Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Za socíku som na západ cestoval veľmi málo. Vďaka dlhoročnej komunistickej propagande o prehnitom kapitalizme a imperialistických dravcoch, ktorí každým dňom napadnú mierumilovný socialistický ľud, som získal nemalý rešpekt k hraniciam a obzvlášť k hraničnému prechodu. Ešte dlho po zamatovej som pri prechode hraníc cítil strachuplné výčitky, že sa dopúšťam voči štátu svojim konaním neprimeraného prečinu. Tieto strasti sa už ale vôbec nedotýkali mojich detí. Pochopil som to vtedy, keď napr. syn prejdúc colnicu sa už neviem z akého dôvodu musel vrátiť a bez úcty k zákonom a colníkom v pohode naspäť zacúval. Striaslo ma a dodnes sa z toho „spamätávam“... Nuž čo, doba je iná.
Aj ja som postupne privykol, ba dokonca pri prechode hranicou zažívam nesmierny pocit hrdosti a slobody. Viete kedy? Keď na svetelných tabuliach usmerňujúcich cestujúcich z EÚ a mimo ňu, voľne hrdo kráčam bez akýchkoľvek obmedzení. Pre bývalého zbitého socialistického človiečika takmer zázrak! Žiadny strach a obavy, pašovať nemám čo, eurášky platia takmer všade a náš pas je veľmi silný. Priatelia, ja si to veľmi, veľmi vážim. A čo Vy?
dedo Pejo
