Jedno z mojich životných poučení
Svojho času sa ma sudca na súde opýtal, že prečo som účtovníčku, ktorá nám evidentne veľmi sofistikovane ukradla nemalé peniaze, nekontroloval ďalším zamestnancom? Ja som vzniesol námietku, že potom by som mal aj tohto zamestnanca ako možného potenciálneho zlodeja tiež kontrolovať iným zamestnancom a tak ďalej, až dovtedy, kým sa prestane kradnúť. Hej, ale kto zaplatí všetkých tých kontrolórov? Asi manažérska odpoveď by bola podľa vzoru vojny. Tá zvyčajne končí, kedy predpokladané zisky z nej sa ukazujú menšie ako náklady s vojnou spojené. Teda rozširovať rad kontroly až dovtedy, kedy náklady na ne nebudú vyššie ako možné straty s predpokladaných krádeží. Pekne sme si s pánom sudcom pofilozofovali až napokon dotyčnú zlodejku oslobodil.
dedo Pejo