Z Komár(n)a somára - Kritická úvaha o reportážach týkajúcich sa násilností v Komárne

Písmo: A- | A+

Ako ďaleko môže siahať jedno nešťastné pošmyknutie jazyka? Stáva sa nám všetkým a stáva sa často. Už ho ani nepovažujeme za podstatné, hodné zmienky. Doba je rýchla, nemáme čas na „slovičkárenie“.

Stále však existujú spoločenské okruhy a ide práve o tie podstatné, v ktorých by mal byť dôraz na dôslednú rétoriku kladený na prvé miesto. Oficiálne reprezentatívne funkcie v úradoch, poskytujúce svojim predstaviteľkám a predstaviteľom pozíciu „hlasu ľudu“, či to najpovolanejšie z povolaní, kde je schopnosť precíznej komunikácie alfou a omegou – žurnalistika.

Je neprehliadnuteľným fenoménom, že práve v týchto spomenutých oblastiach vídame nie príliš šťastné narábanie s jazykom, ba dochádza až ku groteskným absurditám, ktoré v lepších prípadoch poskytujú chvíľu na pousmiatie a živnú pôdu pre súčasné formy satiry. Napriek tomu by sme si mali pripomínať, že jazyk a reč nás nielen definujú, ale aj formujú, ako na úrovni individuálnej, tak na úrovni kolektívneho spoločenstva.

A potom zliezol zo stromu, aby konečne zistil, že patrí medzi opice

Aby sme zostali verní nadpisu, uvediem príklady zo zoológie, ktorej klasifikačná rozmanitosť je naozaj bohato rozvetvená. Začneme pri korune tvorstva, človeku, ktorý paradoxne zliezol zo stromu, aby sa mohol zaradiť medzi opice, teda do rodiny primátov. Rodina bude asi najvhodnejšie pomenovanie, pretože k sebe máme naozaj blízko, či už si to priznávame niekedy viac a inokedy menej ochotne. Potom sú tu naši najvernejší priatelia, šelmy psovité, potomkovia vlka a hoci ich radi počítame medzi členov našej vlastnej rodiny, vieme, že správnym pomenovaním pre tú ich, je svorka. Pre väčšie skupiny zvierat, ako ovce, či kravy, používame pomenovanie črieda, alebo stádo. Poznáme kŕdeľ husí a húf rýb. Napokon odháňame neodbytný roj komárov a z nepochopiteľných príčin, primitívnejšie formy organizmov, akými sú baktérie, považujeme za kultúru, ktorá dokáže formovať celé kolónie.

V slovenčine sa tiež udomácnili obrazné pomenovania, založené na prenesenom význame, sršiace poetickou kreativitou, väčšinou prebraté z angličtiny. Ich základ býva inšpirovaný určitou charakteristickou črtou daného živočícha, napríklad spôsobom pohybu. V lese nám cestu skrížila procesia mravcov a na rieke sme sledovali flotilu labutí. K takmer magickému poľudšteniu dochádza počas letných súmrakov, kedy sa ovzduším nesie kakofonické kvákanie zboru žiab. Vlasy nám vstanú dupkom, keď sa k nám blíži gang školáčok...

Pošmyknutie jazyka?

Nuž, áno. Žiaľ, áno dvakrát.

Dňa 6.5. 2021 viacerými médiami rezonovali reportáže o gangu školáčok z komárňanských ulíc. Prípad v krátkosti zhrniem a podotýkam, že ide o parafrázovanie vyjadrení viacerých osôb a nie priamu citáciu, aj keď vzhľadom na charakter tejto skutočnosti je problematické predostrieť ju inak, než ako holý surový fakt a teda snaha o rozlíšenie medzi citáciou zdroja a parafrázovaním zo strany autora textu sa akosi míňa účelu.

(Odkazy na reportáže pôvodných médií, ktoré správu priniesli, uvádzam v poslednom odstavci textu) 

Má ísť o skupinu dievčat vo veku od 12 do 20 rokov, ktorá fyzicky napáda svoje spolužiačky, pričom si útoky zaznamenáva a následne uverejňuje na sociálnych sieťach. Útoky mali byť neskôr smerované aj proti starším osobám, obyvateľom mesta - konkrétne bezdomovcom. Ide o viac prípadov, kedy mala mať táto skupina raz 8 osôb, inokedy 20 a mestská polícia má tiež disponovať informáciou, že v určitom okamihu išlo až o 40 člennú skupinu.

Zarážajúce, šokujúce, poburujúce. Natíska sa ešte mnoho slov, priamo na pokraji slušnosti, hraničiacich z bezuzdnou vulgárnosťou. V takomto prípade je to pochopiteľné. Kulminujúce emócie vháňajú človeka do stavu tiesne, kedy si uvedomuje, že správne slová nájsť len ťažko. Ono spomínané pošmyknutie jazyka teda nemožno vyčítať ani samotnému primátorovi Komárna, keď reportérom a reportérkam predostieral detaily vyčíňania dotyčnej skupiny, resp. skupín - a v momentálnom rozpoložení a pre absenciu vhodnejšieho termínu ich označil ako gangy.

Gang školáčok

Zatiaľ, čo vyjadrenie primátora by bolo možné opomenúť ako subjektívne, s prihliadnutím na háklivosť témy a berúc do úvahy bezprostrednosť komunikácie pred televíznymi kamerami, mali by sme sa pozrieť kritickejšie na to, ako s týmto vyjadrením naložili médiá.

Úlohou spravodajských médií je sprostredkovať objektívnu neprikrášlenú pravdu, pričom tu podotknem, že rozsah tohto prehlásenia môže byť miestami „deravý“, podliehajúci relativizmu. V každom prípade by sa mali snažiť čo najviac priblížiť k objektívnemu znázorňovaniu skutočnosti. Objektivita nie je iba ich úlohou, ale aj zodpovednosťou. Keďže ide zároveň o mienkotvorné médiá, nesú zodpovednosť voči tým, ktorých mienku utvárajú a tiež zodpovednosť za to, akými prostriedkami a spôsobmi ju utvárajú a v konečnom dôsledku samozrejme za to, či sa utvorená mienka zhoduje s kritériami všeobecne uznávanej podstaty objektivity. Zodpovednosťou médií je tiež zachovanie vlastnej suverenity, integrity a schopnosti vzdorovať snahám cudzorodých entít o nastolenie cenzúry. Jednotlivé médiá by z týchto dôvodov mali mať nastavené samoregulačné mechanizmy, ktoré im umožňujú spĺňať tieto podmienky pre ich riadne fungovanie.

Úloha a z nej vyplývajúce zodpovednosti boli splnené na päťdesiat percent. Z pohľadu médií to bol azda sto percentný výkon, no výkon iba vo vzťahu k sebe. Polopatisticky povedané, odkrútili si svoje. Vo vzťahu k verejnosti a dotknutým stranám však už vidím laxný prístup bez kritickej reflexie a úsudku.

Chopili sa slova gang, poprehadzovali si ho ako horúci zemiak a bez náznakov akejkoľvek predvídavosti a profesionality ho vypustili do éteru, čím sa všetky konotácie s ním spojené zafixovali do povedomia spoločnosti vo veci, pri ktorej je takáto interpretácia mimoriadne scestná. 

Na prvý pohľad sa môže zdať, že pomenovanie gang je na mieste. Veď ako inak nazvať agresívne, násilné zoskupenie?

Etymológia násilia

Pôvod slova gang môžeme nájsť v prameňoch starej angličtiny, pričom anglický etymologický slovník ho vykladá ako „cestu“, „púť“, „priechod“; v starej nórčine, kde znamená „skupinu mužov“ , „súbor“, „partiu“ a taktiež vo viacerých staro germánskych jazykoch, ktoré sú odvodené z proto-germánskeho gangaz, ktoré označuje akt chodenia a v modernej nemčine jeho koreň nachádzame v slove gehen, teda „ísť“. Vedeli by sme pokračovať až k proto-indo-európskemu jazyku, avšak pre ilustráciu nám bohato postačia jazyky z našich zemepisných šírok.

V priamej spojitosti so skupinou ľudí – doslova mužov (na základe historických reálií), sa stretávame so slovom gang pri opise námorných posádok, niekedy v 20. rokoch 17. storočia a negatívny podtón sa mu začína pripisovať ďalej v 30. rokoch 17. storočia, kedy už hovoríme o akejkoľvek skupine, ktorá je „spolu na ceste; cestuje spolu“ a neskôr už toto slovo poukazuje priamo na kriminálne skupiny, keďže zrejme išlo o nomádske lúpežné partie, akými boli napríklad piráti.

Dnes sa nám pri slove gang vybavia takmer výsadne, pouličné gangy. Medzi tie archetypálne, ktoré človeku zídu ihneď na um, patria určite skupiny so základňami v USA, alebo Veľkej Británii.

Spoločnými znakmi sú im hierarchické zoskupenie postavené na prísnych nespochybniteľných pravidlách, ktoré sa vynucujú krutými perzekúciami v podobe fyzického násilia, kedy viac než často dochádza až k úmrtiu previnilca a veľká nevraživá rivalita medzi znepriatelenými skupinami, ktoré sú inštitúciami samy pre seba, nárokujúce si teritória v uliciach miest, prednostne za účelom finančného zisku a rozšírenia svojho vplyvu, prostredníctvom nezákonných aktivít, akými sú napríklad predaj drog, vydieranie, alebo prostitúcia.

Po príklady nemusíme vôbec zachádzať až za „veľkú mláku“ , aby sme pochopili, o akých skupinách je reč, pretože mladá história našej republiky je s takýmito od počiatku úzko spätá.

Samozrejme, nie vždy išlo o skupiny, ktorých prostriedkom aj cieľom bola trestná činnosť. Počnúc „gangmi“ dedinčanov, ktorí si radi ručne a stručne vysvetľovali „zač je toho loket“ , alebo sídliskovými partiami, ktoré sa chodili porátať na pole za mesto, až po futbalových chuligánov, vždy tu boli ľudia, ktorí z rôznych pohnútok inklinovali k násiliu fyzických potýčok. Z celej tej tapisérie napokon vyvstávajú „známe firmy“, ktoré by sme podľa vyššie uvedených znakov, asi ako jediné mohli skutočne označiť za gangy, aj keď to nie je celkom správne, hoci ako také vznikli, neskôr sa transformovali do skupín, ktoré vytvorili takzvané podsvetie a ich skutočným menovateľom je organizovaný zločin. Medzi pouličným gangom a organizovanými skupinami, akými sú frakcie (povedzme) slovenskej mafie, existuje rozdiel, aj keď nepatrný a hranice medzi nimi sa navonok prelínajú - určite tam však rozdiel je.

Komplexná problematika 

Na základe zverejnených informácií je zrejmé, že školáčky pri útokoch využívajú svoju početnú prevahu. Zo zaisteného videa (zverejnené v reportážach; pozn. aut.) vyplýva, že neútočia na iné, rovnako početné skupiny, ale vyberajú svoje obete jednotlivo, teda ľudí znevýhodnených a neschopných brániť sa proti prevládajúcemu nátlaku zo strany davu. Aj fakt, že útočia na ľudí z marginalizovanej skupiny to potvrdzuje. Na videu je zaznamenaný brutálny fyzický útok, ktorý iniciuje jedna osoba voči druhej. Predpokladajme, že prítomný dav sa prizerá a stáva sa tak spolupáchateľom, zatiaľ čo vedúca osobnosť ubližuje vytipovanej obeti. Takéto chovanie nesie skôr známky šikanovania, ako známky otvoreného aktu kriminálne motivovaného násilia. Fakt, že je násilný čin zaznamenaný a prezentovaný na sociálnych sieťach, môže tiež poukazovať na síce poľutovaniahodný, ale určite nie nevídaný jav modernej doby. Motiváciou môže byť snaha zviditeľniť sa, aj za cenu dehonestácie iného človeka, ktorá naberá formu impulzívneho extrémneho násilia. Človek, ktorý si takýmto spôsobom potrebuje utvrdzovať vlastnú seba hodnotu, bude povzbudený faktom, že má publikum. Publikum sa zhromaždí preto, lebo je naplnená jeho podvedomá túžba prekročenia hranice tabu. Stále ešte nepotrebujeme uvažovať v číslach, teda zatiaľ je bezpredmetné, či ide o skupinu ôsmich, desiatich, alebo štyridsiatich osôb (gang), na čo bolo poukazované, pretože tieto čísla sa menia od prípadu ku prípadu. Miera plnej zodpovednosti pripadá na útočníčku a na osobu, ktorá akt zaznamenáva. Je samozrejme alarmujúce, najmä v prípadoch, kedy bolo na mieste obrovské množstvo prizerajúcich sa svedkov, že nikto nezakročil, čo ale na druhej strane nie je nepochopiteľné. Musíme brať do úvahy faktory, ako alkohol, prípadne iné omamné látky. Musíme brať do úvahy fakt, že postaviť sa zoči-voči násiliu so zámerom zamedziť mu, môže znamenať, že sa sami staneme jeho terčom.

Pri hlbšej analýze sa naskytujú hypotetické scenáre v možných širších súvislostiach, ako napríklad, akú mieru zodpovednosti prisúdiť prizerajúcim sa osobám a či niektoré z nich svojim konaním preukázateľne umožnili, aby boli útoky vykonané, tzn. pokiaľ by niekto útokom chcel zabrániť, či boli na mieste osoby, ktoré mali vytvoriť „obranný val“ pre hlavné aktérky? Ďalej - dôležitá je otázka veku prítomných osôb a teda, či samotné aktérky útokov, kvôli zákonom stanovenej vekovej hranici sú, alebo nie sú trestne zodpovedné a avšak, mohli byť prítomné aj dospelé osoby, ktorých mravnou povinnosťou by bolo zabrániť násilným činom. Pokiaľ by sa preukázali podobné väzby viacerých páchateliek a páchateľov a teda by sme dokázali vymedziť akési jadro skupiny, mohli by sme začať poukazovať na určitú štruktúru, ale stále by bolo sporné tvrdiť, že povahou už ide o gang. Ďalej – čo je presným motívom zverejňovania záznamov útokov na sociálnych sieťach a ich následné zmazanie po určitom počte videní? A napokon, najdôležitejšia otázka - existujú náznaky, alebo nejaké priame ukazovatele, že aktérky a prípadné spolu vinné osoby sa z vlastnej iniciatívy identifikujú ako gang?

Tak je to gang, či nie?

Dôvodom pre môj skeptický postoj v tejto úvahe je neadekvátne a zovšeobecňujúce označenie zo strany médií, pre inak komplexnú problematiku. Jednoznačne sa v tejto veci preukázali ako neschopné korektného definovania rozoberanej témy, na základe čoho potom reprodukovali jej skreslený obraz ďalej.

Malo by byť povinným záväzkom novinárok a novinárov, umne a s citom voliť jazyk, akým sprostredkúvajú pokrývané témy, pričom zdôrazňujem, že v skutku ide o povinnosť, pretože ich pracovnými nástrojmi sú jazyk reč – nástroje, ktoré sú vo svojej podstate organickými veličinami podliehajúcimi zmenám a zároveň reagujúcimi na zmeny a práve preto sú neodškriepiteľnými zložkami vytvárania nášho vnímania reality.

V budúcnosti by sme sa tak vyhli titulkom, ako napríklad: „V Komárne odhalili gang školáčok. Surovo napádajú ľudí v uliciach mesta“, alebo: „Nebezpečný detský gang v Komárne: Otrasným spôsobom týrajú spolužiakov a bezdomovcov, či: „V Komárne úraduje veľký gang mladých dievčat, ktorý terorizuje študentky“.

Pripadá mi, že médiá si neuvedomujú váhu použitej rétoriky. Nachádzame sa v dobe, kedy zažívame obrovský nápor informácií, ktoré už nemáme možnosť posudzovať a filtrovať v reálnom čase, na základe čoho prevažnú časť týchto informácii prijmeme pasívne, mechanicky. Sprievodným javom je, že do našej hovorovej reči a teda aj reality ako takej, prenikajú cudzie javy, ktoré nie sú reálne zakorenené v substráte nášho spoločenského priestoru. Je to daň za komfort, ktorý nám prisľubujú technologické inovácie, medzi inými aj sociálne siete, ktoré paradoxne zohrávajú jednu z kľúčových úloh v prípade školáčok.

Akýkoľvek násilný čin si zasluhuje vyvodenie zodpovednosti a odsúdenie vyúsťujúce v nápravu, o to väčšmi, ak takýto čin vykonávajú neplnoleté osoby – deti.

Aj práve preto je na mieste otázka, pokiaľ hovoríme o deťoch, teda osobách vo formatívnom veku, či je správne zaujať k ním spoločenský postoj z hľadiska prisúdenej stigmatizujúcej nálepky kriminality, ktorá im bola pridelená na základe zle uchopenej narácie?

Školáčky z Komárna nemusia byť gang. No kde nachádzame istotu, že im takéto označenie nezačne imponovať do takej miery, že v konečnom dôsledku ho príjmu za svoje a začnú sa s ním skutočne stotožňovať?

Ak to aj nebudú školáčky z Komárna, ako zabránime tomu, aby sa už raz takto uvedená zmienka uchytila v inom meste, nabrala ráznejšie, konkrétnejšie kontúry?

Ako môžeme očakávať od obetí útokov, že vystúpia pred verejnosťou a ukážu prstom na agresora, keď je okolo neho vytváraná zlovestná aura „gangstra“?

Skryť Zatvoriť reklamu