahradí žiadna iná ľudská činnosť.
Nech vás sila sprevádza...