Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Už som to viac krát napísal.
Môj otec bol lekár. Empatický lekár. Vždy si našiel čas, okrem liečenia tela, pohladiť aj pacientovu dušu. Veď viete: Viera tvoja ťa uzdravila... Na dverách mal ešte za prvej republiky zvonček a pacientovi bol k dispozícii 24 hodín denne. Rozumiem, je iná doba. Komercia, digity, nuly, jedničky, čísla, tabuľky, peniaze, roky zanedbania. Núdza a nedostatok vždy plodili korupciu, protekciu, výhody, obzvlášť v tak citlivej oblasti ako je zdravie človeka. Hmm, ale za peňíze si štěstí nekoupíš...
Čo ďalej? Neviem a povedzme si to úprimne, ani nič lepšie neočakávam.
dedo Pejo
