Dvaja bratia mali polia hneď pri sebe. Jeden ženatý s deťmi, druhý slobodný. Tú noc si slobodný muž povedal: „ Ja mám dosť úrody, toľko ani nevyužijem, načo mi to všetko bude. Pôjdem na pole a pár snopov z úrody dám svojmu bratovi, on má rodinu, oni to budú viac potrebovať.“ A tak išiel v noci na pole a preniesol časť svojej úrodu k svojmu bratovi.
Avšak aj jeho brat zmýšľal podobne. „Úrody mám veľa, pôjdem a dám aspoň časť svojej úrody bratovi. On je sám, potrebuje aj on nejaké živobytie.“ A tak sa aj stalo, zobral zo svojej úrody a dal ju na kôpku k bratovej.
Ráno sa zobudili a čakali, čo sa bude diať. Obaja čakali, ako sa ich brat zatvári a čo povie, keď uvidí, čo sa v noci stalo. Avšak obaja, ako prišli k svojej úrode, začudovali sa, ako je možné, že majú rovnako veľa úrody, ako večer predtým. Nechápali tomu.
A tak sa nasledujúcu noc obaja rozhodli, že opäť spravia to isté. Ako však prenášali snopy od seba k bratovi, stretli sa. Vtedy pochopili, čo sa to vlastne deň predtým stalo, rozosmiali sa a objali sa. Vtedy pochopili, čo pre nich brat znamená. To, že sú bratia, vedeli už dávno.
Teraz zistili, že sú nielen bratia, ale aj veľmi dobrí priatelia...
Prerozprávanie jedného príbehu od Bruna Ferrera