Odstupné – keď končíte z dôvodov na strane zamestnávateľa
Nárok naň vzniká vtedy, keď sa pracovný pomer skončí z dôvodov, ktoré nie sú na strane zamestnanca a iba vtedy, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou zamestnávateľa alebo dohodou.
Dôvodom skončenia pracovného pomeru v oboch prípadoch (teda aj dohoda aj výpoveď zamestnávateľa) musia byť dané buď ako:
Organizačné dôvody – ako zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca, zrušenie pracovného miesta.
Zdravotné dôvody – dlhodobá strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu podľa lekárskeho posudku.
Výška odstupného sa určí podľa toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa (t. j. dĺžka pracovného pomeru odo dňa jeho začatia po deň ukončenia). Ak bol pracovný pomer ukončený dohodou z vyššie uvedených dôvodov, nárok na odstupné má aj zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval menej ako dva roky. Naopak, ak ide o výpoveď zamestnávateľa, na odstupné bude mať nárok najskôr ten zamestnanec, ktorý odpracoval aspoň dva roky.
Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výška odstupného |
|---|---|
menej ako 2 roky | 1-násobok priemerného mesačného zárobku (platí len pri dohode, nie pri výpovedi) |
2 až 5 rokov | 2-násobok |
5 až 10 rokov | 3-násobok |
10 až 20 rokov | 4-násobok |
viac ako 20 rokov | 5-násobok |
Osobitný prípad – odstupné pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania
Zamestnanec má zvýšený nárok na odstupné v prípade, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z týchto dôvodov:
zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz,
zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou,
zamestnanec dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú príslušným orgánom verejného zdravotníctva.
V takomto prípade mu patrí odstupné vo výške najmenej 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Výnimky, kedy nárok na toto zvýšené odstupné nevzniká:
Ak si zamestnanec pracovný úraz spôsobil sám zavinením (napr. porušením bezpečnostných predpisov, pokynov BOZP),
alebo bol pod vplyvom alkoholu či omamných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť,
Povinnosť vrátiť odstupné pri opätovnom nástupe
POZOR: Ak zamestnanec opäť nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi (alebo jeho právnemu nástupcovi) pred uplynutím času, ktorý zodpovedá vyplatenej sume odstupného, musí vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa nedohodne inak.
Príklad: Ak zamestnanec dostal odstupné vo výške 3-mesačného priemerného zárobku a vráti sa po 1 mesiaci, vracia pomernú časť zodpovedajúcu zvyšným 2 mesiacom.
Odstupné nepatrí zamestnancovi pri prechode práv a povinností na nového zamestnávateľa
Hoci sa môže zdať, že v situáciach kedy zamestnanec “prechádza” pod nového zamestnávateľa, dochádza k ukončeniu pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom, nie je to tak. Zamestnanec nekončí, iba sa presúva k novému zamestnávateľovi.
Ak sa pracovné miesto presúva na iného zamestnávateľa a ide o tzv. prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 ZP (napr. pri predaji alebo zlúčení firmy), zamestnancovi nevzniká nárok na odstupné, pretože jeho pracovný pomer nezaniká, len sa mení zamestnávateľ.
Odchodné – jednorazová odmena pri odchode do dôchodku
Odchodné je odlišné od odstupného a oproti odstupnému, na ktoré môže zamestnancovi vzniknúť nárok viacnásobne, pri každom skončení pracovného pomeru, odchodné sa viaže na odchod zamestnanca do dôchodku.
Kedy vzniká nárok:
Ak zamestnanec pri prvom skončení pracovného pomeru požiada o starobný dôchodok alebo
o invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti pracovať je nad 70 %).
Výška odchodného:
najmenej jednonásobok priemerného mesačného zárobku,
zamestnávateľ alebo kolektívna zmluva môže dohodnúť aj vyššiu sumu.
Dôležité je upozorniť, že zatiaľ čo pri odstupnom rozhoduje forma ukončenia pracovného pomeru (teda buď dohodou alebo výpoveďou zamestnávateľa z konkrétnych dôvodov, ktoré musia byť naplnené) na odchodné má zamestnanec nárok bez ohľadu na spôsob a dôvod ukončenia pracovné pomeru. Jedinou výnimkou, kedy zamestnanec stráca nárok na odchodné, je ak bol pracovný pomer ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Odchodné sa vypláca len raz za život, aj keby zamestnanec neskôr znovu pracoval.
Kedy sa vypláca odstupné či odchodné a čo robiť ak Vám zamestnávateľ nevyplatil odstupné alebo odchodné? Čítajte tu: Zamestnávateľ nechce vyplatiť výplatu, náhradu mzdy či odstupné – ako sa brániť?
Čo si treba ustrážiť?
Forma ukončenia – ak ide o dohodu, v dokumente musí byť výslovne uvedený dôvod podľa § 63 ods. 1 ZP, inak môže zamestnávateľ odstupné odmietnuť.
Výpočet priemerného zárobku – používa sa priemer z predchádzajúceho štvrťroka.
Lehota na vyplatenie – buď dohodnutá alebo potom zákonné pravidlá,
Kombinácia nárokov – ak zamestnanec spĺňa podmienky na obe plnenia (napr. je nadbytočný a zároveň ide do dôchodku), má nárok na obe dávky.
Zhrnutie
Odstupné – patrí pri organizačných, zdravotných alebo zákonom určených dôvodoch na strane zamestnávateľa.
Odchodné – patrí raz za život pri odchode do starobného alebo invalidného dôchodku.
Obe dávky sa počítajú z priemej mesačnej mzdy a musia byť vyplatené najneskôr pri najbližšom výplatnom termíne.
