Skúšam to, ale stále padám...padám a dopadám čoraz tvrdšie a tvrdšie až kamsi úplne dole.Bolesť už necítim. Vlastne už nenachádzam význam toho slova vo svojich pocitoch.len kdesi v nejakom zaprášenom slovníku. nemá zmysel cítiť vôbec niečo. Prázdnota môjmu mozgu vyhovuje.Nemusí sa namáhať. A moje srdce, ak ešte nejaké mám sa pocitmi trápiť nemusí. Nemusí ani biť ale je tu osoba, ktorá ho svojou prítomnosťou núti k činnosti. Ja to však niesom. Postupom času si však aj ono uvedomí, že niet prečo unikať pred čímkoľvek a kamkoľvek a plne sa oddá zaslúženému odpočinku. Ak už však nebude príliš neskoro. Neskoro na začatie konca. Predstava vyvolávajúca pocit strachu. Nie je možné definovať účinok celého procesu.
Jediná cesta je vzdať sa, ale čoho vlastne?