Za pomoci darcov dvoch percent z daní som si zaobstaral nový invalidný vozík, ktorý mi zdravotná poisťovňa minulý rok neschválila. Bez pomoci darcov by som si ho nevedel zadovážiť.
Invalidný vozík nahrádza moje nohy. Som spoločenský človek, chodím na prechádzky takmer denne. Milujem športy, konkrétne basketbal, futbal, hokej, bez vozíka by som sa na zápasy nemohol dostať a užiť si tak radosť z víťazstiev môjho obľúbeného tímu.
Som aj milovníkom lokálnych dejín. Vozík potrebujem na presun do múzea, kde komunikujem so svojimi spolupracovníkmi.
Veľmi rád zájdem na kávu, či minerálku, takisto na to potrebujem vozík.
Vozík je teda prostriedkom na uľahčenie môôjho života. Vďaka nemu môžem pomerne plnohodnotne žiť. Bez takého druhu vozíka, ako mám v súčasnosti, sa môj život stane omnoho ťažším. Rovnako sa sťaží život aj osobám, ktoré sa o mňa starajú, Podľa zdravotnej poisťovne mám nárok na ťažší vozík. Tým sa sťaží život aj asistentom, ktorí ho budú musieť dvíhať do auta, cez obrubníky a výtlky. Takisto rodičia vo vyššom veku budú mať problém dvíhať ťažší vozík, čím sa zasa im zhorší zdravie
Na starom vozíku počas piatich rokov používania podpísal zub času. Viackrát som menil dezén a riadidlá sa napnutím svalstva ( súčasť mojej diagnózy ) pokrivili. Na stole je teda otázka, či nie je doba piatich rokov nároku na nový vozík zo zdravotnej poisťovne dlhá doba, ak ho uživateľ využíva na každodenný život. Myslím si, že by mali nastať legislatívne zmeny a skrátiť tak dobu, kedy môže uživateľ žiadať o novú kompenzačnú pomôcku, v mojom prípade vozík.
Záverom by som sa chcel ešte raz poďakovať každému darcovi a darkyni, vďaka ktorej môžem žiť plnohodnotnejší a samostatnejší život.







