reklama

Trapas topánkový

O topánkach, ktoré nemali majiteľa

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Medzi nepísané, skôr tradované povinnosti triedneho učiteľa na strednej škole je zúčastniť sa stužkovej slávnosti svojej triedy. A práve stužková bola príčinou vzniku môjho ďalšieho trapasu.

Tá, na ktorú sme sa v ten večer s manželom vybrali, sa odohrávala v reštaurácii, len dve zastávky električky vzdialenej od nášho bytu. Preto – a aj preto, že napriek zimnému obdobiu nebolo nikde ani stopy po snehu a chodníky boli také schodné ako v lete, som sa rozhodla, že nepôjdem v čižmičkách, ako sme to my ženy väčšinou robievali. V šatni sme sa potom prezúvali do lodičiek, ktoré sme si doniesli v taškách so sebou. Tomuto som sa teda chcela – a vďaka žičlivému počasiu aj mohla – vyhnúť a šla som z domu obutá len do „ihličiek“ – ako sme nazývali lodičky na vysokom opätku s kovovým zakončením.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zábava na stužkovej bola – ako obyčajne – výborná. Učila som na hutníckej priemyslovke, jedinej svojho druhu na Slovensku – a tá svoju jedinečnosť podčiarkla okrem iného aj neopakovateľným rituálom prijímania adeptov – budúcich maturantov – do hutníckeho cechu. Išlo vlastne o starý stredoveký ceremoniál, tzv. „skok cez kožu“, obvyklý na vysokej škole, ktorý kolegovia prispôsobili stredoškolským podmienkam. Aj vďaka tejto peknej tradícii, plnej stredovekých piesní a humoru, ktorá nasledovala hneď po klasickom stužkovaní, boli naše stužkové veľmi obľúbené osadenstvom školy i rodičmi.

Niet sa teda čo čudovať, že sme väčšinou domov odchádzali až nad ránom, prípadne v skorých ranných hodinách. V tejto súvislosti som si spomenula na jednu krásnu stužkovú, na ktorej som bola ako triedna učiteľka. Po úžasnej zábave okolo štvrtej ráno som usúdila, že je najvyšší čas slávnosť ukončiť, a tak som do mikrofónu zaželala všetkým dobrú noc – a tým dala povel k odchodu. Najprv sa síce ozvali hlasy nesúhlasu – zo strany žiakov i rodičov, ale napokon uznali, že je načase ísť domov. Postavila som sa teda do dverí a postupne sa lúčila s odchádzajúcimi podávaním rúk, objatiami i bozkami. A oni stále prichádzali – ďalšie a ďalšie trojice i štvorice, lebo nezriedka tu boli i starí rodičia – a ja som sa teda lúčila a lúčila, až sa mi konečne začalo zdať, že je ich akosi priveľa. Keď zbadali, že som im prišla na podfuk, vybuchol v sále velikánsky smiech – oni sa totiž dohodli s kuchárom a hneď po rozlúčení so mnou sa cez kuchyňu dostali nazad do sály, zaradili sa a pomaly sa posúvali ku mne, aby sa znova rozlúčili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale v to ráno, o ktorom chcem rozprávať, nás čakalo iné prekvapenie – počas noci sa prudko zmenilo počasie – predtým čisté chodníky boli zrazu pokryté hrubou vrstvou ľadu. Našťastie som sa držala manžela, ináč by som bola hneď pri prvom vykročení von z budovy padla na nos. Moje ihličky neboli schopné umožniť mi jediný normálny krok. Ktovie, dokedy by sme tam tak stáli, nebyť kolegu Maťa, ktorý tiež odchádzal domov a bol prezieravejší ako ja – z každého vrecka svojho kožucha vytiahol po jednej naleštenej čiernej pánskej poltopánke a postavil ich na zem pred moje nohy. S vďakou som sa do nich postavila – aj s mojimi ihličkami – a keď som šúchala nohami po zemi a pridržiavala som sa mojej opory, boli sme schopní takýmto spôsobom dôjsť domov. Dnes už neviem, prečo sme si nezavolali taxík, určite existovali – ale v tých časoch akosi nebolo zvykom bežne ich užívať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom prešli týždne, či mesiace. Nadišiel čas jarných prázdnin – a tie som vtedy pravidelne využívala na veľké jarné upratovanie. Pri ňom – ako vždy – prišiel rad aj na topánky. Všetky som ich povyberala zo skrinky, svoje poprezerala a roztriedila na tie, čo treba opraviť či vyhodiť a tie ostatné som vyčistila a poukladala nazad. Len s pánskymi som sa nezaoberala – nechala som ich v predsieni na zemi a vyzvala manžela a brata, ktorý v tom čase žil s nami, aby urobili to isté so svojimi.

Počas tých dvoch rokov, čo brat býval u nás, patrilo k rodinnému folklóru, že sa tí dvaja spájali proti mne a často si zo mňa uťahovali. Tentokrát však napodiv poslúchli, prezreli a roztriedili svoje topánky a potom si sadli k partii šachu. Lenže jedny pánske topánky ostali nepovšimnuté v predsieni na zemi. Keď som šachistov na to upozornila, nepovažovali za potrebné ani zdvihnúť hlavy od šachovnice a s očami upretými na ňu manžel vyhlásil: „Moje nie sú.“ Hneď na to sa ozval brat: „Ani moje.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Situáciu som vyhodnotila ako jednu z tých, v ktorých sa mužské egá spojili a dohodli sa na komplote proti mne. Veď ako ináč? Aj keby som pripustila, že niektorá z pánskych návštev sa u nás pred odchodom domov zabudla prezuť, doma by sa defekt prejavil, topánky by si opäť vymenili miesto s papučami a všetko by bolo, ako má byť. Lenže nič také sa nestalo a to ma utvrdilo v domnienke, že si tí dvaja zase raz robia zo mňa dobrý deň.

Unavená z upratovania a presvedčená o spravodlivosti svojho hnevu som ako bohyňa pomsty vyhlásila tým dvom ultimátum: „Ak sa jeden z vás k tým topánkam okamžite neprizná, vyhodím ich do kontajnera!“ Fakt som bola zvedavá na ich reakciu – topánky boli pekné a skoro nové a prísť o ne by asi ani jeden z nich nechcel. Lenže rekcia nebola žiadna, ak nerátam nedbalé pokrčenie pliec bez zdvihnutia hlavy od šachovnice.

Určite poznáte to o tej poslednej kvapke, po ktorej pohár pretečie. A práve to sa vtedy stalo. Schmatla som tie nevinné topánky a plná hnevu letela ku kontajnerom. Boli to tie staré, vysoké plechové valce s pokrievkou. Ten krajný som otvorila a bez rozmýšľania pustila doň obe topánky. Ešte než dopadli na dno, mohli byť asi v polovici výšky toho valca, keď mi svitlo. Zrazu som videla kolegu Maťa, ako ich kladie pred moje nohy. Než táto predstava doznela, topánky so slabým buchnutím dopadli na dno.

Zaujímavé je, že ako prvé mi zišlo na um pravidlo, že nič sa nemá riešiť v hneve a že teda tak mi treba. Hneď potom sa pred mojím duševným zrakom odohrali scény, v ktorých susedky na tie Maťove topánky vyhadzovali obsah svojich odpadkových košov. Keď som takto uvidela paradajkový pretlak, ako sa do nich vlieva, rozhodla som sa konať. Vbehla som do bytu s tým, že už viem, čie topánky to boli, ale teraz sú tam, kde sú, hrozí im skaza a treba ich zachrániť. Obaja – manžel i brat boli veľmi vysokí a mali aj primerane dlhé ruky – a tak som si predstavovala, že záchranná akcia bude pre nich jednoduchá. Očakávala som, že sa obaja zdvihnú od stola tak prudko, že sa figúrky rozkotúľajú po zemi a kým ich ja budem zbierať, tí dvaja sa budú hnať ku kontajnerom...

V skutočnosti manžel pomalým pohybom dokončil zamýšľaný ťah, potom sa obrátil na mňa s pobaveným úsmevom a nakoniec sa spýtal brata: „Záleží ti na Maťových topánkach? – lebo mne ani trochu.“ Brat sa lakonicky pridal: „Ani mne.“

Pochopila som, že si musím sama zjesť takú kašu, akú som si navarila. Prosíkať sa im mi nedovolila moja hrdosť a okrem nej aj časová tieseň – každou minútou sa mohli topánky dostávať pod vyššiu a vyššiu vrstvu odpadkov. Tak som teda trielila nazad k miestu činu, narýchlo som sa poobzerala, či ma nikto nevidí a s výskokom som sa prehupla cez okraj kontajnera dole hlavou, takže z neho trčala len spodná polovica môjho tela. Topánkam sa našťastie nič nestalo, za tú chvíľu ich nik nestihol zasypať. Tak som obe chytila do rúk a celá šťastná som sa zase prehupla von.

Tam ma privítal prekvapený sused: „Pani suseda, to vy nám tu rozhadzujete smeti a robíte neporiadok? No vidíte – a ja som podozrieval neprispôsobivých!“

Viera Spišáková

Viera Spišáková

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  511x

Mám veľmi rada humor. Pravdepodobne vďaka tomu vyháňam zo svojej pamäte všetko zlé, pochmúrne a opatrujem si v nej to humorné – „trapasoidné“. Takýchto situácií bolo v mojom živote veľa (som veková kategória 80+) a rada nimi zabávam svoje okolie. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu