MY LIFE IS PARTLY THERE

Tancovali sviečky a kúsky chleba kráčali k okraju stola. Prichádzali oči a kotúľali sa nám po lícach a vlasoch...a nič nebolo zvláštne, ani naša farba, ani naše hranice. Všetko bolo také jednoduché, obyčajné. Nepotrebovali sme sa pýtať, lebo už dávno sme poznali odpovede. Všetky boli v nás, bez toho, aby sme niečo počuli. Mal som pocit, že sme odtiaľto...lebo som presne vedel, kde je kúpeľňa a ..že voda v nej nepramení v zemi. Vedel som, že okná sa otvárajú k východu a češú slnku pramene ranných lúčov. „Chcel som len vedieť, ako vieš, že sú to oni“...ozývalo sa v prasklinách púčika. „Neviem...myslel som, že stačí vidieť...“ Z okraja stola sa zrútil kúsok chleba...ako keď nevládne telo človeka klesne k zemi...k Zemi.... „Prečo nie sú obľúbení tam, odkiaľ pochádzam?...Mal som tisíc dôvodov...tisíc, ktoré som vnímal svojimi očami...ani jeden, však nebol odpoveďou na otázku...zvláštne. Nikdy predtým som to nevidel. ... „Prečo nie sú obľúbení tam, kde som vyrastal?“ „Ja...Ja neviem...asi preto, že sme takí úbohí. Asi preto, že nám stačí vidieť...že potrebujeme vidieť, aby sme mohli rozdeľovať.Odpovedal: „ My life is partly there...but I can`t see what you think is reality.."Slnko sa rozutekalo na tisíc strán a ako rozkvitnutá dlaň spojilo všetkých, lupene sa objali v balete nežnosti a kvapiek rosy a pevne zovreli svoj ľud. Svoje čriedy poženú na západnu pastvu....a viem že keď sa prebudím, budú na druhom konci svojho kráľovstva...