Kto to odpruží?

Pružinka zamdlela nachvíľočku, nakrátko, a hneď sa rýchlo povystierala, živo, zalapala po dychu, ktorý odletel očariť veľké okruhliaky nadšených divákov. Pružinky to vedia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kto by nechcel bývať na vrcholku pružinky a cítiť to chvenie zakaždým, keď sa prebudí, zakaždým, keď ju zavážia alebo vyslobodia spod nevyhnutnosti? Pružinkám to ide ľahko, veľké alebo malé, vždy sú nesmierne šikovné. Zdedil si toho po nich veľmi veľa. Keď sa usmievaš akoby sa ti pružinky rinuli po tvári. Sem a tam predbieha jedna druhú, naťahujú krok a potom zas drobčia. Zbiehajú sa ti okolo očí a okolo srdca. Ich návrat doznieva doznieva doznieva a potom sa ti zapíšu do dlaní. Ten čas, keď ich otváraš a potom sa roky zatvárajú v pravidelných intervaloch. Tak dávno som nevidel tvoje pružinkové srdce. Pružinky nesmieme zaťažiť navždy, výlučne v intervaloch, aby nestratili svoje čaro. Mám ťa veľmi rád, vždy ma vieš rozosmiať, keď ležím na podlahe a podopieram starý sekretár, vždy mi tie tvoje kúsky prídu očarujúce a s obdivom sledujem každú tvoju šou. Tie tvoje výstrelky ma priviedli do Pružinkova. Veľké mesto, kde sa prúži hádam všetko. Široké úsmevy na tvárach územčistých Pružinkovčanov, ktorí odrazu narastú plní vážnosti a hneď na to prekračujú svoje hranice. Do diaľky volajú a oživujú túto paralelu. Na moment, za trochu ťažoby si vás získajú. Naučia vás, koľko stojí odpružiť a koľko sa pýta za to, aby stolička, na ktorej denne sedíte pokrčila kolená a dala vám priestor, o ktorom ste predtým nemali ani tušenie, že je. Čo s toľkým priestorom? Domček na strome? Oceán pod oknom?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Noci sa priťažilo, sklonila sa hlboko do údolia a v domcoch pridusila svetlo. Všetko ustalo, celý zhon Pružinkova sa prikrčil k zemi a ja som sa ocitol sám v celom tom veľkom svete. Pružinky znehybneli a mne sa to zdalo ako večnosť, ako tá, ktorá sa usadí hlboko v moriach a skamenie v okruhliakoch pri jazere. Chcel som sa vrátiť. Všetko odrazu ustalo a ja som sa bál tejto samoty. Chcel som prebehnúť cez most a potom po cestičke úzučkej ako malý pramienok tečúci z domova, chcel som sa vrátiť. Keby som len nebol premárnil celý deň zízaním na všetku tú krásu, keby som sa bol naučil rozumieť ich srdcu, nedoľahol by na mňa tento nepokoj. Stratil som sa, lebo pružinky trúchlili a ja som nepoznal cestu. Keby som bol tušil, že v Pružinkove sa prúži všetko, keby som nebol prehltol okruhliaky pochopil by som, že noc je iba zaťažený pružinkový deň ...že trvá iba...

Veronika Hudáková

Veronika Hudáková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...what could have been is better than what could never be at all Zoznam autorových rubrík:  zátvorkyPútnik a lukostrelciSparkling eyesv závetríReflectionsSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu