reklama

Trapas anglický III.

O tom, čo môže spôsobiť zvedavosť – či nedôvera

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď sa ma manžel snažil získať pre nápad zúčastniť sa zájazdu do Anglie, s nadšením mi čítal, čo všetko cestovná kancelária ponúka. Okrem Londýna to bol Windsor a Southampton, ale mňa najviac zaujal fakt, že sme sa mali na niekoľko nocí ubytovať v Stratford-upon-Avon – v rodisku Shakespeara.

Po príchode do tohto mestečka som bola nadšená dvojnásobne. Ak ste si nevšímali moderne oblečených ľudí a tovar, vystavený v malých výkladíkoch ešte menších obchodíkov, ocitli ste sa v tom 16.-17. storočí, teda v období, v ktorom sa týmito uličkami pohyboval On. Múdri otcovia mesta zrejme nedovolili v jeho centre vybudovať žiadne moderné stavby a príkladne sa starali o zachovanie staručkých domov, ktoré nás očarili svojou bielou omietkou, zdobenou umnými ornamentmi dobre udržiavaného tmavého dreva. Tie budovy s dobovými vývesnými štítmi a nápismi vyzerali úplne ako kreslené ilustrácie Dickensových románov a každá z nich si zaslúžila, aby človek pred ňou postál a obdivoval ju. Hlavne jeden poschodový dom bol tak nahnutý vekom a starobou, že sme sa každé ráno šli pozrieť, či ešte vôbec stojí...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem samotného Stratfordu so školou, do ktorej kedysi dramatik chodil, sme navštívili aj vidiecku usadlosť, kde potom ako mladík chodil za svojou budúcou manželkou – Annou Hathawayovou – kde nás okrem iného podrobne zoznámili s technológiou výroby krásnych a dômyselných slamených striech, aké sme dovtedy nevideli a ktoré sa užívali hlavne na vidieckych domoch. Mimochodom – o niekoľko mesiacov neskôr sme sa v raňajších rozhlasových správach dozvedeli, že tá strecha už neexistuje, zhorela pravdepodobne od cigarety, zahodenej akýmsi návštevníkom...

Toto všetko boli pre mňa úžasné nové poznatky a zážitky, ale najviac som sa tešila na predstavenie v Shakespearovskom kráľovskom divadle. Každý rok v lete, v čase divadelných prázdnin sa tu usporadúva divadelný festival shakespearovských hier, ktorého sa môže zúčastniť divadelný súbor z ktoréhokoľvek kúta sveta. Podmienkou účasti na tejto udalosti je, aby súbor prišiel s niektorou zo Shakespearových hier, nacvičenou v angličtine. Pre tieto účely bola postavená jedna z mála stratfordských nových, moderných budov – divadlo – uprostred malého parčíka mimo centra mesta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som v tom divadle sedela, snažila som sa ešte viac ako inokedy nasávať jeho atmosféru, zachytiť a očami sfotiť a ukladať do pamäti všetky detaily a maličkosti, aby som sa k nim potom v budúcnosti mohla vracať. A tak mi neušiel ani fakt, že na chrbte každého sedadla bol v akomsi držiaku pripevnený malý divadelný ďalekohľad. Vhodením mince smiešne malej, skôr symbolickej ceny, držiak ďalekohľad uvoľnil a vy ste si ho mohli počas celého predstavenia užívať.

Keď sme si s manželom cez prestávku vymieňali dojmy z predstavenia, podotkla som, že by som bola zvedavá, koľko ďalekohľadov musia po každom predstavení do tých držiakov doplniť, lebo som neverila, že by sa tam všetky vrátili. Aj manžel bol v tomto ohľade skeptický – podľa neho práve preto sa to v našich divadlách nemôže uskutočniť – a prehodil, že by rád vedel, koľko ich bude chýbať tu. Pretože bol mužom činu, navrhol, aby sme po skončení predstavenia zotrvali v hľadisku a zistili stav, ktorý nás zaujímal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa po predstavení začala sála vyprázdňovať, ostali sme stáť v bočnej uličke – tak, aby sme dobre videli na všetky chrbty kresiel – a boli sme prekvapení – všetky ďalekohľady boli na svojom mieste – okrem jedného. Pretože hľadisko sa medzitým vyprázdnilo, poponáhľali sme sa k východu. Vo dverách však stála uvádzačka a s rozpačitým úsmevom ukazovala na moju ruku, v ktorej som držala – ten chýbajúci ďalekohľad.

Ťažko si viete predstaviť, ako som sa cítila, keď som tú inkriminovanú vec uvádzačke podávala. Čosi ako ospravedlnenie som zo seba aj vyjachtala a ona sa správala ku mne akoby chápala, že došlo k nedorozumeniu, ale ja som sa dlho nevedela upokojiť. Márne mi manžel vysvetľoval, že si o mne nemohla nič zlé myslieť, veď zlodej by predsa neniesol svoj úlovok tak ostentatívne v ruke, aby ho každý mohol vidieť – nič mi vtedy nepomohlo. A musela prejsť dosť dlhá doba, aby som o tom vôbec mohla hovoriť...

Viera Spišáková

Viera Spišáková

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  511x

Mám veľmi rada humor. Pravdepodobne vďaka tomu vyháňam zo svojej pamäte všetko zlé, pochmúrne a opatrujem si v nej to humorné – „trapasoidné“. Takýchto situácií bolo v mojom živote veľa (som veková kategória 80+) a rada nimi zabávam svoje okolie. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu