Dobre, Libuše Šafránková je fakt krásavica, nehádam sa. A pôsobí jemne, nežne, postavu má štíhlu, výraz v tvári nevinnučký, je ako Popoluška fakt ideálna. Pohľad na jej krehký pôvab v kombinácii s tým beznádejne vianočným La, la, la, la, la, a tak ďalej, budí dojem ... hm... ako sa to povie... dojem romantiky. Je to romantický film, nie? Je to rozprávka, stará ako ľudstvo samo, alebo možno, stará ako bratia Grimovci, či Charles Perrault, lebo tie predchádzajúce verzie boli ozaj až príliš odlišné. A princ? Pavel Trávníček vyzerá dobre, to sa poprieť nedá. Tak teda nie je pochýb, že sledujeme príbeh zamilovania - príbeh siroty v ťažkých podmienkach, ktorá sa zamiluje do mladého fešáka priamo z kráľovskej rodiny, že?
Popelka pri prvom stretnutí s princom úspešne unikne ako jemu tak aj jeho dvom kamarátom napriek tomu, že sa doslova naháňajú priamo v snehu.
V snehu.
V tej bielej studenej veci, v ktorej vždy ostanú stopy. Nie je princ, ktorého primárna záľuba vyzerá byť poľovníctvo, tak trošku... zmätený, keď nevie občas pri naháňačke zistiť, kam Popelka uteká, nevie ju nájsť jednoducho sledovaním jej stôp?
Pri druhom stretnutí ju vôbec nespozná hoci na jej tvári sa nič nezmenilo, nemá masku ani odlišný make up. Zmena pozostáva iba v parochni a odeve, ktorý má byť odev muža a lovca.
Navyše však potom, ako Popelka úspešne zostrelí dravého vtáka - výzva, v ktorej zlyhali muži pred ňou a ktorú princ priamo vzdal - princ pohŕdavo prenesie názor, že vraj jej kuša je "docela obyčejná".
Nejako zabudol, že kratšie ramená na kuši umožňujú rýchlejší a prudší výstrel. A že dnešné modernejšie kuše majú kratšie ramená než tie na jeho kuši, lebo sú kompaktnejšie, ľahšie sa tak s kušou manévruje. Popelka nemá kušu pekne vyzdobenú, ale má ju modernejšiu a pravdepodobne lepšiu, ako on – obzvlášť ak mieri na pohybujúceho sa dravca v diaľke.
Pri treťom stretnutí, na bále, je princ ešte stále neschopný spoznať ako hlas a postavu tak čiastočne aj tvár ženy, ktorú už dvakrát stretol. Dvakrát s ňou hovoril tvárou v tvár, dvakrát už počul jej hlas, ale ani po tretíkrát ju nespoznáva. Popelka mu dáva ako stopu hádanku, ale napriek tomu, že spomína kamizolu a myslivca, princovi to stále nedochádza.
Keď sa princ dostaví do Popelkinho obydlia, najskôr prehlási, že žena, ktorej bude sedieť črievička, sa stane jeho manželkou, ignorujúc možnosť, že tak veľká usadlosť by predsa mohla mať viacero obyvateliek, ktoré majú rovnakú veľkosť nohy. Keď sa však objaví macocha a jej dcéra zamaskovaná ako Popelka, princ na črievičku úplne zabudne, a Vladimír Menšík mu ju musí pripomenúť.
Narozdiel od Popelky princ nemá rád tanec a spoločenské udalosti, nie je vynaliezavý, ani obratný a veci mu dochádzajú pomaly.
Väčšinu svojho času trávi princ útekom učiteľovi spolu so svojimi dvomi kamarátmi. Nemá teda zvedavosť a túžbu učiť sa nové veci a rozumieť svetu či svojej krajine a ľuďom, ktorým raz bude vládnuť.
Pavel Trávníček mal už 22 rokov počas nakrúcania filmu. Princ je viac či menej vo veku, v akom by odpor k učeniu už mohol začať ustupovať a zvedavosť a záujem o veci okolo neho by sa snáď mohli ozvať, ale on trvá na tom, že ostane neinformovaný, ako dieťa na základnej škole.
Princovo prvé stretnutie s Popelkou začne pokusom dotknúť sa jej tváre bez dovolenia, a po tom ako sa ona fyzicky obráni – odsotí mu ruku a stiahne mu čiapku na oči – sa princ Popelke okamžite vyhráža násilím.
Princ zrejme nie je schopný žiadneho dobrého skutku, zatiaľ čo Popelka napríklad hneď v úvode filmu chráni pred násilím od macochy kuchtíka obetovaním samej seba.
Najbližšie sa princ priblíži k altruizmu a k záujmu o iného človeka, keď Popelka vysadne na jeho koňa pri prvom stretnutí – princ ju varuje, že by ju kôň mohol zhodiť. To však môže prameniť iba z obavy, že sa on sám dostane do problémov, ak by sa po takej nehode Popelkina rodina ozvala a požadovala od kráľovskej rodiny kompenzáciu.
V čom teda spočíva nejaké zamilovanie, spoznanie, súzvuk dvoch duší?
Popelka má možno v obľube aktivity, ktoré jej macocha neschvaľuje, pretože sú príliš "chlapčenské" a naučené od otca, ako macocha divákom vysvetlí, ale rozhodovať o tom, čo koho smie alebo nesmie baviť je tu vedľajšie: Otázka je, či je táto rozprávka romantická. Premýšľam teda, či stačí na zamilovanie a prípadne na manželstvo iba zistenie, že princ dobre vyzerá, a že má podobné záľuby ako ona.
Aj jeho dvaja kamaráti predsa dobre vyzerajú a tiež obľubujú lov a jazdu na koni. Ak sa jej páči princ len kvôli týmto záľubám, prečo sa jej nepáčia oni dvaja?
Romantika ostáva len v kostýmoch a v hudbe.
Popelka je v skutočnosti praktická, prezieravá, a zúfalá. Koná rozumne. Bez rodičov, v moci týrajúcej macochy, je najlepší ťah odsťahovať sa a nadobudnúť vlastný majetok.
Princ a jeho dvaja kamaráti sú výbornou príležitosťou. Popelka sa zameria obzvlášť priamo na princa – vydaj za neho by jej zabezpečil nielen únik z nebezpečnej domácnosti, ale aj najväčšie možnosti. Prístup k majetku, vzdelaniu, členstvo v rodine, ktorá má v krajine tú najvyššiu moc.
Ako dnes vieme vďaka
šokujúcemu interview Martina Bashira s princeznou Dianou z roku 1995, členstvo v kráľovskej rodine by mohlo byť pre Popelku len krokom z dažďa pod odkvap. Vydať sa za princovho kamaráta by bolo pravdepodobne bezpečnejšie a prinieslo by to menšie nároky. Popelka to vo svojom mladučkom veku ale netuší. Navyše, princ jej venuje viac pozornosti ako jeho dvaja kamaráti a vyzerá byť najhlúpejší z trojice. Bude sa s ním teda snáď dať ľahko vychádzať. Napriek opakovaným potvrdeniam,
že nie je
bystrý,
inteligentný,
ani láskavý,
Popelka teda premyslene pracuje na postupe k svojmu cieľu krok za krokom: Zbaliť princa tak, aby celý proces vnímal ako romantické zvádzanie. A uspeje.
Snáď sa jej podarilo neskôr vyjednať lukratívny rozvod.
