Trapas koláčový II.

O tom, že pokaziť sa dá aj to, v čom si si istá

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ďalší môj trapas mal na svedomí švagor. Bol to pôžitkár, milujúci domáce koláče a okrem toho vedel, ako na mňa ísť. Začal rozvíjať teóriu, podľa ktorej jablková štrúdľa je tým momentom, na ktorom si zuby nevylomí jedine ozaj zdatná cukrárka. „Vieš, taká s tenučkým ťahaným cestíčkom, ktoré len tak ľahučko zahaľuje jabĺčka“ – upresňoval svoje predstavy o dokonalej lahôdke.

„Ťahaná“ štrúdľa bola vrcholom umenia mojej mamy a robievala ju dosť často. Bol to však obrad, pri ktorom zniesla iba moju prítomnosť, ostatných členov rodiny najradšej vyhnala z bytu alebo aspoň z kuchyne. V nej musela byť primeraná teplota, v žiadnom prípade sa tu nesmel vyskytovať ani náznak prievanu. Veľký kuchynský stôl prikryla starým bielym obrusom, vyčleneným len na túto príležitosť, a husto ho posypala hladkou múkou. Na ňom pod nahriatym kastrólom odpočívalo jemné a lesklé štrúdľové cesto a čakalo na svoj ďalší osud.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

My sme zatiaľ nastrúhali jablká, a premiešali ich s cukrom a škoricou. Mama už pri tomto úkone hovorila potichu, tlmeným hlasom a pohybovala sa pomalšie a vláčnejšie ako inokedy, akoby sa duševne pripravovala na ďalšiu prácu. Keď usúdila, že cesto je už dosť vyodpočívané, vytiahla ho spod kastróla, rozvaľkala – a potom prišlo na rad to najdôležitejšie – samotné ťahanie. Chodila okolo stola a po celom jeho obvode prstami veľmi jemne, ale nástojčivo cesto vyťahovala, až bolo väčšie ako obrus a prevísalo na všetkých stranách zo stola. Vtedy už bolo také tenké, že cezeň presvitala vzorka obrusu. Hrubšie okraje potom obstrihala nožnicami. Nakoniec celé cesto potrela rozpusteným maslom, rozložila naň jablkovú plnku a celú štrúdľu zrolovala. Pri prekladaní tohto zázraku na plech som jej vždy asistovala a tento úkon stačil na to, aby som sa pri ňom od zodpovednosti spotila.

SkryťVypnúť reklamu

Keďže som teda vedela o absolútne všetkých fintách a zákonitostiach, ktoré správna štrúdľa vyžaduje a pred očami sa mi kedykoľvek odvíjal ako videoklip nespočetnekrát videný a prežitý pracovný postup pri jej príprave, švagrovu výzvu som prijala a pozvala ho s manželkou na najbližšiu partičku kanasty, ktorá bude korunovaná mojou vlastnoručne vyrobenou štrúdľou. Kiež by som ich pozvala bez tej korunovácie!

Keď nadišiel náš pravidelný kanastový deň, pustila som sa do plnenia svojho sľubu. Robila som všetko presne tak, ako som vám to teraz popísala. Neviete si predstaviť moju radosť, keď ma cesto poslúchalo tak ako mamu – dalo sa nádherne, prenádherne ťahať, vôbec sa netrhalo a ja som ľutovala, že nikto nevidí, aká som neskutočne šikovná. A keďže cesto poslúchalo, ja som ťahala a ťahala. Prestala som až vtedy, keď bolo oveľa tenšie ako tie najjemnejšie silonky a presvitala cezeň nielen vzorka obrusu, ale priam jednotlivé nitky v jeho tkanine. Bolo ako stvorené pre „ľahučké zabalenie jabĺčok“. A tak som ich doň zabalila a dokonca sa mi podarilo celú štrúdľu bez pomoci dostať na plech. Moju radosť a pýchu si vôbec neviete predstaviť. 

SkryťVypnúť reklamu

Aby som si skrátila čas, kým sa štrúdľa upečie a budem sa môcť v nej kochať, otvorila som si okno a sledovala ľudí na ulici s pocitom akejsi nadradenosti v presvedčení, že nik z nich by také niečo nedokázal. Ale len dovtedy, kým ma omamná vôňa, vychádzajúca z rúry, nedonútila otvoriť ju. V rúre na mňa čakal plech, plný jablkovej plnky – bola po ňom celom rozliata až po okraj, skaramelizovaný cukor so škoricou vydával nesmiernu vôňu, na jablkách sa v tej horúčave perlilo maslo – len to cesto akosi nebolo nikde.

Nebyť tej všadeprítomnej vône, ktorú sa mi nepodarilo do príchodu hostí vyvetrať, bola by som svoj nevydarený pokus zaprela a vyhovorila sa na nedostatok času. Lenže hostia vraj už vo výťahu štrúdľu zavetrili – a tak som musela s farbou von. Donútili ma položiť plech doprostred stola, vyzbrojili sa veľkými polievkovými lyžicami, tie zabodli niekde do stredu plechu a silným ťahom smerom k sebe si zakaždým vyškrabali svoj kúsok plnky, ktorá bola ozaj dobrá. To, čo sa nijakovsky nepodarilo z plechu dostať, som potom aj s ním vyhodila a snáď nemusím dodať, že som sa už nikdy o nič podobné nepokúsila. Môj švagor ma však donekonečna všade a pri každej príležitosti potmehúdsky chválil, že robím tú najlepšiu jablkovú plnku na svete.

Viera Spišáková

Viera Spišáková

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  408x

Mám veľmi rada humor. Pravdepodobne vďaka tomu vyháňam zo svojej pamäte všetko zlé, pochmúrne a opatrujem si v nej to humorné – „trapasoidné“. Takýchto situácií bolo v mojom živote veľa (som veková kategória 80+) a rada nimi zabávam svoje okolie. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

62 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu